Z hľadiska originálneho zasadenia, to v dočasnej dobe vyzerá, že súčasným herným gigantom dochádzajú nápady, a veľká väčšina z nich sa sústredí na prevažné stvárnenie fiktívnych konfliktov sústredených prevažne v blízkej budúcnosti. Vývojári z Rebellion sa však tomuto mainstreamovskému zmýšľaniu na „zaručený úspech“ vyhli, a rozhodli sa na naše obrazovky preniesť niečo, čo by v minulosti bolo považované za holý, a bezprostredný nezmysel.

A síce zasadenie hry s motívom II. svetovej vojny úplne inam, než do šedí a temnom zmietanej betónovej džungľi jedného z hlavných mocenských miest.

Piesok, krv a slnko …
Sýto žltý piesok s jemným náznakom oranžovej, sa s kontrastom blankytne modrej oblohy skĺbia v kulisu, ktorú v kombinácii s všadeprítomným vojenským vybavením, bujnej vegetácie a starovekým pozostatkom dávnej civilizácie prepožičiavajú hre háv nevšednosti a vôbec pocitu niečoho doteraz pramálo videného.

Pritom všetkom sa však neubránite pocitu, že okrem grafického stvárnenia okolitého prostredia, masívneho prívalu slnečného svitu a všadeprítomnosti piesku, sa hra samotná od svojho mladšieho bračeka nijako razantne nelíši (obe bežia na rovnakom engine). Pocit je to pritom správny.

Jemnejšie vyhladenie textúr, stabilizácia zorného poľa, zlepšená fyzika a všeobecne vypiplané röntgenové zábery, novo obohatené o detailný pohľad na totálnu deštrukciu motorových vozidiel. To všetko sa dočkalo svojho výraznejšieho posunu vpred, vďaka čomu si u nás môžu vývojári z Rebellion pripísať ďalší úspech inak rozpoltene prijatej série.

Obliehanie Tobruku, Erwin Rommel, bitka pri Gazale, operácia Torch, Tuniské ťaženie …

Strohý súhrn udalostí, ktoré sa v priebehu II. svetovej vojny zapríčinili o súčasnú podobu preslnenej Severnej Afriky, a celkovo o konečný výsledok dlhoročného zápolenia. Ak vám však ani jeden z vyššie uvedených pojmov nič nehovorí, neprepadajte nezištnej panike a strachu z neúplného naplnenia herného zážitku. Hry ako samostatne vyvíjajúce pop-kultúrne médium, nám už v niekoľkých prípadoch ukázali, že okrem zábavy slúžia aj ako skvelý zdroj interakčnej možnosti čerpania z historických udalostí, a poukázali tak na fakt, že dejiny sa dajú naučiť aj inou, zábavnejšou formou. Skvelým príkladom je  stále sa rozrastajúca série Assassins Creed, ktorá nás za dobu svojej existencie naučila oveľa viac, než doterajší zlepenec znalostí z hodín školského dejepisu.

Svaly, srdce …
Originálnejšie, otvorenejšie a celkovo variabilnejšie prostredie nám navyše vďaka istému faktoru znovu hrateľnosti pri každom novom rozohraní je servírované vždy na inak riešiteľný spôsob. Variantov, ako danú časť úlohy splniť je rovno niekoľko, bohužiaľ sa ale takmer vždy jedná o situácie, pri ktorých sa vám len zriedka oplatí pokus o niečo viac, než o neustále sa opakujúci a zároveň osvedčený postup.

Výstrel,  röntgenový záber a rýchly presun k ďalšiemu vyvýšenému miestu. Neustálym, vysoko efektívnym záberom na letiacu guľku letiacu cez lebku vášho cieľa, možno našťastie predísť, a samovoľne si tak nastaviť ich dávkovaciu frekvenciu, čím zabránite možnému okukaniu.

Aj napriek všetkej tej paráde okolo, tu však stále pretrváva neduh, zasahujúci takmer do všetkých súdobých herných problémov. Kolaborujú AI.

Nepriateľská AI sa totiž pohybuje na medzníku balancujícom na hrane mierne pokročilých demencií a striedmou genialitou, čo má prevažne vo vypätých momentoch za následok, že väčšina takto vzniknutých situácií pôsobí až teatrálne komicky. Raz sa vám tak budú poslušne pasírovať ochotne priamo pred hlaveň, len aby vám vzápätí padli do tyla (čo sa vzhľadom k vašej výhodnej pozícii stane naozaj zriedka) a uštedrili vám bolestivú ranu do chrbta.

Niekedy zase narazíte na už tradičné herný prežitok, vďaka ktorému sa naplno prejaví naprostá ignorácia valnej väčšiny nemeckých spolubojovníkov.  Pochôdzkár strážiaci parcelu o rozlohe 10×10 metrov, zvyšní dvaja si aj napriek výkriku rozprestierajúcom sa rovinatou plochou s minimom objektov vrhajúcich už tak, nulový tieň ničoho nevšimnú, a naďalej si vymieňajú názory o sužujícich horúčavách a debilite im prideleným rozkazov.

Rovnako ako v kadejakej old-schoolovej rubačke z pohľadu prvej, poťažmo tretej osoby, sa aj tu, na žiadne „automaticky sa liečiace obrazovky“ nehrá, a vy si tak budete musieť setsakramensky rozmyslieť, kedy svoju poslednú bandáž použiť, a či ju vôbec do svojho inventára namiesto oku lahodiacich náloží zapojiť. Pred spustením jednej z ôsmich hlavných misií, totiž prichádza čas na ľubovoľné poprehadzovanie arzenálu a následnej možnosti výsledným kombináciám prideliť jednu z piatich gréckych značiek určených k užitočnému rozdeleniu vami vybraných druhov výbavy k ľahkému vyriešeniu obsahu jednotlivých častí.

