Vojenské simulátory až donedávna nepatrili medzi žáner, ktorý by som mal nejako v obľube alebo by som ho dokonca preferoval. Naše cesty sa stretli len trikrát a zvláštne je, že zakaždým u toho bola tá rovnaká hra. Ona to vlastne doslova nie je rovnaká hra, ale komu  vysvetlíte, že strieľačka ArmA nie je priamym následníkom prvej Operácia Flashpoint. Myslím si, že nikomu. Ale aby som neodbiehal, zakaždým u môjho pokusu o zblíženie to bola niektorá z hier od pražských Bohemia Interactive (dvakrát práve Operation Flashpoint: Cold Crisis a raz ArmA) a nikdy to nedopadlo nijako zvlášť slávne, po niekoľkých desiatkach minutách od inštalácie som hru odinštaloval.

Preto som zo začiatku mierne váhal, či ponuku od vývojárov, aby som zrecenzoval najnovší prírastok do série ArmA 2, samostatne spustiteľný datadisk pomenovaný Posily (v anglickej verzii Reinforcements), prijať. Takmer okamžite som si totiž spomenul na všetky tri svoje pokusy a na svoje zlyhanie – vojenským simulátorom som skrátka neprišiel na chuť. Možno práve preto som sa rozhodol dať podobným hrám ďalšiu a dosť možno aj poslednú šancu, aby ma konečne zaujali. Zrejme sa stal zázrak, pretože na štvrtýkrát sa všetko konečne podarilo a ja som si hranie neskutočne užíval. Však sa presvedčte sami!

Dve frakcie, dve lokácie, jeden hrdina
Pravdepodobne tým najväčší lákadlom na datadisku Posily sú predovšetkým dve singleplayerové kampane, odohrávajúce sa po udalostiach pôvodnej hry. Fanúšikov tohto českého vojenského simulátoru zrejme nasledujúcim textom nijako zvlášť neobohatím, zvlášť keď oba dva príbehy vlani vyšli ako platené sťahovateľné prídavky, niektoré ich prvky boli dokonca súčasťou opravných patchov. Áno, drvivú väčšinu hry pre jedného hráča tvorí DLC British Armed Forces a Private Military Company.

Logicky sa teda naskytla otázka, či sa náhodou niekto v Bohemia Interactive sa nezbláznil a nechce verných hráčov vymačkať až do poslednej korunky. Podľa mňa nie, skôr by som Posily videl ako taký rybársky vlasec hodený do rybníka tým, ktorí o arme 2 v tom lepšom prípade niekedy počuli, ale nikdy ju neskúsili. Pre túto teóriu hovorí niekoľko poznatkov: datadisk pre svoje spustenie nevyžaduje pôvodnú hru, k dispozícii je veľmi rozsiahly výcvik (ten aj cez svoju dĺžku odporúčam, pretože inak nemáte šancu), nechýba ani populárna hra viacerých hráčov. Keď k tomu všetkému pripočítame dĺžku oboch kampaní a obstarávaciu cenu (niečo málo cez 20eur), Posily by som skutočne označil za takú návnadu, ktorá hráčovi hovorí: „bavila som ťa? Tak utekaj do obchodu pre moju mamu! „(Bez nejakých postranných dvojzmyslov).

Ale späť k samotným kampaniam, ktoré prepája postava hlavného hrdinu – vojaka Briana Frosta, zhruba tridsaťročného Brita. Ten je totiž tesne pred kampaňou za Britské výsadkárske jednotky povýšený na seržanta a prvýkrát má príležitosť veliť svojej vlastnej jednotke o desiatich vojakoch. Lenže už samotný prílet do Takistánu nevychádza podľa predstáv, transportný vrtuľník je zostrelený a ani na zemi nemá ich jednotka pokoj, musí sa brániť útoku. Našťastie sa im však podarí zo všetkého vyviaznuť bez strát a ich účasť na operácii Crimson Lanke tak nie je ohrozená. Viac z príbehu zrejme nie je múdre prezrádzať, pretože jeho dĺžka je doslova žalostná. Iba štyri misie a približne dve a pol hodiny herného času, to je všetko, čo od British Armed Forces môžete očakávať. Popravde som bol jej náhlym koncom nesmierne sklamaný, sľubne vznikajúca akcie je rýchlo useknutá.

