Bitka o obývačku sa medzi dvoma veľkými next-gen konzolami odohráva predovšetkým na jednom jedinom, o to však dôležitejšom poli: na poli exkluzivít. Kto skrátka ponúkne lukratívnejšie kúsky, ktoré na konkurencii nevyjdú, ten si môže pripočítať niekoľko predaných kusov hernej krabice navyše. Hodnotiť, ktorá konzola toho ponúkne viac, je však natoľko subjektívne, že je na každom hráčovi, aby sa rozhodol, ktoré exkluzivity mu hrajú v hlave intenzívnejšiu melódiu. Či tie s modrým, alebo zeleným prebalom.

The Order: 1886 je ďalším pešiakom v armáde Sony. Vyjde vo februári budúceho roka a všetko nasvedčuje tomu, že sa nepozrie ani na PC. V traileroch hra vyzerala náramne dobre, mala správny „cool“ nádych, a keď práve videom z tohto počinu Sony odštartovalo svojou gamescomovú prezentáciu, ihneď po skončení sa v sále rozpútal búrlivý potlesk. A treba povedať, že sme sa nechali strhnúť. The Order: 1886 jednoznačne patrilo k najsilnejším článkom celej prezentácie.

Sony navyše priviezlo nad Rýn plne hrateľné demo hry. Nebolo nad čím váhať, tento počin rozhodne stál za hriech. To všetko samozrejme s vedomím, že prvotné nadšenie väčšinou strieda veľké sklamanie. Nie v tomto prípade. The Order totiž disponuje hneď niekoľkými prvkami, ktoré dohromady skladá v podarenú atmosférickou hračku s maximálne prepracovaným príbehom. Ten hrá v celej hre kľúčovú úlohu a je samozrejme veľmi dobre, že vznikajú stále nové a nové značky, ktoré dejovú linku neodsúvajú na vedľajšiu koľaj.

Keby The Order: 1886 vyšiel v rovnakej chvíli ako Dishonored, mali by hráči isto iste hlavu pekne zamotanú. Obe hry sa totiž situujú do luxusne prepracovaného steampunkového sveta, každý však svojím originálnym spôsobom. The Order: 1886 sa odohráva v Londýne. Aby sme však príbeh plne pochopili, musíme sa vrátiť až do čias vlády kráľa Artuša. Za jeho vlády totiž ľudstvo objavilo tajomnú tekutinu, ktorú však strážili akési podivná monštrá, proti ktorým sa už vtedy ľudia spojili a bojovali proti nim.

Ona tajomná tekutina im pomohla preskočiť niekoľko zlomových dejinných objavov, a tak už na konci 19. storočia ľudia hravo ovládajú bezdrôtovú komunikáciu, elektrinu a s pomocou onej magickej zlúčeniny sú schopní prežívať dlhšie a samozrejme sa tiež veľmi ľahko uzdraviť. Tým sa ľahko vysvetľuje, prečo vaši nepriatelia vydržia celkom dosť zásahov: proste si logli tiež.

Monštrá sa však v čase viktoriánskeho Anglicka stávajú druhotným problémom. Ďaleko väčšie ťažkosti totiž robia jednotlivé frakcie, ktoré medzi sebou vedú čoraz väčšie boje. Hlavná štvorica, ktorej ste členom, sa rekrutovala z kráľovských rytierov, teda prastarého rádu „ochrancov“ samotného Veličenstva. Demo nás vyvrhlo priamo do akcie niekde v tretine hry. Váš hrdina menom Grayson sa pokúša prebiť cez smršť guliek a spoločne s ostatnými je uväznený v polorozborenej chyži. Hra nás okamžite informuje o tom, čo musíme urobiť: náš ťažký guľomet je zhodou náhod aj granátomet; je teda nutné ním urobiť dieru do steny a tým zaistiť priechod. Darí sa to ľahko.

Autori sa teda rozhodli predstaviť nám hru vo svojej najsilnejšej podobe – v súbojoch. Už od prvej chvíle je jasné, že The Order: 1886 sa zaradí medzi počiny, ktorým v redakcii interne prezývajú „keď-sa-nekryješ-umrieš-hry“. Teda veľmi vydarené a reálne vyzerajúce tituly, ktoré však majú prostredie na mape prispôsobené tomu, aby sa hrdina musel za každú cenu kryť, ak sa nechce stať ľahkým cieľom.

Proti tomuto štýlu nič nemáme, a ako ešte zistíte, tak k nemu autori pristupujú s istou snahou o inováciu, ale uberá na dynamike. A je náchylný na nepríjemné situácie, keď sa pohybujete neprehľadným krytom, až zistíte, že ste sa ocitli priamo pred nepriateľom. To však len ťahám z pamäti zážitky z podobne konštruovaných hier, počas tých niekoľkých málo minút hrania The Order: 1886 sa mi nič podobné našťastie neprihodilo.

Čo sa týka tej vyššie spomenutej snahe o inováciu, tak tá je zrejmá predovšetkým z rozdielneho ukotvenia kamery. Tvorcovia The Order ju totiž posadili takmer hneď za rameno Graysona, a nie, ako je dobrým zvykom štandardných TPSek, o trochu vyššie a skôr za hlavu. Má to jednoznačne jediný cieľ: viac vtiahnuť hráčov do miesta diania. A darí sa to, avšak na úkor prehľadnosti v mape. Hra vás teda musí celkom dosť viesť za ruku, čo sa týka vysvetľovania niektorých pokynov.

Už teraz je jasné, že najväčšie bremeno zodpovednosti za kvalitu hry ponesie príbehová línia. Ak sa podarí ju náležite vyšperkovať, nie je pochýb o tom, že sa The Order: 1886 môže zaradiť bok po boku tých najvýrečnejších argumentov pre kúpu Playstationu 4.

zdroj:Czechgamer.com