Pred pár dňami sa mi naskytla príležitosť zhostiť sa recenzie na neobvyklý titul od vývojárskeho štúdia Tiger & Squid s názvom Beyond Eyes. O hru som sa pred tým nijako zvlášť nezaujímal, skôr som len tušil, o čo asi pôjde. O svoje dojmy z hrania sa s vami pokúsim podeliť v nasledujúcich riadkoch.
Vážte si svojho zraku

Celý príbeh hry sa točí okolo dievčaťa Rae, ktorej sa jedného dňa prevráti život vskutku doslova naruby. Stratí totiž zrak. Jej najväčším priateľom sa od tej doby stáva obľúbený a priateľský kocúr Nani, ktorý sa však jedného dňa rozhodne vydať do sveta. Našej hrdinke tak nezostáva nič iné, než vydať sa hľadať svojho kamaráta stoj čo stoj. V tejto chvíli preberáte ovládanie Rae vy, a že sa nebude jednať o ľahké putovanie, je nad slnko jasné.

Svet plný úskalia

V momente, keď opustíte svoj rodný dom a vyrazíte na cestu, všimnete si hneď veľmi zvláštneho spracovania okolitého sveta. Nevidíte totiž zhola nič, len bielu hmlu, kamkoľvek sa pozriete. Samozrejme, ide o jasný zámer autorov priblížiť hráčovi pocit nevidiaceho človeka, ktorý to v reálnom živote nemá rozhodne jednoduché. Akonáhle začnete s postavou postupovať ďalej, okolie sa pred vami začne dokresľovať, avšak na veľmi krátku vzdialenosť. Jedinou výhodou tohto spracovania je tak to, že vami už „objavené“ časti sveta sa už nestrácajú opäť v hmle, ale zostávajú bežne viditeľné aj z diaľky, čím je ďalší postup hrou už trochu uľahčený. Keby tomu tak nebolo, nedokážem si predstaviť, ako dlho by som u tejto hry vydržal.

Zvuky sú dôležité

Jednou z dôležitých vecí, ktoré pomáhajú nevidovým v orientácii, sú bezpochyby zvuky. Aj tieto autori do titulu umne implementovali a mnohokrát sa vám tak stane, že v diaľke, kam by ste bežne nedovideli, uvidíte zvoničku s bimbajúcim zvonom, takže hneď viete, ktorým smerom zamieriť. Prípadne vám takto pomôcť môžu aj všadeprítomné krkavce v prvej časti hry, či samotné Naniho mňaukanie.

Hlavne nič neunáhliť
Mojím najväčším problémom, ktorý som u titulu mal, bola bezpochyby rýchlosť pohybu hlavnej hrdinky a miestami skutočne moja neschopnosť orientácie, ktorá pravidelne rezultovala v náraze do kríka či steny, ktoré sa pred Rae vždy zjavili na poslednú chvíľu. Rýchlosť chôdze má síce v tomto prípade opäť odrážať realitu nevidiacich, pohybujúcich sa v neznámom prostredí, avšak tvorcovia aspoň mohli trochu z tejto simulácie ubrať. Čo sa týka hernej doby, tak tá sa pohybuje okolo 3 hodín, z čoho však minimálne štvrtinu času budete zmätene blúdiť hmlou slimačím tempom a narážať do okolitých „bariér“.

Sem tam vás síce čaká spestrenie vo forme prelezenia plota či podobnej interakcie, ale mnoho takýchto aktivít rozhodne nečakajte. Počas vášho putovania sa zo záhrad postupom času presuniete aj do mesta, kde na vás síce bude číhať plno nástrah na každom kroku, ale nejedná sa o žiadnu extrémnu výzvu, ktorá by vám mala spôsobiť nejaké infarktové situácie.

Hra alebo simulácia?

Na túto otázku tak nie je príliš ľahké odpovedať. Čo sa týka pocitov a celkového spracovania titulu, tak je nutné povedať, že autorom sa v tomto prípade podarilo takmer bezchybne hráčovi vsugerovať pocit, ako sa cítia naši nevidiaci ľudia. Samozrejme, nikto z nás toto nemôže presne definovať, ale minimálne sa tomuto pocitu vývojári z Tiger & Squid maximálne približujú. Na druhú stranu, bežný hráč, ktorý túži či už po zaujímavej zápletke či čírej hrateľnosti, bude pravdepodobne sklamaný. Skutočne totiž nejde o záležitosť pre každého, čím samozrejme netvrdím, že sa jedná o zlý počin. Len je to skrátka niečo iné, než to, na čo sme zvyknutí.

HODNOTENIE:

60%

Zaujímavý titul, ktorý skôr než na hranie núti k zamysleniu nad tým, čo máme a čoho je nutné si v živote vážiť.

zdroj:Czechgamer.com