Zahraničné recenzie hlásali opätovný návrat kráľa FPS, ako akciou napchaté hry s otvoreným svetom a nepreberným množstvom herného obsahu.

Ako ale dopadla v našich tuzemských ručičkách, kde sme ju pod drobnohľadom a v úplnom ústraní držali po necelé dva týždne?

Žijúci svet s bohatou tradíciou
Príbeh sleduje stopu Ajay Ghalea, kyratského rodáka a syna zakladateľa miestneho odboja, ktorý v útlej mladosti čoby trojročný capart opúšťa po boku svojej matky vojnou zmietanej domoviny, aby zakotvil v prístave nádeje a splnených prianí. USA.

Roky plynú, a Ajay sa vplyvom nastaných situácií musí do svojej domoviny vrátiť. Chce totiž splniť posledné želanie svojej matky, ktorá ho na smrteľnej posteli požiadala o rozptýlenie jej popola v tajuplnom Lakshman.

Po príchode ku kyratským hraniciam sa ale ukáže, že sprvu triviálne vyzerajúca úloha, sa v kombinácii so stále prebiehajúcou občianskou vojnou a miestnym magor / príbuzným zamotá do niečoho oveľa komplikovanejšieho. Niečoho, čo by mohlo krajine priniesť konečný pokoj a mier, alebo naopak úplnú skazu a zatratenie.

Kyrat. Krajina opretá a inšpirovaná o reálie skutočného sveta, prevažne potom najmä Nepálom a Himalájí.
Samo o sebe sa jedná skôr o obrovské lesnaté údolia, zovreté a zmietané nielen nehostinným okolitých himalájskych pohoriam. Tie napokon v ničom nezaostávajú s drvivou diktatúrou miestneho šialenca. Známeho tiež ako samozvaného kráľa, a chlapíka, so zvláštnym vkusom v ružovej, manikúre a násilia. Ako ste určite poznali, reč nie je o nikom inom, než o lokálnej variácii Vaasa, Pagana Mina.

Škoda len, že si ho v hre veľmi neužijete. Stretnutie s ním je v hre pramálo a skôr než z očí do očí ho počujete vo svojej osobnej vysielačke. Smola.

Ako som písal na samotnom začiatku, Ajay, je synom jedného z najváženejších bojovníkov, a zároveň tiež nechceným pastierom, v ktorom miestni ľud vidia príchod spasiteľa, ktorý dopomôže k vytúženému víťazstvu.

Čo sa týka znovu hrateľnosti, má Far Cry 4 rozhodne čo ponúknuť
Amita, v ktorej väčšina stúpencov vidia len slabú ženu, vidí budúcnosť prevažne v drogách, a jej následnom predaji. Naopak Sabal, zaslepený odkazom Ajayova otca, dáva všetku budúcnosť do rúk tradícií s tým, že sa to časom nejako vyrieši.

Čas od času tak dostanete možnosť výberu z dvoch možných riešení danej misie, ktorých následné zvolenie určí, aký koniec vám hra výsledne predhosí. A že ich je.

Voľba však postráda hlbšie emócie. Osobne som tak volil tú úlohu, ktorá ma svojim popisom oslovila najviac a v ktorej mi bolo sľúbené viacero akcie.

Skorá nuda? nehrozí
Fra cry 4 je doslova nabité vedľajším obsahom, a vôbec vedľajšími aktivitami, ktoré rady odvádzajú pozornosť od približne 15 hodinového príbehu, čím len predlžujú už tak dlhú hernú dobu.

Vo svojej podstate sa jedná o obdobné kratochvíle známe z predchádzajúceho dielu, obohatené o niekoľko noviniek. Nájdeme tu tak záchranu rukojemníkov, preteky, likvidáciu škodcov, lov vzácnych zvierat, oko za oko, alebo obranu odbojového tranzitu.

Medzi to najlepšie ovšem aj tu patrí dobývanie základní (tých je v hre rovných 24), a novo aj tvrdo bránených pevností (celkovo štyri), v ktorých dobývaní sa vybláznia ako tichošlápci, tak vyznávači Rambo štýlu.