Aby sme ale hre toľko nekrivdili, a nevyzdvihoval tu len a len zlé skúsenosti spôsobené možno až primitívne nami vybranej druhej obtiažnosťou z piatich dostupných. Musíme uznať, že sa tu nájdu aj naozaj svetlé momenty, ktoré vás namiesto zarazenia, naopak prekvapia a donútia sa zamyslieť nad obsahom vami vybraných slov vytrhnutých z ľudového slovníka. Častokrát tak narazíte na oblasti, v ktorých by ako zázrakom vojakov s IQ drevenej podlahy nahradili čerstvo vyštudovaní študáci.

Entity, ktoré okrem prehnanej ctižiadosti a vycibreného rozpoznania miesta výstrelu na sto metrov oplývajú tiež komplexom určitého hromadného myslenia a ochote „spolupracovať“.

Hluk, ktorý po výstrele vznikne možné navyše so správnym načasovaním riadne sa zamaskovať a predísť tak predčasnému zalarmovaniu. Možností je pritom celá rada. Vzdialená búrka, rachot motorov, večne revúce čerpadlo … Faktom však aj naďalej zostáva, že navoľno ležiaceho tela, ktoré bolo zastrelené do oblasti mužského zmýšľania, si isto iste niekto po nejakej chvíli všimne, načo vyhlási poplach, a vy sa znova stávate nechcenou lovnou zverou. Aj tak získate menšiu časovú rezervu k rýchlemu presunu na ďalšie, strategicky položené miesto.

Poplach v konkrétnej oblasti možno k všetkému stopnúť dvojicou rozdielnych spôsobov, z ktorých obzvlášť ten prvý mení profesionálneho ostreľovača pýšiaceho sa zvučne znejúcim menom Karl Fairburn, na nepríčetný nástroj rozsievajúci smrť. Druhý, značne tichší spôsob, je zalarmovanú oblasť s doprovodom všadeprítomných skalných priesmykov, vegetácie a tieňov na krátku chvíľu opustiť a po uplynutí časovo daného intervalu sa do lokácie opätovne navrátiť.

Po návrate do polo vystrieľanej oblasti, vám však súčasná situácia okolitého diania vyčarí na tvári ironický úsmev s uvedomením, vďaka ktorému budete virtuálnych nepriateľov považovať za nepríčetných idiotov.

Tí sa totiž okrem navráteniu sa k svojim prvotným predpripraveným skriptom totálne zabudnú, a tomu, že ste ešte pred malou chvíľou zmenšili ich pluk na polovičné množstvo mužov nevenujú žiadnu ďalšiu pozornosť. A o tabu, v podobe prípadného prehľadávania priľahlého okolia ani nehovoriac.

Multiplayerové precitnutie
Všetky grafické neduhy, technické problémy (prepadnutie skrz textúru, trasúceho sa tela zaseknutého v objekte, či prípadné opovrhovanie gravitáciou) a celkový balast s rozpoltenou AI, sa v zápachu multiplayerovej zábavy, až pre 12 hráčov stráca, a singleplayer tak presúva na druhoradého soka slúžiaceho výhradne k zaplácániu prebytočného času.

Päť kompetentne založených on-line módov, ktoré vám svojim zasadením do špeciálne vytvorených máp dajú okúsiť rôznorodé variácie, na väčšinu súčasných multiplayerových klaní naprieč s hráčmi z celého sveta. K dispozícii tak máme už klasické herné typy, v ktorých buď sami, alebo až s ďalšími 5 hráčmi (teraz vážne, vari sú vývojári z Rebellion na päťku nejako vysadení?) stanete si v tvári v tvár druhej skupinke. Za zmienku tiež stojí súboj jeden na jedného, ktorý sám seba prezentuje ako epický súboj dvoch elitných ostreľovačov.

Ak vám však zbesilé pobehovanie po mapách s cieľom zmerať si svoje kvality s ostatnými hráčmi nič nehovorí a oveľa radšej by ste ochutnali druhú stranu slov ako taktika, spolupráca a presnosť načasovanie, tak práve pre vás je tu trojica kooperatívnych módov určených prevažne dva, adekvátne spolupracujúce články. Overwatch, survial a možnosť prejsť si tomu celú kampaň v kooperačnom režime.

Nesporným záporom je fakt, že hra ako taká nepodporuje lokálny multiplayer skrz split-screen umožnujúci zápolenia v bližšom slova zmysle.

Trojica medzných faktorov, ktoré SNIPER ELITE 3 ženú do pomyselného neba kooperačnej zábavy. Kým tak na začiatku Overwatch, si s druhým hráčom rozdelíte role pozorovateľa a ostreľovača, v druhom spomínanom survial, sa budete bok po boku snažiť odraziť stále zväčšujúcim vlnám nepriateľov.

Zábava je to vskutku výborná, a pocit vytrhnutia spolubojovníka z pazúr smrti, v tú poslednú možnú chvíľu, naozaj stojí za to. Ak ale do páru schytáte narcistu, hru ako takú si len ťažko užijete, a jediné čo vám tak zostane, bude návrat k rozporuplne mysliacej umelej inteligencii.

Hodnotenie:

78%

Remeselne kvalitne zvládnutá akcia, ktorú na kolená zráža len pár (ne) veľkých maličkostí.

zdroj:Czechgamer.com