Druhá singleplayerová kampaň za súkromnú vojenskú spoločnosť je o poznanie dlhšia (celkovo 11 misií) a ešte viac príbehovejšia, bohužiaľ je to však vykúpené obmedzením určitej slobody. Brian Frost sa od svojho priateľa Tannyho Radcliffa nechal presvedčiť, aby opustil britskú armádu a vstúpil do služieb organizácie ION Inc.  „Poeta“, ako Briana prezývajú jeho spolubojovníci, už však nie je veliteľom jednotky, preto sa musíte rozlúčiť so všetkými taktickými prvkami a len „slepo“ nasledovať počítačom vedeného šéfa svojej skupiny. A aby toho pre Briana náhodou nebolo málo, jeho prvou úlohou nie je nič menšieho, než sa vrátiť to Takistánu a chrániť vyšetrovací tím NATO, ktorý pátra po jadrovom programe nepriateľa.

„Hurá štýl“ k ničomu nevedie
Ako sa vlastne tento vojenský simulátor hrá? Popravde, cez počiatočnú nervozitu a ľahkú dezorientáciu (zo začiatku som len zúfalo pozeral do krajiny a premýšľal, po čom to ostatný vlastne strieľajú) som sa s celým systémom postupne vžil a dokonca som sa pre druhú kampaň odhodlal zvýšiť obtiažnosť. Veľkú pravdu hlása už samotný názov tejto kapitoly, „hurá štýl“, toľko populárny v posledných rokoch, tu naozaj k ničomu nevedie. Alebo aby som bol presnejší: vedie, ale počas chvíle bude dobrá polovica vášho tímu mŕtva. A ak prídete ešte o zdravotníka … tak to je takmer koniec nádejí na úspešné zvládnutie misie / kampane.

Na druhú stranu sa nemusíte obávať nejakého zdĺhavého premýšľania a rozoberania rôznych taktických volieb pred každou, hoci aj menšou, akciou. Koniec koncov by podobný spôsob hrania ani nebol možný, pretože hru nejde ľubovoľne zastavovať. Rozkazy možné udeľovať pomocou pomerne rozsiahleho herného systému, kde má každý typ rozkazov vyčlenené vlastné tlačidlo. Ale aj tak majú vaši spolubojovníci dostatok rozumu na to, aby si dokázali poradiť aj bez vášho vodenie za ručičku. Áno, občas umelá inteligencia neposlúcha, napríklad keď rozkážete nestrieľať a ostatní zrazu aj tak začnú, ale  je to skôr výnimka potvrdzujúca pravidlo. Väčšinou sú však vojaci v skupine dobre organizovaní, majú veľmi presnú mušku a čo viac – majú sakra dobrý zrak. Dokážu totiž zahliadnuť nepriateľa na veľmi veľkú vzdialenosť, zatiaľ čo vy len pozeráte do obrazovky a snažíte sa podľa udaných informácií odhaliť, kde by sa ten nepriateľ mal asi tak  nachádzať.

Ide teda o skutočne realistickú vojenskú strieľačku? Úprimne, nedokážem posúdiť, zvlášť keď som nikdy nebol na vojne, ale pri porovnaní s ostatnými FPSkami posledných niekoľkých rokov ArmA 2 v realistickom poňatí vojnového konfliktu nesporne vedie. Žiadne zbesilé pobehovanie po bojisku, žiadne hordy valiacich sa vojakov, žiadni nesmrteľní hrdinovia schopní zastaviť tank, skrátka normálny ľudia s normálnymi zbraňami v rukách. Niekomu síce môže vadiť mierne pomalší priebeh s prevahou naozaj malých prestreliek, ale kto na tieto podmienky pristúpi, bude kráľovsky odmenený. Nie je nič lepšie, ako keď obkľúčíte povstaleckú baštu a zo všetkých strán prekvapíte zmätených Takistáncov!

Ešte malá zmienka o obtiažnosti. Samozrejme máte klasicky na výber z niekoľkých stupňov obtiažností, avšak k dispozícii je tiež detailné nastavenie, kde si môže každý nastaviť náročnosť hrania naozaj až do šialených detailov. Obmedzenie ukladania, menšia výdrž vojakov, super umelá inteligencia alebo vypnutie zobrazenia pomocných hodín, to všetko a ešte oveľa viac hra dovoľuje nastaviť.

Samostatné misie a výzvy
Dve hrateľné kampane však nie sú tým jediným singleplayerovým zážitkom, ktorý ArmA 2: Posily ponúka. Vývojári totiž pre obe hrateľné frakcie pripravili aj niekoľko úplne samostatne stojacich misií. Tie okrem predĺžení hernej doby znamenajú tiež unikátnu príležitosť vyskúšať si ovládanie rôznych typov vojenskej techniky, pretože si okrem klasických „peších“ misiách možno vyskúšať tiež  rolu pilota helikoptéry alebo vodiča tanku. Pochopiteľne, k nejakým tým vozidlám sa dostanete aj normálne v kampani, ale rozhodne si nepamätám, že by som si mohol len tak lietať s helikoptérou (to len vo výcviku). Misií je približne rovnako ako u oboch príbehov dohromady, väčšina je pre tentoraz na strane britskej armády.