Nanovo je možné tiež jednotlivé základne (správca stanovišťa) donekonečna znova dobývať, a napríklad s kamarátom v kooperácii skúšať nové, a nové postupy (výsledné skóre sa zapisuje do celosvetového rebríčka).

Práve nepripravené momenty dokážu v hre vytvoriť doslova magické okamihy
Je tak čisto len na vás, či si jednu z mnohých základní dobojujete z chrbta slona, vezmúc na svojom pleci raketomet. Alebo sa rozhodnete pre konzervatívnejší prístup a medzi nepriateľov pomocou návnady prilákate hladného medveďa, ktorý všetku špinavú prácu urobí za vás. A alebo pomocou gyrokoptéry a jedno ručného granátometu vyčistíte nepriateľskú zónu pekne z bezpečia výšin.

Tak alebo tak, výsledok bude vždy rovnaký. Obsadená základňa a s ňou súvisiace priľahlé územie už nebude pod nadvládou nepriateľských síl, v okolí sa vám sprístupnia nové úlohy a ku všetkému sa tu budete môcť pomocou dvojkliku na mape jednoducho premiestniť. A alebo zomriete potupnou smrťou.

Možností je naozaj veľa, a je tak čisto len na vás, na aký postup máte práve chuť. Faktom však zostáva, že kúzlo hry aj naďalej zotrváva prevažne v nečakaných momentoch. Píšem prevažne o nepredpripravených výjavoch, ktoré sa až na do smrti zapíšu do môjho hráčskeho srdiečka.

Tak napríklad situácia, kedy sa mi za dávkami šťastia a nie príliš vysokej inteligencii nepriateľov (umelá inteligencia však nie je úplne blbá, niekedy vás dokonca aj prekvapí) podarilo po tajme pripevniť na práve prechádzajúcu hliadku nálož C4, ktorá si to k môjmu prekvapeniu naštrádovala priamo do blízkeho tábora. Potom už len stačilo vyliezť na najbližší kopec, stlačiť spínač a sledovať tú spúšť.

Výbuch nielenže zredukoval polku miestneho osadenstva, ale zároveň prilákal aj zvedavého medveďa, ktorý sa s vidinou večere vyrútil na najbližšieho nebožtíka. Ten sa z posledných síl zmohol len na hod granátu, ktorý namiesto svojho cieľa zasiahol vráta pašeráckej klietky s nosorožcom vnútri. Zvyšok si potom určite dokážete živo predstaviť.

Brokovnice, granátomety, raketomety, guľomety ľahké, aj ťažké, deviatky, luky, kuše … Desiatky zbraní všetkého druhu, ku všetkému plne prispôsobiteľné.
Tunajšia fauna je skrátka veľmi agresívna, a je tak veľmi jednoduché, stať sa súčasťou potravinového reťazca. Stačí rozdráždiť nesprávneho predátora, alebo vliezť do nesprávnej jaskyne.

Oproti predchádzajúcemu dielu, je ale o to viac uveriteľnejšie. Už na vás totiž svojvoľne nezaútočia zvieratá, u ktorých by to vzhľadom na ich povahu nebolo ani pravdepodobné (akási variácia pštrosa z FC3).

Občasný výlet z reálneho sveta
Rovnako ako minule, sa aj Far Cry 4 snaží svojim postavám vdýchnuť poriadny kus osobnosti, a po vzore svojich predchodcov zostáva tak niekde vo trištvrte cesty.

Niektoré postavy si tak budete pamätať pekne dlho, na iné si zase k večeru ani nespomeniete. Všetko je ale silne diskutabilné, a záleží tak len na každom. Predsa len, sto ľudí, sto chutí.

V priebehu hry tak narazíte na extravagantné existencie, akými sú napríklad tunajší farár / dealer zbraní, ktorý v Kyratu hľadá osobné vykúpenie, večne zhulená dvojica mladíkov Yogiho a Reggiho,  alebo vodkyňa miestnej arény, Noor. Tu sa mimochodom môžete svojvoľne zabaviť.

