Pc-čkári to nemajú vôbec ľahké. Nebudeme teraz pátrať, prečo je to tak – veľmi rýchlo by sme asi skončili pri pirátstvach – ale radšej sa s tým proste zmierime, lebo nič viac nám rovnako nezostáva. O to viac sa potom v novembri chcelo uroniť slzu nad oznámením Ubisoftu, že PC verzia Assassins Creed: Brotherhood sa odkladá. Na „Q1“. Potom na február. A potom na marec. Konečne.

Asi nemá zmysel siahodlho sa tu rozpisovať o tom, čo to vlastne séria Assassins Creed je. Vie to každý, kto kedy niekedy zakopol o klávesnicu s myšou alebo gamepad. Palec hore pre Ubisoft.

Brotherhood nie je čistokrvná trojka série. Čo teda? Datadisk? Príbeh dlhý cez desať hodín, vedľajšie misie na ďalších dvadsať hodín, voľné mesto a oveľa viac – niečomu takému sa asi nesluší hovoriť len doplnok. Ku všetkému totiž musíte pripočítať aj multiplayer. Že vám potom hra vyplní medzery v dejepise, dá základy taliančiny a zabezpečí exkurziu do renesančného Ríma, o tom snáď ani netreba diskutovať.

Assassins Cred II sa stal hitom, ktorý v mnohom predčil štyri roky starú Jeruzaleme jedničku. Niet preto divu, že sa tvorcovia nepokúšali miešať do perfektne fungujúcich mechanizmov a vo „dvoch a polke“ nám servírujú to, na čo je hráč zvyknutý. Žiadna prehnaná snaha o inováciu sa nekoná a keď už, tak prichádza s rozvahou a je starostlivo naplánovaná. Mýtus o tradične zlých dvojkách a trojkách je – aspoň pre teraz – kompletne zbúraný.

Podobne nepekné príbehy sa potom viažu i k PC portom. Hocikto môže namietať, že séria Assassins Creed je čisto konzolová, a aby sa nepovedalo, po pol roku vývojári vypľujú aj verziu pre počítače. Svoje o tom vie trebárs konkurenčné volnomestskej zábavy typu GTA IV alebo Saints Row 2. Z PC verzie Assassins Creed – akéhokoľvek – konzolovosť nikdy nebola cítiť. A nie je ani teraz, nech si hovorí kto chce čo chce.

Navyše prím hrá príbeh. Ten nadväzuje na dvojku presne tam, kde skončila, a preto by každý neskúsený zabijak mal najprv podniknúť exkurziu do druhého dielu. V Brotherhood sa totiž jablko Edenu, okolo ktorého sa príbeh točí aj v predchodcovi, dostane do rúk popravde špinavých a mocných, čo si Ezio nemôže nechať páčiť. Úhlavným nepriateľom sa Florentskému hrdinovi stáva synček záporáka Rodriga Borgii, hlavy templárskej organizácie a pápeža, Cesare Borgia. Nechce nič viac než vyhladiť asasínské bratstvo a ovládnuť Taliansko. Na začiatku vám zavraždia strýka Maria, a ako už tu padlo, vezme aj jablko Edene. Dôvodov pre pomstu tak máte viac než dosť. A pre cestu do Ríma v podstate tiež.

V renesančnej metropole natrafíte na množstvo starých známych. Priateľ Leonardo da Vinchi pod nátlakom kývol na spoluprácu s Borigovými, čo však neznamená, že by vám sem tam nepodstrčil plány svojich vynálezov k zničeniu. Ďalej trebárs majster zlodejov La Volpe či Nicoll Machiavelli – títo všetci vám pomôžu rozšíriť asasínské bratstvo a pomaly tak podrývať vplyv Borgia v Ríme.

Ďaleko viac ako v dvojke sa tiež tvorcovia venovali príbehovej línii s Desmondom Milesom. Vzhľadom k jeho asasínské krvi si s ním tiež poriadne zabeháte a zašprintujete. Navyše môžete animus kedykoľvek opustiť a poklábosiť si s ostatnými členmi vašej partie, ktorí sa snažia dopátrať pravdy v reálnom svete.

Viac z príbehu už by sa hovoriť asi nemalo. Už len preto, že v akčných hrách nemá konkurenciu a trebárs aj preto, že sa mu ďaleko podrobnejšie venoval aj Karel Kubásek v konzolistickej recenzie hry. A tiež preto, že by si ho mal skrátka prežiť každý. Aj úplný počítačový analfabet môže – aj na to vývojári (skôr ale marketingové tímy) mysleli. Knižka pomenovaná rovnako ako hra verne prepisuje všetky udalosti, ktoré hráč v Brotherhood zažije.

