Assassin’s Creed: Unity – recenzia

29.11.14

vanmesko

Asasínská séria zažíva najlepšie možno roky v histórii, každé nové pokračovanie sa predáva ako rožky a doteraz ako hráči, tak aj herní kritici slintali blahom. Slovíčko doposiaľ nie je náhodné. Doteraz bolo Assassin Creed tiež dostupné len pre staršiu generáciu konzol (a PC samozrejme), kde sa táto séria prvýkrát objavila s asasín Altaierom v čele v roku 2008. Dnes je však rok 2014 a Ubisoft si na tohtoročný november nachystal krapet revolučný diel. Nový engine, nové prostredie, nový hlavný protagonista, novej platformy … a s tým aj nové nedostatky a chyby …

Assassins Creed: Unity má úplne obrovský potenciál. Len máloktoré herné tituly majú taký rozpočet a priestor ako práve tento. Na Unity sa údajne začalo robiť pred tromi rokmi a už vtedy Ubisoft cítil úspech, ktorý s každým dielom série neuveriteľne rástol. Preto sa tiež nedá čudovať veľkému počtu štúdií, ktoré sa podieľalo na jednotlivých častiach hry.

Teraz už ale k veci. AC: Unity bolo do dňa vydania ospevované do nebeských výšin, čo zapríčinilo vysoké očakávania od celého herného priemyslu. A ako sa aj rozpráva, každá minca má dve strany, čo nakoniec vyústilo vo veľké sklamanie. Unity toho ponúka na jednu stranu mnoho – monštruózny Paríž, desiatky až stovky obyvateľov na obrazovke, veľa misií a aktivít k robeniu. Avšak na druhej strane je tu aj mnoho nedostatkov, ktoré mi jednoducho bránia v optimistickejšom pohľade na vec.

Tentoraz sa teda dostávame do revolučneho Paríža v 18. storočí, ktorý svojou rozlohou strčí do vrecka všetky predošlé diely. Mesto je živé, zábavné, zaujímavé, historicky až skvele zvládnuté a pritom je v ňom aj cez svoju veľkú rozlohu stále čo robiť. Vedľa hlavnej kampane skladajúcej sa z klasických sekvencií tu totiž máme aj nespočet vedľajších misií, predmetov na vyzbieraniu, veží na nabiehanie, kontraktov na zabíjanie a tak ďalej. Nudiť sa teda v žiadnom prípade nebudete.

Hlavná linka pritom pojednáva o šľachtickom Arnov Dorian, ktorý sa niekoľkými nešťastnými okolnosťami dostáva do asasínského poriadku, ako radový člen so skúsenosťami začiatočníka. Vo svojich mladých rokoch totiž zisťuje, že aj jeho otec, ktorý bol zabitý v Arnovom detstve, bol asasín a jeho meno má v týchto okruhoch značný dosluch.

Na jednu stranu je príbehovou zápletkou opätovný boj asasína s templármi, na tú druhú aj Arnov osobný život, ktorý má čo dočinenia s templársky Élise de la Serre, jeho kamarátkou z detstva. Vďaka týmto aspektom sa nemusíte báť nudy, poprípade stereotypu, keďže sa každú chvíľu dozvedáme niečo nové a zásadného pre rozvoj príbehu.

Aj keď sa to niekomu nemusí páčiť, k sérii patrí aj príbehová linka z prítomnosti, ktorá zabezpečovala akúsi logiku potrebnú pre vytvorenie ďalších dielov. Desmond zmizol s vydaním tretieho dielu a ten štvrtý ma len utvrdil v tom, že Ubisoft nemá absolútne žiadnu páru o tom, čo s prítomnosťou / budúcnosťou ďalej.

Úplne nelogická náplasť v podobe akéhosi zábavného priemyslu s pomocou anima očividne nevyšla, a tak sa Ubisoft s Unity vydáva do ďalších neznámych vôd. Tentoraz sa totiž zase postavíme proti Abstergu, nie k nemu ako tomu bolo v minulom diele, a s hŕstkou hackerov sa budeme snažiť nájsť tzv. Mudrca. Ostatne to je dôvod, prečo sa vžívajú do kože Arna a prechádzame tým francúzsku revolúciu od jej začiatku.

