Všetko krásne raz končí, o tom by vám mohlo rozprávať mnoho vládcov svetových veľmocí. Napoleon, Alexander Veľký, Džingischán, … všetky ich ríše sa skôr alebo neskôr z rozličných dôvodov rozpadli a skončili na prepadlisku dejín. Presvedčila sa o tom aj veľká a dokonca by sa dalo povedať prvá celosvetová superveľmoc Rímska ríša, ktorú po rozdelení v roku 395 čakal iba strmý pád nadol. Teda predovšetkým jej západnej polky, tá bola doslova roztrhaná nájazdy najrôznejších barbarských kmeňov.

A práve o tejto dobe, o tejto deštrukcii, pojednáva najnovšie pokračovanie stratégie Total War, ktoré nesie meno bojovníka symbolizujúceho celú túto dobu. Attila, Bič boží, hovorte mu ako len chcete. Nič to nezmení na tom, že si autori z Creative Assembly po takmer desiatich rokoch zopakovali úspešný koncept, počas ktorého po rozmachu a budovania Ríma v rámci jedného dielu nasledovala jeho skaza (vtedy čoby datadisk, teraz samostatne spustiteľný titul). Svojim spôsobom by ste tak mohli tento diel pomenovať Barbarian Invasion 2, hoci by to nebolo tak úplne fér.

O štyristo rokov neskôr …
Hlavné singleplayerový mód, teda takzvaná „veľká kampaň“, sa začína roku 395. Slávna Rímska ríša sa práve rozdelila na svoju západnú a východnú polovicu, Európou sa ženou najrôznejšie kočovné klany, iné rabujú nechránené prístavy a aby toho náhodou nebolo málo, blížia sa najrôznejšie morové rany. Inu, ideálne prostredie pre nejakú tú počítačovú hru, čo? Kampaň možno zatiaľ rozohrať za jednu z desiatich ponúkaných frakcií – Frankovej, Sasi, Ostrogóti, Alanom, Vandali, Vizigóti, Huni, Západná alebo Východná Rímska ríša a Sásánovci. Sme si však istí, že sa postupom času ponuka podstatne rozšíria skrze najrôznejšie (a zrejme bohužiaľ platené) stiahnuteľné balíčky.

Vzhľadom k tomu, že mám rád výzvy a veľmi rád v počítačových hrách mením históriu, rozbehol som svoju prvú kampaň za Západný Rím. Teda za tú polovicu kedysi hrdej ríše, ktorá od svojho vzniku neprežila ani prvých sto rokov. Už úvodné informácie, že sa jedná o „legendárne ťažkú“ kampaň ma mala varovať, že toto nebude žiadna sranda. A keď prvá čiastková úloha znie „preži päť rokov“ (ťah trvá jedno ročné obdobie), je vám asi jasné, že to autori mysleli smrteľne vážne. A ak ešte v tú chvíľu pochybujete, prvých niekoľko kôl vás doslova praští cez ňufák.

Vy nemáte peniaze a armáda takmer na nič (bol som schopný regrutovať iba žoldnierov a navyše väčšina mojich jednotiek mala len polovicu mužov), zatiaľ čo na vaše mestá neustále útočia plne vybavení barbari. Nesnažia sa vás dobyť, len lúpiť a napaľovať. Okrem toho sa na vás z východu ženú kočovné kmene, po Francúzsku sa potulujú Svébi a keby to náhodou niekomu nestačilo, tiež v Afrike sa nájde jeden kmeň, ktorý vás práve nemá dvakrát v láske. Takže ako hovorím, skutočná výzva pre otrlých. Masochisti k tomu pridajú Legendary obtiažnosť, ja medzi takých bláznov našťastie nepatrím.

Rozvrátená Európa
Noviniek v kampani je rovno niekoľko. Aj keď noviniek, v prípade tej najväčšej sa skôr jedná o návrat strateného syna. Áno, reč je o rodokmeni vládnucej rodiny a všetko s ním spojené. Opäť teda musíte riešiť vzťahy v rodine, svadby, voliť nástupcu na trón, prípadne si skrze sobáše zabezpečiť náklonnosť inej frakcie.

