Je to tak, snáď najsvalnatejšia a najnaštvanejšia postava celej partie maskotov konzoly Playstation sa nám veľkolepo vracia do našich televízorov. Kratos už síce zažil svoje finále v treťom a pôvodne pravdepodobne posledným God of War, ale čo, prachy hýbu svetom, a tak sa nemôžeme diviť ďalšiemu dielu. Sony sa teda rozhodla, že jeho odkaz znovu oživia a čím iným tak urobiť, než poriadnym prequel, ktorý hráčom ukáže, ako že to presne bolo pred prvým dielom z roku 2005.

Ak sa na celú sériu God of War pozrieme trošku s nadhľadom, zistíme, že práve recenzovaný Ascension je v skutočnosti už šiestym dielom. Pár odbočiek už táto séria totiž zažila, a to konkrétne na vreckovú konzolu PSP, kde si môžeme zahrať Gow: Ghost of Sparta dejovo sa radiacej za prvý diel. S GoW: Ascension to je ale inak. Kratos tu ešte nemá zabíjanie bohov na dennom poriadku, netrhá im hlavy, a ani v skutočnosti ešte sám nie je bohom vojny. Ono je to celkom viac komplikované. Nie, nehovorím o príbehu. Hovorím o samotnom rozprávaní udalostí v tomto diele. Poznáte to, flashback sem, flashback tam a nakoniec si uvedomíte, že polku hry hráte v úplne inej dobe, než ste si mysleli.
Problém ani tak nebude v tom, že som túto sériu v minulosti akosi vynechával. Problém je v samotnej zmätenosti všetkých filmov v hre. Verím, že aj ostrieľaný fanúšik by sa občas zastavil a začal premýšľať o tom, prečo sa to či ono zrazu deje. A čo potom niekto, kto si kúpi Ascension ako prvý GoW v živote?

Tak či onak, Kratos sa na úplnom začiatku budí vo väzení všetkých zatratených, kde ho mocné Furie držia. Ak ste o Furiach nikdy nepočuli, sú to také roztomilé netvorky, ktoré trestajú všetkých zradcov, ktorí porušia akýkoľvek prísľub bohom. Bohužiaľ pre oných zradcov, Furie neberú smrť ako východisko, skôr ako štedrosť, ktorú nikdy neudelia. A pretože sa Kratos zaplietol s bohom vojny, v tomto väzení skončil tiež. Kvôli týmto udalostiam je tiež jeho vlastná rodina vyvraždená a jemu už jednoducho zostala len bolesť a utrpenie. Všetko to má našťastie ale jedno veľké ALE. Kratosovi sa podarilo utiecť, a aj keď stále prežíva muky s rôznymi halucináciami, prostredníctvom ktorých si Furie s Kratom zahrávali, jednu po druhej sa ich snaží uloviť a zabiť. Až sa zbaví všetkých pút i s bohom vojny Arem, môže začať vykonávať pomstu. Všeobecne tak uvidíme ľudskejšiu stránku Krata.

Vývojári už od oznámenia sľubovali, že aj keď u tohto dielu nie je prítomná žiadna číslovka, stará dobrá hrateľnosť sa opäť vráti. A to sa aj stalo. Vrátil sa tiež klasický bojový systém, ktorý sa však dočkal niekoľkých drastickejších úprav. Snáď najväčšou zmenou sú ale práve zbrane, ak chcete tak hovoriť tzv. Blades of Chaos. Ako som už spomínal, Kratos nezabíja žiadnych bohov a neberie si ich zbrane. Preto tiež používa iba svoje klasické čepele, ktoré si však postupom času v hre vylepšujete o rôzne elementy ako oheň, ľad, elektrina a pod., tie možno ľahko prepínať za behu tlačidlami d-padu. Absenciu ostatných typov výzbroja sa vývojári aspoň snažili vyvážiť akousi dobrovoľnou zbraňou, ktorú kolieskom buď vezmete, alebo neskôr zahodíte. Vždy ju ale nájdete u nejakej väčšej bojovej sekvencie.

Rovnako ako v minulých dieloch, aj tu si môžete dopĺňať zdravie, schopnosti alebo vylepšovať zbrane prostredníctvom rôznych orbu, ktoré nájdete po ceste buď niekde schované v truhlách, alebo v mŕtvolách vašich nepriateľov. Čo sa týka vylepšovania zbraní, to funguje rovnako už od prvého dielu. Pozbierate určitý počet červených orbu, vylepšíte si vaše čepele a Kratos začne ovládať napríklad nové kombo alebo štýl boja. Novinkou je aj ukazovateľ zlosti. Ak sa vám náhodou začne dariť a vy kosíte jedného po druhom ako nejaký boh vojny (hehe), tak sa ukazovateľ naplní a vaše čepele sú ešte účinnejšie ako predtým. Všetky herné mechanizmy inak budete pravdepodobne poznať z predošlých dielov. Zakončovacie kombá sú tu dokonca aj koľkokrát brutálnejšie ako v predošlých dieloch.

Ešte sa na chvíľku pozastavíme u rôznych príšer, ktoré proti vám budú stáť s či už nejakým tým ostrím v ruke alebo s bonusovými končatinami na tele. Za celú dobu hrania sa skrížite s naozaj veľkou škálou monštier, ktoré síce zase nechodia po nejako zvlášť veľkých tlupách, za to majú ale naozaj tuhý korienok. Niektoré zvlášť veľké stvorenia občas tiež fungujú aj ako taký mini-boss, ktorého môžete zakončiť pekne brutálnym spôsobom s pomocou quick-time eventov, t.j. stlačením určeného tlačidla vo vhodnom čase. Ak by reč padla na tie ozajstné, klasické súboje s bossmi v štýle God of War, tých je tam o znateľné množstvo menej. V takom treťom diele ich bolo viac. Teda ak sa aspoň bavíme o jednotlivcoch väčších ako nejaká obrovská skala.

Revolúciu v sérii God of War rozhodne ale nečakajte. Maximálne tak grafika sa dočkala malého vylepšenia oproti trojke, na Kratovi si napríklad občas všimnete aj hŕbu krvi ešte z minulého súboja. Ascension je inak úplne rovnaký, ako ostatné diely. Priamy tunel až k cieľu, hra vás vedie viacmenej za ručičku po celú dobu. Občas sa tiež objaví aj nejaká tá hádanka, ktorá vám trošku potrápi mozog, ale o nič extra náročného nejde. Škoda.

Zrátané podčiarknuté, ani God of War: Ascension neruší klasické tradície série. Kratos je stále od krvi, raz za čas na vás naskáče hromada nepriateľov rôznych pomerov a vzhľadov a tu a tam si zabojujete s nejakým epickým obrovským bossom, proti ktorému máte až šialenú nevýhodu. Ale to tentoraz naozaj len zriedka. Na vašej púti za pomstou si tiež trochu potrápite váš mozog rôznymi hádankami a puzzle, predovšetkým uskutočňovanými zmenou času a „liečením“ objektov. Toho je hra vyložene plná. Fanúšikovia sklamaní pravdepodobne nebudú, jedná sa o ďalší klasický diel, a pre tých je tento GoW tiež cielene vytvorený. Hra pre jedného hráča je však trochu kratšia než je u hry z tejto série zvykom, na strednej obtiažnosti by ste mali skončiť u nejakých deviatich hodín. Asi to bude len mnou, ale po piatich hrách chcem niečo sviežejšieho.  A aby som tiež povedal pravdu, God of War nebol nikdy vyložene mojou šálkou čaju a Ascension mi to len potvrdzuje.

Pozn.: Hra obsahuje aj multiplayer, ktorý si môžte zahrať od 12. marca. Kvôli obmedzeniam zo strany vydavateľa sme sa preto rozhodli vydať prvýkrát recenziu singleplayeru bez číselného hodnotenia a recenziu multiplayeru aj s výsledným verdiktom môžete očakávať niekedy po vydaní hry.

Grafika, súboje s bossmi, vysoká variácia nepriateľov, puzzle sekvencie, brutálne zakončovacie kombá, príbeh

Stále to isté, kratšie oproti starším dielom, menej súbojov s veľkolepými bossmi

Verdikt: Síce sa to moc nelíši od ostatných dielov a herná doba je tiež kratšia, hra je vo výsledku kvalitnou hack and slash bojovkou, ktorá zostáva vernou svojej predlohe a fanúšikom. Tých zmien by tam ale mohlo byť viac.

Hodnotenie: 

%

zdroj:Czechgamer.com