O poľskom vývojárskom štúdiu City Interactive sa hovorilo v pozitívnych vetách o titule Sniper: Ghost Warrior, ktorý bol a zostane stále asi jedinou hrou tohto štúdia, ktorá stojí za zahranie. Pretože druhý diel je viacmenej nudným titulom, od ktorého by hráči a hráčky, ktorí majú aspoň trochu vkusu, mali dať ruky preč.

Je tu pravdepodobnosť, že si po dohraní tohto titulu budete chcieť vziať svoj harddisk, strčiť ho do odpadkového koša, následne ten kôš vezmete, hodíte ho do popolnice zmesového odpadu, zavoláte smetiarske auto, nech vám obsah popolnice zošrotuje a vráti vám ho. To, čo dostanete do rúk, pošlite do NASA, aby ho vystrelili do vesmíru, a potom možno budete mať hrejivý pocit, že ste urobili niečo dobré. Ale nie, tak hrozná tá hra nebola (alebo bola?).
Ale predsa len, hra bola niekoľkokrát odložená, a to, čo sme nakoniec dostali, by sa dalo okomentovať slovami: „Čo to ako má byť?! Čakal som zábavné stealth hranie , v krásnom grafickom kabátiku, so skvelou hrateľnosťou, veľkou hernou dobou a zábavným multiplayerom. „S veľkým potešením vám oznamujeme, ak ste toto čakali, tak vás sklameme. Takých 70 až 80% by ste zo svojho zoznamu želaní mohli vyčiarknuť. Jediné, čo vám zostane, je krásny grafický kabátik a niečo, čo by sa dalo nazvať „uspokojujúci multiplayer“.

Dovolíme si povedať, že keby miesto vašich nepriateľov chodili strašiaci z polí, a miesto krvi im z hlavy alebo inej časti striekal napríklad piesok, mohla by hra dostať hodnotenie takých 7 +. Hra samotná trpí strašnou koridorovosťou, takže pojem „stealth“ je skôr úsmevný než vážny. Celú hru budete z deväťdesiatich percent prechádzať tým štýlom, že niekam prídete, možno zložíte hliadkujúceho snipera, štyrikrát vystrelíte do pohybujúcich sa klaunov a pokračujete do ďalšej časti, kde vás bude čakať to isté. Síce párkrát budete musieť chrániť svojho spojenca krycou paľbou, pretože sa im ich akcia príliš nepodarila, ale tým sa hra ešte viac zjednodušuje. To už len hľadáte postavičku so samopalom a strieľate.
Hra vám navyše až moc pomáha. Často dostanete inštrukcie, akého vojaka máte zložiť ako prvého. A keď nie toto, tak vám radí vaša zbraň tým, že sa v objektíve ukáže červené koliesko, ktoré značí, kam vaša guľka vyletí. To má byť nejaká výzva? Výzvu hľadajte až na najťažšej obtiažnosti, kedy sa vám koliesko nezobrazuje, a preto musíte sami odhadnúť, kam to asi poletí. A keď už sa náhodou prezradíte, tak nastáva jedna z veľmi mála situácií, kedy si poviete, že ste to pobabrali a radšej rovno načítate poslednú uloženú pozíciu. To sa totiž konečne prejaví, že zbrane, ktoré majú vaši nepriatelia v rukách, majú vážne ostré guľky, a nie sú to teda nejaké guličkovky. Hoci u seba máte dve lekárničky, a ďalšie idú nájsť cestou, tak stačí také štyri dobre mierené strely a ste bez lekárničiek, piata šiesta a siedma vás dorobia.

Keby mal nový Sniper aspoň trochu zaujímavý príbeh, tak by finálne hodnotenie bolo o niečo vyššie. Ide tu o zabránenie predaja biologickej zbrane. Toť všetko. Nič zaujímavého. Príbeh je rozdelený do troch aktov, pričom sa jeden odohráva v neďalekej minulosti, 15 rokov v minulosti a nakoniec v prítomnosti. Ide klasicky o to, že niečo malo ísť ako po masle, ale niekto, alebo niečo, zapríčinil, že to tak ľahké nebude. Keďže je príbeh už tak dosť sám o sebe malý, nebudeme vám z neho viac momentálne prezrádzať. Počas hrania rovnako na príbeh zabudnete. Je dokonca možné, že si po istom čase hrania poviete, do akého scenára ste sa vlastne dostali.

