Koľko hier sa môže pyšniť takmer 15 ročným vývojom? Asi žiadna. Duke Nukem to však dokázal a stáva sa tak jednoznačným hrdinom. Je nám fuk, či vyzerá ako hra s pred viac ako šiestich rokov, alebo, že umelá inteligencia je na bode mrazu. Vyšla konečne hra, o ktorej sa už ani nedalo povedať, že niekedy výjde, lebo za také reči by vás už niekto uložil do psychiatrickej liečebne. Ale zázraky sa dejú a po prvej recenzii vám pre istotu prinášame aj druhú, aby ste si náhodou nemysleli, že snívate, tak ako si to myslíme ešte stále my.

Titul, z ktorého si robilo srandu už aj herné štúdio Blizzard (bilboard v Starcraft 2, kde akurát vychádza Duke Nukem Forever), vyšiel a my sme sa konečne mohli vydať na približne desať hodinovú sigleplayerovú púť a už aj do sveta multiplayeru, ktorý sme aspoň na pár hodín ochutnali.

Singleplayer
A môžeme rovno povedať, že je Duke najväčším sklamaním za poslednú dobu, no zároveň je tak dobrou hrou, že byť prísnym katom je obťažné. Na jednej strane je tu podarená rôznorodá zábava, hlášky hlavného hrdinu a celkovo vulgárne vtipy. No na tej druhej je tu hra, ktorá sa vynorila z minulosti a ako praveký človek sa márne snaží zapadnúť. Či už sa jedná o nepodarený grafický kabátik, hudobný a zvukový doprovod, toporné animácie, či veľmi nudné podanie toho pseudo-deju, čo hra ponúka. Naozaj je vidieť, že sa hra vyvíjala dlho a to v tom extrémne negatívnom pojatí.

Zároveň je nám ponúknutá neuveriteľná zábava a výzva bojovať napríklad s finálnymi bossmi, ktorý síce nehýria inteligenciou, ale aj tak je ich problém odstrániť a na strednej obťažnosti sú pre hráča občas krutým orieškom. Je to však výzva, a tak hráča baví stále v príbehu napredovať a zdolávať neustále nové a nové prekážky. Občas je to horda nepriateľov, potom hádanky inšpirované v sérii Half-Life, alebo už spomínaný finálny boss. Pre hráča môže byť skutočnou prekážkou aj občasná pasáž, kde si musíte vypočuť nejakého „priateľského“ AI. A to je otrava, kedy sme mali chuť buď odísť od monitoru, alebo zaspať.

Autora recenzie však potešilo množstvo drobností, ktoré robia z obyčajnej doslova budgetovky nadpriemerný titul. Sú nimi nástroje na zvyšovanie Ega, čo je vlastne život nášho hrdinu. Po leveloch tak môžete, alebo by ste aj mali, nachádzať napríklad dútniky, činky, porno časopisy, ale dokonca aj toalety. Niekedy Vás prekvapí, čo všetko môžete spraviť. Do toho pohladia aj Dukeove hlášky, vulgarizmy, či gestá. Je to štýlový borec, ktorý akoby vypadol z vtipov o Chuckovi Norrisovi…

…potom, ale nechápeme pár vecí. Prečo musí taký hrdina riešiť hádanky podobné tým v Half-Life.

…alebo prečo má obmedzenie iba na dve hlavné zbrane? Duke, celkovo akoby zoslabol, alebo sa stal viac bežným smrteľníkom a hra v totálnom retro štýle je ukrytá až hlbšie pod hrubšou šupkou.

Ale našťastie nie je skrytá až tak ďaleko, že nie je vidieť. Zabíjanie divokých mimozemský prasiat a iných príšer, či dokonca aj malinkých potkanov dá zabrať. Majú síce inteligenciu ako naskriptované ovečky, no predsa len nie sú na zahodenie. Ako sme pisali vyššie, hra je celkom výzvou.

Výzvou pre moderné tituly môže byť aj rozmanité prostredie, ktoré sa neobmedzilo len na jednoduchu núdnú lokalitu. Ale užijete si v tomto smere skutočnú radosť. Či už je to mesto duchov v štýle Westernu, Dukové sídlo, plné reklamných predmetov s jeho menom, či plne vodný level… a to sme spomenuli iba drobný počet druhov.

Tiež nie sú na zahodenie odkazy na rôzne iné herné, či filmové série. Naraziť tak dokonca môžeme aj na mŕtvolu vojaka s helmou hlavného hrdinu Dead Space. A takýchto odkazov je obrovské množstvo.

Poteší aj istá takmer adventúrna pasáž v erotickóm salóne a časť hry, kde sa musíte voziť v obrovskom Monster Trucku. Ostatné časti hry sú sporné a svietia veľmi veľmi v negatívnom svetle.

Či už je to fyzikálny model predmetov, kde napríklad môžete nechať vybuchnúť automobil, ale autobus vedľa je nepoškoditelný. Tiež mŕtvoly postáv sú toporné a majú v obľube sa zasekávať do textúr. Niekedy sa stretnete aj so srandovne sa točiacou mŕtvolou v podlahe.

Unreal Engine 2.5 bol tou najväčšou chybnou voľbou… aj keď grafika ako taká sama o sebe nevyzerá aj vďaka novším technológiám na zahodenie, jej hlavné negatívne prvky sa jednoducho zahľadiť nedajú.

Multiplayer
Veľkou mierou na sklamaní sa podiela aj hra pre viacerých hráčov, ktorá je mierne povedané nevyladenou. Problémové pripájanie do vytvorených hier sú neodpustiteľnou chybou a čakať na prvý patch sa nám zrovna nechce. Tiež je problém nájsť server, ktorý nelaguje aj pri nízkom počte ping bodov.

Plusom však je rôznorodosť máp a zbraní známych so singleplayeru. Zmenšiť nepriateľského Dukea a následne ho zašliapnuť má svoje neoceniteľné čaro. Inak je to hra nudná a dovolím si povedať, že podobne spracovaný multiplayer má už starý Postal 2: Share the Pain a milion iných titulov. Jediné čo je teda plusom pre množstvo hráčov, sú hlášky Dukeho. Hail to the king, baby!

Ani výber herných módov nie je kto vie aké nápadité. Volajú sa iba originálne. Duke Match, Capture the Babe a podobne. Sú iba atrapou už poznaného. Ale na občasné vybláznenie stačia, to je snáď jasné. Problémom sú fakt, ale obrovské oneskorenia reakcií a vlastne všetkého. Výhodou môžu byť dedikované servere. Uvidíme, čo sa z toho vyvinie časom.

Zaujímavosťou, z časti aj negatívnou, je výber postavy. Môžete mať len samotného Dukeho. Vybrať farbu oblečenia a časom aj výber iného ošatenia, či pokrývky hlavy je super motiváciou pre hráča. Ešte väčšou môže byť vylepšovanie príbytku Duke Nukema za získane body a úrovne počas hry.

> Dodáme ešte, že po dohraní hlavnej singleplayerovej kampane sa vám odblokuje v menu položka bonusy, kde sa aj pobavíte. Napríklad trailery z E3 z roku 1997.

Hlášky hlavného hrdinu, retrozábava, drobnosti na zvyšovanie EGA (života)

Grafický engine, slabý multiplayer, umelá inteligencia

Verdikt: Kto by čakal po 15 rokoch dokonalú hru, odíde sklamaný, pár nostalgicky mysliacich hráčov sa však poteší.
Hodnotenie:

70%

zdroj:Czechgamer.com