Podobne ako sa u EA Sports môžeme každoročne obávať / tešiť na nové prírastky virtuálneho hokeja, futbalu a ďalších, tak môžeme to isté robiť aj u 2K Sports. Tým už pre zmenu zostal z výrazných hier len basketbal, v ktorom doslova vymazali z palubovky konkurenčné NBA Live od EA Sports. Aby sme ale tejto sérii nekrivdili : ona sa vráti. A to konkrétne na novú generáciu konzol, kde opäť sľubuje vyzvať súpera zo stajne 2K. Ten sa zatiaľ etabloval ako jediný zástupca na poli virtuálneho basketbalu.

A túto pozíciu udržal aj napriek značne kolísavému prístupu k jednotlivým dielom. Avšak to už je skrátka praktika, ku ktorej sa uchyľuje mnoho hegemonov v oblasti . Pozrite na virtuálne NHL . Ročníky, ktoré si ľahko spletieme s DLC, by sme počítali dlhé hodiny. A našli by sme aj niekoľko úplne revolučných dielov, ktoré citeľne vylepšujú hrateľnosť a ďalšie dôležité herné mechanizmy. NBA 2K14 by, samozrejme, rada patrila ku druhým spomínaným. Avšak realita je vždy trochu iná, než akú si ju vysnívali tvorcovia.

Hoci sa dnešná konzola bez pripojenia k internetu prakticky nezaobíde, stále bežného tuzemského hráča trochu zarazí, keď po ňom hra vyžaduje stále internetové pripojenie. A to navyše vo chvíli , kedy to je očividne úplne zbytočné. Hra sa snaží už od začiatku pôsobiť čo možno najmodernejším dojmom, preto každý loading preťahuje ešte o nahrávanie údajov kamsi na “ 2K server „. Ďalšia možnosť, ako využiť nonstop online mód možno pri zdieľaní svojich úspechov na sociálnej siete, prípadne sa podeliť s priateľmi na Xbox Live a jeho alternatívach o svoje výsledky v kariére.

Čo sa týka vzhľadu, tak sa určite nezdá, že by NBA 2K14 urobila nejaký veľký skok dopredu. Oproti tomu sa vizuálna stránka tvári rovnako ako tá vlaňajšia – teda dosť zle. Prestrihy a cut – scény medzi hrou, v ktorých sa máme “ kochať “ detailami na hráčovu precíznu vymodelovanú tvár, potom vyzerajú ako desať rokov staré. Na druhú stranu pribudli nové pohyby a hra samotná tak vyzerá o mnoho plynulejšie. Hoci útočné fauly, ktoré ste spáchali na strieľajúceho súpera, nerozoznáte ani z veľmi spomaleného záberu, ktorý vám hra veľkoryso ponúkne hneď po spáchaní prečinu.

Ako veľmi otravný vnímam už samotný začiatok hry, kedy vás hra donúti vytvoriť si herný účet a v jeho rámci aj postavu, s ktorou potom rozohráte obdobu Be a Pro režimu. Písať ho na gamepade vždy veľmi ťažké, to však tvorcu nezastavilo, aby po vás nechceli osemmiestne heslo, potom ho potvrdiť, potom zadať mejl a potom pre istotu ešte raz. Namiesto aby vás vrhli rovno do zápasu alebo do herného menu, strácate minúty aj nervy s týmto.

Nakoniec sa ale predsa len do zápasu dostanete. A ak ste v hre nový, tak rozhodne neoceníte, že sa hra len veľmi stroho pokúsi o nejaký úvod do ovládania. Tréning potom nájdete schovaný v menu, ale to väčšinou až potom, čo sa vrátite z palubovky zbitý od CPU hneď vo svojom úvodnom zápase. Ani to nie je práve najšťastnejšie riešenie. Preto odporúčam skúsiť kariérny mód. V ňom sa chopíte oťaží svojho hráča a snažíte sa hrať v klube NBA.

Najprv to však chce zaujať agentov pred úvodným draftom. Takže sa v stretnutí mladých hviezd poriadne snažte, pretože každá chybička hneď zráža to, na akom mieste nakoniec budete draftovaní. Je zvláštne, že vás hra odmeňuje kladnými bodmi aj za tzv. “ pohyb mimo loptu „. Väčšinou to znamená stáť na svojom mieste a sledovať, ako ostatní útočia. Ešte zvláštnejšie ale je, že vás hra odmeňuje aj za dobré a zlé prihrávky. A to spôsobom doteraz neznámym. Hoci využijete nápovedy a prihráte loptu hráčovi, ktorého vám určí hra, tak sa rovnako dočkáte mínusu za zle načasovanú prihrávku. To je trochu frustrujúce.

Nasleduje krátke interview s vybranými Scoutmi, ktorí vám aspoň trochu poodkryjú karty a keď budete odpovedať správne – čo nie je ťažké -, tak vám to aj napovie, do akého pravdepodobne zamierite. Potom prichádza rad na draft, ktorý si bohužiaľ musíte celý nechať prehrať bez možnosti urýchlenia ( je to na chlp rovnaká animácia ako vlani ) a potom už len hráte a hráte. Snažíte sa plniť úlohy trénera a inkasovať za to dôležité mince, ktoré potom investujete do vylepšenia svojich schopností.

Podobne ako NHL 14 pripravilo špeciálny mód na oslavu dvadsiatich rokov virtuálneho hokeja, NBA 2K14 obsahuje mód k pocte Lerbona Jamesa. A sledujete v ňom jeho cestu ku sláve. Funguje to ako slušná alternatíva ostatných módov, takže ak ste naozajstní basketbaloví nadšenci, začnite tu. A až potom sa postupne dostanete k ďalším módom. Avšak nečakajte veľké zmeny : všetky zápasy sú pojaté ako televízne stretnutia a je tomu podriadené až príliš veľa prvkov. Nie ale, že by to bolo na škodu. Možno tie komerčné prestávky v štýle productplacementu už sú vážne trochu moc. Kamera sa potom pri návrate do hry odvážne posúva do detailu hráčov a keďže nie sú vytvorení zrovna podľa posledných enginov, vyzerá to trochu komicky.

Plus však zaslúžia komentátori. Vďaka nim je hra neskutočne živá a sú to práve oni, kto NBA 2K14 dodáva televízny look. Dobre tvorcovia poskladali aj soundtrack, ktorému dominuje nový album výbornej alternatívnej kapely ImagineDragons, o ktorých v budúcnosti budeme určite ešte veľa počuť. Inak však NBA 2K14 pôsobí trochu umelým dojmom. Nadšencov poteší, nováčikov ale skôr vystraší, ako priláka .

Atmosféra, hudba

Grafika, internetové pripojenie
Verdikt: Kvalitný basketbal, ktorý však do nového ročníka pridáva len minimum nového.
Hodnotenie:

70%

zdroj:Czechgamer.com