Okrem toho si môžete vyskúšať každú z dostupných zbraní v akejsi virtuálnej realite. Ovládanie je jednoduché – v prehľadnom menu si zvolíte zbraň a už sa ocitáte na hernej mape, kde si zastrieľate podľa ľubovôle. Aby ste neboli nútení len tak strieľať do prázdnej krajiny, čas od času vám hra ponúkne akúsi výzvu, napríklad sa na ropnom poli sa brániť útoku povstalcov.

Smutný pohľad na grafiku a ozvučenie
Jediná vec, ktorá ArmA 2: Posily pomerne zráža, je grafika, ľahko ozvučenie a (pre mňa osobne) aj preklad. Ohľadom prekladu, nie že by v hre boli nezmyselnosti alebo dokonca pravopisné chyby, to samozrejme nie. Mojím problémom sú sprosté slová. Nie som žiadna slečinka alebo tak, sám veľmi často nadávam (zvlášť keď niečo hrám a nedarí sa mi), ale niektoré dialógy sú v preklade vážne prehnané. Áno, české titulky sa síce krásne zhodujú s anglickými dialógmi, lenže … na rozdiel práve od angličtiny znejú tak nejako čudne, možno až strojene. Však posúďte sami: „P * ča, pripravujem vám tu pristátie, nie?“ A alebo hláška z herného manuálu: „Čože? Kde vzali tank? Di do za *** pr ***, pi ***, ja tam na *** ten svoj NLAW „.

Najväčším kabrňákom je v tomto smere Brianov kamarát Tanne Radcliffe, od ktorého sú práve dve uvedené hlášky. Možno by nebolo zlé sa ešte ľahko zmieniť o dabingu. Úprimne, na to, že sa ho zúčastnilo nejakých šesť ľudí, je jeho kvalita na veľmi dobrej úrovni. Stojí za to zdôrazniť, že hoci všetci hovoria anglicky, podľa ich výslovnosti veľmi jednoducho spoznáte, odkiaľ pochádzajú. Trebárs taký doktor Vojtech Hladík, ktorého angličtina s počeštenou výslovnosťou je doslova ukážková. Ľahké sklamanie sú potom hlášky vojakov priamo na bojisku, na ktorých je až príliš poznať, že sú dynamicky poskladané z rôznych vopred pripravených slov.

Pár slov aj o grafike. Nie je vyložene zlá, neurazí (teda až na pohyby postáv, ktoré sú v niektorých chvíľach … škoda hovoriť), ale tiež to nie je nič, pri čom by ste neuveriteľne pozerali na monitor. Zvlášť keď sú všetky herné mapy zasadené do tak monotónneho prostredia, akým hornatý Takistán bezpochyby je. Hory, hory, malé mestečko s niekoľkými obyvateľmi a zas len hory. Stále dookola. Úprimne nechápem, ako v tom skutoční vojaci môžu vydržať a pritom sa nezblázniť. Občas sa síce vyskytne nejaký ten grafický bug, ako trebárs blikajúce textúry, ale nie je to nič, čo by stálo za siahodlhé rozpisovanie.

Po bitke je každý generálom
Ak ste celú moju recenziu čítali pozorne, určite vám neuniklo ako som si hranie ArmA 2: Posily užil. Prečo teda nakoniec také relatívne nízke hodnotenie? Inu, načrtol som to v prvej tretine recenzie, ide o obyčajnú volavku, ktorá na pôvodnú armu2 v mojich očiach skrátka nemá a rovnako tak dopadne aj v porovnaní  vlaňajším datadiskom Operation Arrowhead. Na druhú stranu, ak ste sa s podobným taktickým simulátorom nikdy nestretli a chceli by ste si ho vyskúšať so všetkým (výcvik, kampaň a hra viac hráčov), potom sú Posily takmer ideálnym produktom.

Preto je moje hodnotenie nakoniec také, ako vidíte o niekoľko riadkov nižšie. Aby som na seba niečo prezradil – na prípadnú armu 3 sa docela teším. Predsa len ma vojenské simulátory zrazu začali nejako lákať, autori navyše pochádzajú z Českej republiky a úprimne, proti dnešným strielačkám, ktoré sú si poslednú dobu podobné ako vajce vajcu, je to príjemná zmena. Preto nad ArmA 2: Posily nelámte zbytočne rýchlo palicu a dajte jej rovnakú šancu, akú som jej dal ja. Vôbec nevadí, že ak s týmto žánrom máte doteraz prevažne zlé skúsenosti.

reálne súboje, obtiažnosť, česká hra

grafika, topornost postáv, dĺžka britskej kampane

zdroj:Czechgamer.com