Spoločne s tým tiež musíte určovať (ak chcete voliť) zástupcu do vysokých miest vo svojej „vláde“, čím zlepšujete nielen ich osobné schopnosti, ale ruka v ruke získavate výhody aj pre ich armádu. Vracia sa aj systém vládcov nad jednotlivými provinciami, ako tomu bývalo v starších dieloch (tam však išlo vždy o mestá a v TW: Attila už vládcovia nemusia byť fyzicky prítomní). Iba tak potom môžete v danej oblasti zaviesť jede z preddefinovaných ediktov. Už teda nezáleží na tom, či ju máte pod kontrolou celú alebo nie.

Keď už som sa zmienil o rodokmeni, poďme sa teraz podrobnejšie pozrieť na jednotlivé postavy. Dosť neprehľadný systém levelovania je preč, vracia sa fungujúci stromový systém podobný tomu z druhého Shogun. Už sa vám tak nestane, že budete musieť neustále pozerať do miestnej encyklopédie (tá už tentoraz nie je čisto online, ale lokálne), aby ste si ujasnili, aké schopnosti vlastne chcete vyberať. Každá z nich má aj dve kvalitatívnej úrovne a za každý level získate dva bodíky na rozdelenie. Okrem toho možno generálom priraďovať brnenie, zbraň a sprievod, čím získavajú ďalšie rozličné bonusy.

Tiež armády prešli niekoľkými úpravami, hoci drobnými. Tak predovšetkým u takzvaných posádkových vojsk si hra už nepamätá iba počet mužov, ale aj skúsenosti. Rovnako tak už sa neoplatí mať neustále zapnutý zrýchlený pochod, pretože sa jednotky vďaka tomu unavia a potom bojujú o poznanie horšie. Zmenili sa aj možnosti zaobchádzania so zajatcami, kedy ich môžete buď za výkupné vrátiť nepriateľovi, dobrovoľníkov začleniť do vlastných jednotiek a tým doplniť stavy alebo ich bez milosti zabiť.

A keď už sme pri tej smrti, rovnako nemilosrdne môžu dopadnúť aj vaše mestá. Môže trebárs zasiahnuť morová rana. Tá potom ovplyvní nielen počet obyvateľov (a tým pádom aj rast mesta), ale tiež kvality miestnych regrútov. V prípade nebezpečenstva sa tiež môžete rozhodnúť svoje mesto dobrovoľne opustiť, zboriť (za čo dostanete časť investovaných peňazí späť) a praktizovať tak politiku spálenej zeme. Úprimne povedané, vďaka bohu za túto možnosť, toto mi v Total Waru vždy tak nejako chýbalo.

Pár zmien doznalo aj herné rozhranie, ktoré viac pripomína Shogun 2 (napríklad väčšie a krajšie ikonky budov), ale tiež je ďaleko prívetivejšie. Trebárs v diplomacii, ak vám niekto vyhlási vojnu a vy máte možnosť povolať svojich spojencov na pomoc, okamžite vidíte, aké sú ich názory na vášho protivníka a teda odhadnúť, či skutočne prídu na pomoc. Rovnako tak mi prišlo, že už nie je počítač v otázkach obchodovania toľko neoblomný a ak to trochu len ide, súhlasí.

Bojové pole
Počas samotných bitiek je potom noviniek trochu menej. Tou najväčšou je pravdepodobne možnosť umiestňovať počas bránenia svojho mesta barikády. Skvelý nápad vývojárov, jeho spracovanie však bohužiaľ dosť pokrivkáva. Predovšetkým ich môžete umiestňovať iba na vopred pripravené pozície, teda máte výrazne obmedzené možnosti manévrovania. Navyše, akákoľvek jednotka ich v priebehu niekoľkých sekúnd zničí, čo taktiež nie je ideálne. Tým pádom sa ich využitie obmedzuje buď na naozaj krátke zdržanie nepriateľov alebo musíte na barikádu umiestniť svojho strelca a pred ňu postaviť jednotku.

Ďalšími podstatnými zmenami potom prešieli predovšetkým bojové interface. Obrázky jednotiek sa z predchádzajúcej silnej štylizácie vrátili späť k svojmu klasickému vzhľadu, mapa sa spoločne s kresliacimi nástrojmi presunula vpravo hore a tiež boli preskladanie špeciálne schopnosti. Drobnou úpravou prešiel aj vzhľad informačných kartičiek, ktorý teraz namiesto podrobných štatistík (ako brnenie, munícia, sila útoku, …) ukazujú len tri ich najväčšie výhody či nevýhody ako „silné brnenie“, „účinné proti kavalérii“, „zlá prieraznosť striel „a podobne. Pre úplnosť dodávame, že v multiplayeri (konkrétne počas výberu armády) vidíte ako tieto popisky, tak aj klasické štatistiky.

Aby ste si však hlavnú kampaň (či akýkoľvek singleplayerový mód) poriadne užili, potrebujete k tomu kvalitnú umelú inteligenciu. Lenže bohužiaľ, presne v duchu predchádzajúcich dielov Total War, ani Attila sa medzi také nezaradí. Už počas prvej bitky mi bolo jasné, že to dobré nebude a čím ďalej viac som bol presvedčený, že je to dosť možno ešte horšia ako v prípade Rome 2. Pár príkladov za všetky. Umelá inteligencia stále útočí do jedného bodu. Vôbec teda nie je ťažké jednotky počítača obkľúčiť a zničiť. Najviac si to všimnete pri obrane miest, kedy AI zúrivo útočí do jedného bodu a ignoruje ostatné cesty, ktoré sú absolútne neohrozované.

Lenže počítač zájde ešte ďalej a dosť často vás bude prekvapovať svoju neschopnosťou. Ako trebárs vo chvíli, keď čoby obranca položí obranných ježkov či diery s kolmi a potom sa rovnako vrhne vpred a cez spomínané pasce bez ostychu prejde. Ako keby tam ani neboli. To sú len dva z mnohých príkladov, kedy si budete nechápavo klopať na čelo, čo sa to vlastne deje. Je absolútne zarážajúce, že sa autori za všetky tie roky stále ešte nezmohli na niečo lepšie než obyčajné zvýhodňovania AI na najvyššej obtiažnosti. Toto totiž nie je cesta, ktorou by sa mala hra vydať (a ako už niekoľko rokov činní). Veď predsa „púhy“ Móder Darth Vader ukázal, že to ide.

Jednoduchá lekcia dejepisu
Hra pochopiteľne ponúka tiež niekoľko historických bitiek, konkrétne deväť. Je skvelé, že ich je približne dvojnásobok oproti Rome 2. Tešiť sa môžete nielen na slávnej bitky samotného Attilu (napríklad bitka pri rieke Utus v roku 442), ale aj konflikt medzi Rimanmi a sásánovskou ríšou (bitka pri Samarry, 363) alebo zánik Západorímskej ríše (bitka pri Ravenny, 476). Každá historická zastávka je pochopiteľne doplnená úvodnou cutscénou, kedy vám rozprávač vysvetlí pozadie danej bitky.

Zaujímavosťou je, že o bitkách z tohto obdobia toho veľa nevieme. Dosť často poznáme iba bojujúce strany, približný priebeh a / alebo víťaza. Počet mužov alebo straty sú však veľkou neznámou. Preto si občas hovorím, podľa čoho autori vlastne armády v historických bitkách skladajú dohromady. Ale to rozhodne neberte ako výčitku, skôr také zamyslenie.

Detailný pohľad na skazu
Iste vás bude ako prvý zaujímať, ako je to s optimalizáciou, zvlášť pri spomienke na (neblaho preslávený) štart Total War: Rome 2. Úprimne povedané, nie je to optimálne, na druhú stranu to nie je taká katastrofa ako vtedy. Hra beží rozhodne plynulejšie a je ďaleko lepšie optimalizovaná. Ani tak sa však nevyhnete niektorým úletom ako napríklad levitujúci drevený vozík (v Konštantínopole) a podobne. Rovnako tak by som rád spomenul animáciu zrážky dvoch jednotiek, kedy sa všetci vojaci nalepia tesne na seba takmer do jednej tenkej línie a potom zase pomaličky ustúpia dozadu. Neviem, v predchádzajúcich dieloch mi to prišlo vyriešené lepšie.

Potom tu máme jednu z hlavných grafických noviniek TW: Attila, dynamický oheň. Zakúsite ho predovšetkým pri obliehacích bitkách, kedy sa nebohé mesto (a jeho obyvateľov, na ktoré narazíte vôbec prvýkrát v histórii série) ocitá pod náporom horiacich šípov a nejaká tá drevená strecha skrátka chytí. A nezostane len pri jednej, oheň sa presne ako v skutočnosti pomalinku šíri ďalej. Navyše nejde len o grafický efekt, horiace mesto tiež znevýhodňuje obrancu, ktorým klesá morálka (v závislosti na počte poškodených budov)

Zdalo by sa teda, že s ohňom panuje úplná spokojnosť. Inu, áno aj nie. Vyzerá skvele, čo o to, mám však taký pocit, že som si takých 95% požiarov zavinil sám. Vlastne ani nie sám, pretože ich majú na svedomí obranné veže. Predovšetkým práve tie strieľa horiace šípy a vzhľadom k tomu, že sa nedajú ovládať, nebudú sa ostýchať trafiť nielen nešťastne postaveného priateľského vojaka, ale ani budovu. Novo sú tiež veže v každom meste, teda si s nimi užijete veľa zábavy, zvlášť čoby útočníci. Ich efektivita totiž išla ešte o niečo hore (bez srandy).

Hra viacerých hráčov
Ešte pred záverečným zhodnotením by som sa rád aspoň v krátkosti zmienil tiež o multiplayeri. Nemohol sme ho síce plne otestovať, lebo sme mali k dispozícii len novinársku verziu, napriek tomu som sa k pár hrám dostal. A vo svojej podstate vás na ňom nemá vôbec nič čo prekvapiť. Možnosti hrania sú úplne rovnaké ako v Rome 2 – máte tú hľadanie rýchlej bitky alebo klasické lobby, v ktorých máte na výber zo všetkých možných bitiek – pozemné, námorné, dobývanie opevneného / obyčajného mesta, prepadnutia, bitka cez rieku, …

S kooperatívne či head-to-head kampaní som už však bohužiaľ také šťastie nemal. Podarilo sa nám ju síce spustiť, lenže vždy po prvom kole došlo k desynchronizácii, navyše v rôznych momentoch simulácie ťahov počítača. Pevne dúfame, že sa jedná len o nedostatok novinárom poskytnutého buildu.

Total War: Attila je v mnohých ohľadoch podobný svojmu predchodcovi. A je to svojím spôsobom logické, veď sa vo svojej podstate jedná o datadisk (či priamej pokračovanie, ak chcete). Veľa vecí je tu takmer identických (hrateľnosť, kampaň, menu, …), na druhú stranu sme sa však konečne dočkali prvkov, ktoré nám v predchádzajúcej hre toľko chýbali (za všetky menujme rodokmeň). Ak vás teda Rome 2 bavil a radi by ste si po budovanie svojej krásnej dominantnej Rímskej ríše vyskúšali, aké by to asi bolo ju poriadne zvnútra rozložiť a zničiť, môžete. Neočakávajte však, že za svoje peniaze dostanete niečo zásadnejšie iné.

Zvlášť, ak vás podobne ako mňa Rome 2 nebaví toľko čo predchádzajúce diely. Ak však na Rome 2 nedáte dopustiť, pripočítajte si k záverečnému hodnotenie jedno až tri percentá navyše a dostanete finálne hodnotenie prispôsobené vašim požiadavkám.

Hodnotenie:

68%

Total War: Attila prináša niekoľko zásadných prvkov, ktoré nám u predchádzajúceho dielu chýbali. Inak sú si však obaja tituly podobné skoro ako vajce vajcu, to musíte mať neustále na pamäti.

zdroj:Czechgamer.com