Keď sa ešte vrátime k vyššie spomenutým trom herným aktom, tak to je zmeska všetkého možného. Neďaleká minulosť sa odohráva na Filipínach. Príbehovo ide o najslabšiu časť hry, a ani graficky tu autori nevyužili silu CryEngine 3, ktorý si pre tento titul zvolili. Tretí akt vás zavedie do Tibetu. Rozuzlenie príbehu tu robí, prekvapivo, zakončenie príbehu a tunajšie grafické spracovanie u nás skončilo na druhom mieste. Pre nás je víťazom druhý akt odohrávajúci sa v Sarajeve. Tento akt nás, nechceme povedať, že brutálne, ale veľmi, bavil. Spracovanie zdevastovaného Sarajeva ukázalo, že CryENGINE 3 patrí momentálne k tým najlepším enginom, čo sú. Áno, žiadny Crysis 3 nečakajte, ale graficky sa hra naozaj podarila. Tým narážame na to, že grafické spracovanie tejto hry je jediným bodom, ktorý sa naozaj podaril. A ani so zvukom to nedopadlo zle. Ak nepočujeme kvalitu ako z doby kamennej, dokážeme počúvať všeličo. Ale to je detail.

Príbeh, hrateľnosti, grafika, … Na čo sme zabudli? Čo táto hra ešte ponúka? A vlastne, multiplayer.
Multiplayer tu … to je taký záhadný bod, o ktorom si každý musí urobiť názor sám. Nie snáď, že by to bol snáď blbo urobený prídavok do hry, to nie. Nápad dať ho do takejto hry sa nám páči. Veľmi. Sám o sebe vám multiplayer ponúkne iba dva módy – klasikcký deathmatch alebo tímový deathmatch. To je úplná herný klasika, na tom sa nedá nič pokaziť. Nevieme, či to bol autorský zámer, dať sem len dva módy. Keby sa to dobre pripravilo, tak napríklad taký Capture the Flag, kde by boli potrebné v tíme dva typy vojakov – sniper a klasický vojak, a sniper by mal za úlohu chrániť svojehospoluhráča, by bol určite zaujímavý. Ale ono sa nie nadarmo hovorí, že menej je niekedy viac. Lepšie dva dobre zvládnuté módy, než šesť, a hrateľný by bol jeden, maximálne dva. Vo výsledku nám tie dva bohato stačili. Teraz nastáva tá otázka, prečo sa nám zdá, že multiplayer je skôr len „uspokojujúci“ ako niečo viac. Ide tu o to, že to nie je klasický multiplayer. V klasickom sa behá po mape a strieľa. Tu je to naopak. Multiplayer sa tu zakladá práve na dobrom umiestnení a veľkej trpezlivosti. Je možné, že budete niekde päť minút čakať, a nezabijete ani jedného protivníka. Potom sa presuniete, a budete rozdávať headshot ako na bežiacom páse. Môžete tiež skúsiť infiltrovať nepriateľskú časť mapy a strieľať nepriateľských sniperov zozadu do tyla. Po tomto výkone sa nám ale začali ukazovať prvé narážky na nás. Predovšetkým slávne „noobovanie“. Radi kempujete? V tom prípade si multiplayer užijete. Kempujete neradi? Skúste to, keď sa vám to nebude páčiť, vypnite multiplayer.

Finálnym verdikt znie jednoducho tak, že Sniper: Ghost Warrior 2 je určite sklamaním. Nudný príbeh, príliš jednoduchá hrateľnosť spôsobená neustálym vodením za ručičku, nechutne krátkou hracou dobou (s občasným preskočením zo strednej obtiažnosti na najťažšiu nám to trvalo dohrať približne 5 hodín, čo je naozaj málo), multiplayerom, ktorý nie je zlý, ale každému sa asi nezapáči . Pozitívom je tu grafická stránka hry a tu a tam náhodne zapnuté spomalené zábery, kedy vidíte svoju guľku, ako letí vzduchom priamo do nepriateľovho tela. To je fakt podarené. Choďte si skôr zahrať jedničku, urobíte lepšie. Od tohto titulu skôr dajte ruky preč a šetrite si na nejakú inú pecku.

Grafické spracovanie, uspokojujúci multiplayer

Príbeh, jednoduchá hrateľnosť, hracia doba

Verdikt: City Interactive sa z tej smoly asi nevyhrabe. Tak ambiciózny projekt a takto to zpackať …

Hodnotenie: 

40%

zdroj:Czechgamer.com