Prečo Ubisofte, prečo ?!
S prijatým Arnom do asasínského poriadku sa nám otvára celý Paríž. Ako vždy musíme vyhľadať najvyššej veže a synchronizovať mapu s anima a ako vždy sa nám tým sprístupnia niektoré úlohy v danej lokácii. Je načase si však prebrať novinky, ktoré prišli až s týmto dielom. S novým enginom totiž prichádza novinka ako stealth, kooperacia, interiéry budov a mnoho ďalšieho.

Asi to trošku zamrzí, ale s novými prvkami prichádzajú aj nové problémy a nedostatky, ktoré Ubisoft s ich absenciou v minulom diele nemusel riešiť. Stealth, teda zakrádanie sa za rôzne predmety a prekážky, funguje úplne polovičato a krkolomne, nehovoriac o všeobecne nových pohyboch Arna. Ako vývojári už v minulosti hovorili, práve kvôli stealth bolo potrebné upraviť všetky predmety na mape, lebo s novými pohybmi nekorešpondoval. Občas sa vám síce podarí sa skryť za nejaký ten múrik, ale to je tak všetko. Zvláštne sa do tohto módu dostáva a zvláštne sa z neho vychádza.

Paríž je, rovnako ako ostatné mestá, plná všemožných žobrákov, prekážok, domov, obyvateľov a jednoducho praská vo švíkoch. A ak ste mali problémy s plynulým lezením či počas po meste v minulých dieloch, u Unity doslova vypeníte z úplne šialene zasekaného, kostrbatého a osobitného pohybového systému, ktorý má síce na jednu stranu niekoľko málo výhod (konečne efektívny lez aj dole pomocou jedného tlačidla) , ale na tú druhú robí všetko preto, aby ste plynule prebehli z bodu A do bodu B.

Tento problém spadá aj do vnútorných priestorov, ktoré sa nám prvýkrát v sérii sprístupnili vo všetkej paráde. Špinavý vonok vystriedajú nádherne nasvietené a vymodelované interiéry, v ktorých budeme zápasiť so zlou kamerou a len vliezť / vyliezť dovnútra oknom je pôrod sám o sebe.

Problémov je v novom asasín habadej a nevyhli sa ani toľko očakávanej kooperácie, ktorá funguje na spôsob – vezmi si k sebe až troch kamarátov a zabite tohto vysoko postaveného templára. Chaos so zlou umelou inteligenciou a horším preskakovaním prekážok stačí u jedného zabijaka, u štyroch sa tieto problémy ešte násobia. Ak sa teda zvládnete pripojiť vôbec do hry. Ja osobne som s tým mal veľký problém a Ubisoft v dobe môjho recenzovanie nevydal žiadny patch, ktorý by mi to opravil.

Pýcha predchádza pád
Technické problémy sú kapitola sama o sebe a nie je snáď nikto v brandži, kto by nepočul o padaní počte snímok za sekundu vo veľkých davoch, desivých problémoch v grafike alebo nedostupnosti internetového pripojenia k serverom hry. Snímky za sekundu naozaj tak padajú, k serverom Ubisoftu som sa pripojil len zriedkakedy a k tomu sa mi hra nespočetnekrát zasekla i s celou konzolou.

Nepíše sa mi ľahko taká recenzia, ale nový Assassins Creed ma jednoducho sklamal. Na jednu stranu nám Ubisoft ukuchtili absolútne dych berúci živý Paríž so zaujímavým príbehom a skvelým hlavným protagonistom, na tú druhú vydavateľ začal chytať maniere ostatných nemenovaných spoločností, ktoré vydajú nedokončenú hru a následne ju týždne a mesiace opravujú rôznymi aktualizáciami.

Stále sa necítim, akoby som prechádzal v next-génovom pokračovaní, ktoré mi sľubovalo revolúčnych a intuitívnych protivníkov (aj keď vám dajú nepriatelia zabrať oveľa viac ako kedykoľvek predtým), vychytaný stealth a skvelé multiplayerové možnosti. A to nehovoriac o úplne nepochopiteľnom tlačení mikrotransakcií na silu, keď sa dajú všetky skúsenostné body, za ktoré si môžete kupovať nové pohyby a funkcie, kúpiť za nemalú sumu.

Zrátané podčiarknuté – Assassins Creed: Unity mal obrovský potenciál, ktorý Ubisoft zabil skorým vydaním. Celú dobu hrania som cítil, že by Unity malo ešte pár mesiacov počkať, aby bolo poriadne pripravené na svoje veľké vydanie.

Hodnotenie: