Lara Croft je ikonou nielen svojej doby, ale aj herného priemyslu všeobecne. Táto prsnatá krásavica si za svojich takmer 16 rokov existencie podmanila prakticky každého hráča a len ťažko nájdete nejakého, ktorý si za pohľadnú plieniteľku starovekých pamiatok aspoň raz nezahral.

Len málokto však tuší, ako sa archeologička zapísaná v Guinessovej knihe rekordov na jeho herný stroj skutočne dostala. Oveľa radšej si totiž predstavíte vyvinutejší hrudník, ktorý sa stal Lariným poznávacím znakom a herný dejepis odsuniete až na druhé miesto. Preto vás teraz vezmeme na menší výlet históriou tejto úspešnej série, ktorá ďaleko prekročila hranice videoherného priemyslu a stala sa pojmom v oblasti celej popkultúry.

Od muža k žene
Na začiatku nášho príbehu je mužský svet ktorého stojaté vody rozbúri jedna jediná žena. Túto ženu vymyslel, navrhol a napísal britský videoherný dizajnér a scenárista Toby Gard a nevedomky stvoril legendu. Pôvodne sa pritom Toby snažil iba oslniť svojich nadriadených v Core Design progresívnym technologickým demom. Na účely internej prezentácie Gard vymyslel hru, ktorá sa odohrávala v prostredí starobylých mayských chrámov a miešala reálne historické poznatky s poriadnou dávkou fikcie.

Hlavnou postavou potom mal byť muž v strednom veku. Autori si však hneď na začiatku vývoja nového projektu uvedomili, že takáto hlavná postava úspešná nebude. Jednak už tu dávno bol Indiana Jones a pre skutočný úspech potom bolo treba niečoho výraznejšieho, ako len ďalšieho mužského hrdinu.

Po schválení z vyšších miest tak nastal dlhý proces zmien a strategických relácii, na ktorom konci sa zjavila žena s juhoamerickými rysmi a menom Lara Cruz. Odtiaľ už bol len krôčik k nami známemu menu Lara Croft, ktorý prekvapivo pochádza z telefónneho zoznamu. To si takto raz Toby s tímom sadli a po prelistovaní telefónneho zoznamu vybrali meno, ktoré bude najpriateľskejšie anglickému prostrediu.

To by sme teda mali hlavnú postavu, ale kde k nej máme hru? Nuž, ani tá prvá hra s názvom Tomb Raider to nemala úplne jednoduché. Pôvodne mala vyjsť na vtedy pomerne novom PSX, avšak Sony robilo okolo všetkého hrozné cavyky a skoro sme sa vlastne jednej z najznámejších videoherných sérií ani nedočkali. Kravaťáci v Sony totiž prvú verziu hry neľútostne zamietli.

Rozprávkový úspech
Vývojári našťastie vytrvali a pustili sa po odmietnutí do práce ešte s väčšou vervou. Tá nakoniec priniesla ovocie a druhýkrát sa už Core Design podaril famózny úspech. Tomb Raider šiel do obchodov presne na Hallooween a okamžite sa stal hitom číslo jedna! Lara si získala ako hráčov, tak aj kritiku a dodnes sa predalo na sedem a pol milióna kópií. Prvý Tomb Raider bol chválený predovšetkým za úchvatnú grafiku a inovatívne herné mechanizmy. Nikdy predtým totiž svetlo sveta neuzrela podobná hra a takmer žiadny titul nevyzeral vo svojej dobe tak dokonale.

Navyše je Lara vôbec prvou hrdinkou svojho druhu. Samostatná, neohrozená a tiež vzdelaná. O kráse a odzbrojujúcich vnadách ani nehovoriac. Nie je teda divu, že sa Lara Croft ako jedna z prvých videoherných postáv začala objavovať na titulných stránkach lifestylových časopisov a hneď po svojom videohernom debute ďaleko prekročila hranice sveta videohier.

Treba však dodať, že už v roku 1996, kedy prvý Tomb Raider vyšiel, nebolo Core Design za úspechom úplne samo, ale finančne sa na vývoji podieľal vydavateľ Eidos Interactive. Core Design by totiž so svojim sedemčlenným tímom len ťažko dokázal vytvoriť tak revolučnu hru, ktorá si vďaka spojeniu filmového rozprávania, inovatívneho prístupu k plošinovkovým pasážam, doteraz nevidenému stvárneniu vody a úchvatnej grafike podmanila celý videoherný svet.

Pôvodný Tomb Raider si jednoducho vymedzil vlastný žáner, ktorý si svoj jedinečný punc zachoval dodnes a nie je tak divu, že sa ku koreňom série vývojári neskôr ešte vrátili. K desiatemu výročiu uzrel svetlo sveta výročný remake pôvodného dielu, ktorý vtlačil Lariným prvým dobrodružstvom neopakovateľný punc a osobne ju máme zďaleka najradšej.

Úspech Tomb Raider: Featuring Lara Croft, ako sa hra tiež niekedy nazýva, však predsa len jedného človeka sklamala. Tým bol tvorca celej legendy, samotný Toby Gard. Ten krátko po vydaní prvého dielu z Core Design odišiel a pred štúdiom tak stála ohromná výzva. Dokážu ukojiť túžbu hráčov po ďalšom klenote aj bez hlavného vizionára?

Rýchlokvasky menom Tomb Raider
Odpoveď znie áno! Core dizajn skutočne doviedli behom šiestich mesiacov urobiť Tomb Raider II: Starring Lara Croft a opäť to stálo za to! Bez Tobyho sa štúdio pustilo do oveľa akčnejšej záležitosti a Lara dostala hneď niekoľko nových zbraní a feature.

Príbeh sa opäť točil okolo hľadania starovekého artefaktu a hráči mohli navštíviť napríklad Čínu alebo Benátky. Okrem akčnejšieho poňatia však druhý Tomb Raider nepriniesol žiadne vážnejšie zmeny a niekde v diaľke sa začali rysovať prvé problémy. V Eidos totiž prevládol názor, že je dobrým ťahom vydávať každý rok nový Tomb Raider. Tento názor ešte podporilo Sony, ktoré Laru Croft využilo na propagáciu svojej konzoly. Druhého dielu predovšetkým vďaka stále trvajúcemu nadšeniu z prvého dielu sa predalo 7 miliónov kópií a po dvoch hrách sa stal Eidos jednou z najbohatších firiem v obore.

V roku 1998 tak prišiel diel tretí a opäť to bolo o tom istom. Znovu sa hráči mohli dočkať tej rovnakej hernej náplne aj podobného príbehu. V tomto bode už bolo jasné, že bez hlavného vizionára to jednoducho nejde a vypiplaná grafika a nelineárne levely to zachrániť nemohli.

Hazard so smrťou
Na nátlak verejnosti tak nakoniec prikročia autori k radikálnemu kroku a v roku 1999 sa na pulty obchodov dostáva Tomb Radier The Last Revelations, ktorý sebou nesie šokujúci zvrat, ktorý tvorcom fanúšikovia už nikdy neodpustia. Hra sa síce vracala ku koreňom a ponúkla vylepšený prvý diel, ale u fanúšikov pomerne pohorela. Finálna scéna totiž Laru pochováva vnútri egyptskej hrobky a všetkým zarytým milovníkom prsnatej krásavice doslova tuhne úsmev na perách.

Zo dňa na deň sa stalo, že Core Design a Eidos sa stali nenávidenými spoločnosťami, ktoré zničili najlepší videoherný zážitok v histórii. A rozhodne nebola kritika smerovaná iba k príbehu! Ono Last Revelations nebolo vôbec tak veľkolepé ako predchádzajúce diely a jasne demonštruje v ako hlbokej kríze autori skutočne boli. Lokácia situovaná len do Egypta a ošizené animácie sú len špičkou ľadovca s názvom veľký prúser.

Zastaraný koncept
Po vydaní štvrtého Larinho dobrodružstva nastáva obdobie skutočnej krízy, ktorá skoro zruinuje značku na dobro. Zatiaľ je Lara mŕtva, a tak si musí štúdium aj vydavateľ nájsť nový zdroj peňazí a to pokiaľ možno veľmi rýchlo. Až doteraz totiž Tomb Raider generoval neuveriteľné sumy peňazí.

Nanešťastie Eidos nezvolil úplne tú najšťastnejšiu stratégiu. Manažéri sa totiž nehodlali svojej zlatej bane vzdať a vzápätí sa tak na trh dostali hneď tri prequel vydané na handheldy a značka dokonca putovala aj do Holywoodu. Kým handheldové pokusy pohoreli na plnej čiare, filmová adaptácia s Angelinou Jolie zaznamenala až prekvapivý úspech a vo filmových kuloároch sa o možnom pokračovania hovorí dodnes.

Nakoniec však chtiac-nechtiac muselo padnúť rozhodnutie, že Lara je nenahraditeľná a aj napriek jej digitálnej smrť sa v ich dobrodružstvách musí pokračovať. A tak na prelome milénia vychádza nesmierne zpackané Tomb Raider Chronicles. Príbehovo sa hra odohráva prekvapivo až po Larinej smrti a všetko sa točí iba okolo spomínaných starých priateľov na jej úžasného dobrodružstva. Tento formát poskytoval veľa možností, ale vo výsledku scenár dopadol veľmi zle a potencionálne zábavné striedanie opustených ostrovov a kulís reálnych miest vyznelo naprázdno.

Predovšetkým sa potom ale zmenila doba, a to čo stačilo kedysi teraz už bolo málo. Za celú svoju existenciu sa v podstate séria nezmenila a stále ponúkala hráčom to isté a tým už nanešťastie došla trpezlivosť. Chronicles totiž ukazovalo rovnaké veci ako predchádzajúce diely, ale robilo to oveľa horšie ako jeho predchodcovia. Zpackaná technická stránka, zastaraný engine a predovšetkým príšerný port na PC piaty Tomb Raider odsúdili k zabudnutiu a pohŕdaniu. Bohužiaľ bolo ešte horšie!

Virtuálna samovražda
V roku 2000 by si len málokto tiplol, že môže séria klesnú ešte hlbšie, ale opak bol pravdou. Core Design sa totiž chystalo na sťažnosti odpovedať naozaj vo veľkom štýle. Štúdio bolo rozdelené na dve časti a zatiaľ čo jedna pracovala na opravách pre Chronicles, tá druhá sa pustila do doteraz najambicióznejšieho projektu v histórii celej série.

Chystal sa presun na Playstation 2 a pri tejto príležitosti malo nové Larino dobrodružstvo prísť s revolučnými možnosťami a predovšetkým s úplne novým enginom. Bohužiaľ nebol prechod k novej generácii konzol až tak hladký, ako sa v skutočnosti myslelo a novú hru s názvom Angle of Darkness stíhala jedna pohroma za druhou.

Pôvodná myšlienka posunúť celý herný koncept niekam ďalej pritom pôsobil ako skvelý nápad! Lara sa dočkala radikálne zmeny povahy a rovnako tak sa drasticky zmenili aj kulisy hry. Celý príbeh sa preniesol do súčasnosti a nabral rozmer strhujúceho thrilleru v štýle Splinter Cellu.

Bohužiaľ stále odkladané dátum vydania po nejakej dobe všetkých v Eidos naštvalo a prišlo kruté nariadenie hru vydať v akejkoľvek podobe. Na trh sa tak v roku 2003 dostal ten najhorší Tomb Raider vôbec. Mnoho herných mechaník zostalo nedokončených a hneď niekoľko kľúčových prvkov muselo byť z konceptu vyňaté.

Urýchlený koniec vývoja si vybral svoju daň a všetkým už bolo jasné, že takto to ďalej nejde a firma si len kazila dobré meno. Lepšie žiadna hra, ako hra nenapraviteľne zpackaná povedali si v Eidos a celý Tomb Raider pochovali. Rovnako ako bolo Anglel of Darkness koncom pre Laru tak ako ju do tej doby všetci poznali, tak bol tento titul aj koncom jedného z najdôležitejších videoherných štúdií histórie. Z Core Design po vydaní šiesteho dielu odišla väčšina kľúčových osôb a počas necelých troch rokov štúdio zaniklo úplne. Už nikto si na zašlú slávu nespomenul a prakticky každý myslel len na jedno! Skončila jedna epocha videoherného priemyslu, ktorá bola definovaná prvou videohernou ženskou hrdinkou, ktorá mala masový úspech.

zdroj:Czechgamer.com