No, a keď vás náhodou omrzí okolité dianie a svet, môžete sa v rámci piatich vedľajších úloh (tie sú naozaj dlhé) vydať po stope častí magického pláteného obrazu. Každá časť vás následne po svojom nájdení premiestní do kože bájneho bojovníka Kalinaga, ktorý bol svojím kráľom vyslaný do legendami opretého Šangri-La. Ten, ako po svojom príchode zisťuje, je napadnutý tajomnými prízrakmi bojovníkov Rakshasa.

Pomocou noža, luku a mystického ochrancu Šangri-La, bieleho tigra, budete musieť týchto démonov z krajiny vyhnať, a nastoliť tak skorší mier.

Vyberiete si cestu slona, alebo tigra?
Za všetky aktivity získavate toľko potrebné skúsenostné body, ktoré možno investovať do dvojice rozličných stromov zručností. Cesta tigra a slona.

Prvý spomínaný vám sprístupní lepšie taktické možnosti, a dovolí vám robiť kúsky ako z akčných filmov (efektná likvidácia posádky nepriateľského vozidla zo sedadla vášho vozidla).

Naproti tomu cesta slona vám napríklad zdvihne maximálny počet životov, zvýši odolnosť voči výbuchu, alebo vám dovolí niesť viacero druhov injekcií. Tie sa teraz vyrábajú čisto automaticky, stačí len nájsť danú rastlinu, a hra ich vyrobí za vás.

Podobne je na tom aj postupná výroba vybavenia, pre ktoré je aj tentoraz zásadné nájdenie daného zvieraťa a jeho následné stiahnutie z kože. A vedzte, že takýto rozhorčený nosorožec vo vašich pätách nie je naozaj nič pekného.

Hra viacerých hráčov
A to stále nie je všetko. Ak vás omrzí hra jedného hráča alebo kooperácia s kamarátom, môžete kedykoľvek vkĺznuť do topánok multiplayeru. Tu vás čaká dlhoročný súboj dvoch znepriatelených frakcií, rebelov zlaté chodníky a démonov Rakshasa, líšiace sa svojím vybavením a zručnosťami.

Bojovníci Rakshasa je elitná stráž Pagana Mina, spoliehajúca sa na tradičný luk (ten si možno pomocou niekoľkých druhov šípov pretvoriť v ultimátnu vražednú zbraň), schopnosť privolanie divokej zveri, alebo možnosti nasadnúť na slona. Rebeli sa naopak spoliehajú výhradne na modernú techniku, výbušniny a dopravné prostriedky.

Sily môžete zmerať v trojici súčasných módov, rozosiatych do prostredia 10 máp, ktorých počet by sa mal do budúcna zväčšiť.

Čaká nás tak Outpost, kde v úlohe odboja bránite základňu pred útokom démonických Rakshasa. Demon Mask (variácie na Capture the Flag), kde musíte na mape nájsť masku, a doniesť ju späť k svojmu stanovišťu. A Propaganda, v ktorej musíte čoby rebeli zničiť Paganovu propagandistickú stanicu. Tú sa naopak v úlohe Rakshasa snažíte ubrániť.

Rovnako ako minule
Far Cry 4 celkom iste patrí medzi to najlepšie, čo si v súčasnej dobe môžete na svojom stroji zahrať. Vedľajšie aktivity a najmä potom svojvoľné putovanie po svete s kamarátom za chrbtom zabavia, rozľahlosť sveta poteší, a príbeh možno trochu zamrzí. Hold, nič nie je úplne dokonalé.

Nejedného hráča potom zamrzí, že toľko spomínaného snehu a zasnežených oblastí si v hre užijeme naozaj len minimálne, a po väčšinu času tak budete šúchať topánkami po lesnatom údolí. Nepoteší ani občasné kolísanie myslenia nepriateľov, a nemastný, neslaný príbeh, ktorý nesadne úplne každému. Inak sa jedná o naozaj výbornú hru, ktorej výsledné hodnotenie berte s nadhľadom, a pokojne si pár bodíkov pridajte.

Hodnotenie:

90%

Inak to ani nejde. Far Cry 4 je bezpochyby výbornou hrou, škoda len, že nijako výrazne nevystupuje z tieňa svojho predchodcu. Rovnaké kvality, rovnaké chyby. Rovnako dobrá hra.

zdroj:Czechgamer.com