Keď som si prvýkrát mohol siahnuť v Kolíne nad Rýnom na novú generáciu SimCity, rozhodne som nečakal nič. Zatiaľ posledný diel série vyšiel v roku 2007 a veľkú dieru do sveta neurobil. SimCity sa vždy stavalo viac na stranu hardocorvých budovateľov ako príležitostných hráčov, ktorí by si sem tam zaskočili do mesta a pozreli sa, čo nového. A práve túto myšlienku, nové, zregenerované SimCity úplne od základov búra. Už to nie je dospelácka simulácia, alebo minimálne na prvý pohľad sa tak netvári. Zjednodušením prešlo úplne všetko. SimCity sa otvorilo svetu, a to doslova, pretože so svojím mestom ste neustále na očiach ostatným hráčom – to sebou samozrejme nesie ťažobu permanentného pripojenia k internetu.

A práve tieto popôrodné komplikácie celej hre veľa skomplikovalo cestu na trh. Ukázalo sa, že vonku sa nájde väčšie množstvo potenciálnych starostov, ako v EA počítali, a tak krátko po vydaní, a ešte niekoľko dní potom, prakticky nebolo kvôli skolabovaným serverom možné hru hrať. SimCity totiž funguje na báze otvorených serverov, na ktorom hráč založí hru, do ktorej sa môže pripojiť a starostovať si na svojom piesočku zase ďalší hráč. A pretože separovať a hrať offline v hre nejde, ste odkázaní na dobrú vôľu serverov, ktoré buď nápor hráčov vydržia, alebo jednoducho spadnú. Teraz už sa situáciu podarilo ako-tak stabilizovať, teda každý, kto chce hrať, si skutočne zahrá. Ale beda, ak vyjde nejaké DLC, ktoré vzbudí paniku a nadšenie, a hráči sa opäť húfne nahrnú do svojich virtuálnych miest.

Aj napriek tomu, že si séria prešla výrazným zjednodušením, stále odporúčam vopred vyskúšať tréningový mód. Hra vás docela rýchlo zoznámi so základnými starostovskými starosťami a strasťami, a potom vás nechá riadiť si vlastné mesto. Alebo sa môžete pripojiť už do nejakého z existujúcich svetov a začať riadiť svoje vlastné mesto tam. EA sa jednoducho rozhodlo vytvoriť hru v štýle predchádzajúceho SimCity Societies, avšak tentoraz postavilo onú socializáciu na úroveň internetovú a nie na úroveň virtuálnu. Bohužiaľ sa s tým spájajú predovšetkým nevýhody; za všetky menujme jednu obriu, a to závislosť na neustálom pripojení k internetu a serveroch, ktoré nesmú vypovedať službu, ako sa im zachce.

Inak je ale neuveriteľné, ako veľmi zmena hre prospela. Ak sa mám vyjadriť trochu explicitne, dalo by sa povedať, že výrazne „zosimela.“ Čo si pod týmto výmyslom chorej recenzentovej mysli predstaviť? SimCity má, podobne ako The Sims, korene u vývojového štúdia Maxis, teda sú to vlastne príbuzní. A toto nové SimCity vyzerá, ako keby sa po rokoch konečne rozhodlo k svojmu príbuznému otvorene prihlásiť a prijať ho za svojho. Užívateľsky je prostredie naraz nadmieru príjemné. Pomáha tomu pekná a trochu infantilná „simácká“ grafika, ale tiež žiadna prehnaná zložitosť.

Všetko má svoje pevne dané koľaje. A preto na začiatku začínate len s malým kapitálom pre vybudovanie nutnej infraštruktúry a prvých domov. Starostlivo si rozmyslieť, kadiaľ povedú rezidenčné oblasti, je dôležité, pretože chráň Boh, aby sa prekrývali s priemyselnými zónami a chudáci obyvatelia by museli dýchať zamorený vzduch! Okrem týchto dvoch zón tu máme ešte komerčné. Podľa toho, akými nerastnými zásobami krajina, na ktorú budujete mesto, zrovna oplýva, sa môžete špecializovať. Buď vystaviate mesto prekypujúce fabrikami, ktorého magistrály brázdi jeden naložený kamión za druhým, alebo vybudujete príjemné mestečko napájané solárnymi panelmi, ktoré žije z cestovného ruchu. Toto je len modelový príklad – už len fakt, že každé mesto môže byť svojím spôsobom špecifické, by mal hru bezpečne uchrániť od akýchkoľvek náznakov nudy.

Keď na to príde, hodí sa aj interakcia s ostatnými hráčmi. Môžete od nich napríklad skupovať suroviny alebo naopak predávať svoje vlastné. Nestane sa však často, aby sa v jednom svete stretlo hneď niekoľko aktívnych hráčov, a tak sa radšej spoliehajte na vlastné zásoby surovín. S ostatnými môžete tiež súperiť v počte obyvateľov. Čím viac ich je, tým viac stúpajú vaše zisky z daní. Ale pozor, príliš vysoké dane zase Simov z mesta vyháňajú. Vlastne je veľmi jednoduché o obyvateľov prísť. Zato zdvihnúť populáciu na číslo, ktoré by vám dovoľovalo napríklad vylepšiť radnicu na magistrát, je setsakramentsky náročná úloha, ktorého zložitosť zďaleka nezodpovedá tomu, ako sa na vás nové SimCity tvárí: ako milý simulátor pre deti.

Rozoberať detailne všetky mechanizmy, ktoré hru dávajú dohromady, nemá príliš zmysel. Poteší ale rozhodne a lá The Sims sprievodné misie, ktoré vám sem tam niektorý z obyvateľov alebo priamo činiteľ na radnici zadá. Tie sú vytvorené s klasicky simovským nadhľadom, takže sa nesmiete čudovať, keď po vás napríklad jeden z priemyselných lobistov chce, aby ste do mesta priviedli zlodeja, ktorí by pomohli rozkrásť investície z okolitých tovární. Jednotlivé budovy je možné rôzne modifikovať a rozširovať, aby mohli slúžiť väčšiemu počtu obyvateľov. A keď náhodou všetky svoje starostovské ciele vyčerpáte, nie je nič jednoduchšie, ako sa presunúť na zelenú lúku o pár údolí ďalej, a začať znovu, tentoraz napríklad s víziou dokonalého veľkomesta plného nákupných centier.

Nad jasnými  mínusmi sa premýšľa len veľmi ťažko. Ak opomenieme problémy s pripojením, nenapadá ma prakticky nič. SimCity urobilo veľký krok k socializácii, plne využíva Origin a dúfa, že sa stane platformou budúcnosti, čo sa však vzhľadom ku konkurenčnému Steamu javí pravdepodobné jedine vtedy, keby sa švédsky digitálny distribútor zložil rovnako ako servery SimCity. Ale to nie je predmetom dňa. Tým je SimCity. Milá a nanajvýš sympatická hračka, ktorá vás pripúta k počítaču, a hodiny s ňou ubiehajú nadpozemsky rýchlo. Tak nahoďte oblek starostu a mažte do práce!

Spracovanie, zjednodušenie, prostredie, motivácia k úspechu

Problémy s pripojením

Verdikt: Povráva sa, že niekoľko digitálnych kópií si zaobstaral tiež pražský magistrát.

Hodnotenie: 

90%

zdroj:Czechgamer.com