A že ich je. Ku všetkému ešte Rím čo do rozlohy zdatne sekunduje niekoľkých mestám a vidieku zo dvojky – klaustrofóbní jedinci si aj tentoraz prídu na svoje. Novo do mesta môžete vstúpiť na svojom ori a novo tiež si možno vybudovať rešpekt ničením strážnych veží Borgiovy famílie. Tým však vedlejšáky v Ríme len začínajú. Sem tam – aby ste nevyšli z cviku – môžete vraždiť podľa objednávky asasínských veľmožov Machiavelliho a spol., Niekedy plniť misie pre kurtizány alebo proste len kúpiť mapu skrytých truhiel, poskakovať po rímsach a hľadať ich.

To všetko a oveľa viac znamená, že o nudu núdza naozaj nebude. Navyše nezabudnite aj na ďalšiu novinku hry – asasínskych regrútov. Akonáhle oslobodíte mesto od ďalšej borgiovskej strážnej veže, môžete pomôcť občanovi, ktorého práve šikanuje mestská stráž. Za odmenu sa stane vaším pobočníkom a z toho vyplýva veľa zaujímavých výhod. Regrútov možno cvičiť, dopĺňať im zbroj, vysielať ich na misie po svete alebo využiť ako pomocníkov v boji. Dáte znamenie, znesú sa z neba a pomôžu vám proti presile.

Brotherhood sa oproti predchodcovi vydal ďaleko viac „stealthovou“ cestou, z čoho vyplýva niekoľko výhod, ale bohužiaľ i záporov. Misie sú častokrát ukrutne zdĺhavé. Navyše, počas tej doby vás nesmie odhaliť jediný strážnik, čo vás – ak ste výbušnejší – dokáže často poriadne rozohniť. Ku každej misii sa viaže aj druhotná úloha, ktorú keď splníte, získate stopercentnú synchronizáciu. Keď nie, hlavu vám za to nikto neodtrhne, ale synchronizácia bude len päťdesiatpercentná a vy to budete musieť skúsiť znova, ak chcete mať hru dohranú kompletne.

Do súbojov vniesol Brotherhood nepatrnú invenciu v podobe nových kombinácií, útokov i zbraní – trebárs kuše. Ak sa má niekde prejaviť ona „konzolovost“ hry, potom práve tu. Ale, kritici čudujte sa, nič. Stále to funguje precízne, bez jediného pomyslenia na gamepad.

Na čo sa pred vydaním hry upierali zraky snáď všetkých priaznivcov i kritikov série, bol multiplayer. Veľa sa o ňom hovorilo, ešte viac napísalo a teraz je tu. Brotherhood dáva hráčovi možnosť zabíjania po sieti. Módov je v hre hneď niekoľko, trochu však zamrzí voľba servera hrou namiesto ručne hráčom. Možno si vybrať z niekoľkých charakterov – od lekára, harlekýn či kurtizány až po kapitána stráží a kata.

S ďalšími ľuďmi sa potom v špeciálnych mapách naháňam a hráte si pritom tak trochu na hru mačky s myšou. Každý hráč v nej má ale dvojrolu a stelesňuje ako mačku, tak i myš. Nikdy totiž netuší, či ho pri naháňaní obete nezabije prv ďalší hráč. Tento mód potom tvorcovia obmieňajú rôznymi variáciami, či už tímovými či sólovým. Nie že by multiplayer hre škodil, hlavné slovo tu však rozhodne nemá. Trúfam si povedať, že to zase taký boom nie. Sólové kampani sa čo do zážitkov rovnať nemôže.

Zďaleka však nie je najslabším článkom hry. Tým je bezkonkurenčne grafika. Ak tvorcovia citlivo zanechali fungujúce mechanizmy tam, kde je v dvojke opustili, tak na engine sa asi ľahko pozabudlo. Drobné bugy nie sú výnimkou, animácie postáv v cut-scénach už je dnes tiež na inej úrovni, rovnako ako vykreslenie jednotlivých protagonistov. Je to škoda. Hovorí sa ale že grafika v hre nie je to najpodstatnejšie, ak nám má daný titul ponúknuť čo ďalšieho. A to má Assassins Creed vždy.

Aj preto sa Brotherhood medzi svojimi predchodcami nestratí. Príbeh síce žiada určitú assassinskou gramotnosť, nič to však nemení na tom, že je opäť perfektne napísaný. Rím ako nová kulisa k Eziovu vyčíňanie funguje taktiež výborne, len tých bugov keby občas bolo menej. To však nie je chyba mesta, ale grafiky, ktorá sa najviac pričiňuje k stratovým bodom. PC verzia dvoch a poltého dielu i napriek tomu nesklamala. Naopak. Hoci sa na trhu objavuje s takmer polročným oneskorením. Nevadí to. Príbeh jedného asasínského bojovníka za lepší svet sa totiž oplatí si prežiť, jedno na akej platforme. Je to príbeh minimálne rovnako intenzívny ako v najlepších RPGéčkách. Na táraniny o PC konverziách nehľaďte, Assassins Creed je jednoducho stávka na istotu, a nie inak je tomu iv prípade Bratstva.

Príbeh, vedľajšie misie, nadviazanie na AC II, bez prehnanej snahy o inováciu

Grafika, niekedy až príliš zdĺhavé misie

zdroj:Czechgamer.com