Jedno veľmi múdre príslovie hovorí, že pokrok nezastavíš. Počas histórie ľudského rodu sa o tom presvedčila už horda ľudí, zelené mozgy nevynímajúc. Spoznali to Aztékovia a Inkovia v bitkách proti Španielom, severoamerickí Indiáni pri počiatočných výbojoch Američanov alebo tiež prívrženci šógunátu v druhej polovici devätnásteho storočia. Ktorých cisárski protivníci síce disponovali ďaleko horšou morálkou, technologická prevaha však tento nedostatok dokázala relatívne dostatočne vyvážiť. Alebo prečo vlastne chodiť až tak ďaleko do histórie, veď čo mali hovoriť vojaci Talibanu či Iraku, ktorých drvili americké stíhačky, vrtuľníky a ďalšie novodobé hračky.

Ale späť k Japoncom k ich druhej najzásadnejšej občianskej vojne v histórii. Po problémoch v druhej polovici šestnásteho storočia, keď klany bojovali za možnosť stať sa budúcim vládcom Japonska, sa situácia o necelých tristo rokov neskôr opakovala. Tentokrát sa obyvatelia súostrovia vo východnej časti Ázie sa rozdelili na dva hlavné tábory – zástanca šóguna a zástanca cisára. Kto nakoniec v niekoľko desiatok rokov trvajúcej vojne zvíťazil zrejme nemá cenu pripomínať, stačí poukázať na film Posledný samuraj alebo na fakt, že až do roku 1947 bolo Japonsko cisárstvom (od roku 1947 ide o konštitučnú monarchiu).

Iste teda uznáte, že pre stratégiu neexistuje lepší sled udalostí. Moderná technika proti tradícii, občianska vojna, … Skrátka takmer ideálny mix. Tým skôr, keď sa spracovania ujali vývojári z britských The Creative Assembly, ktorí sa rozhodli pre minuloročné pokračovanie pôvodného Shogun: Total War vyvinúť samostatne spustiteľný a hrateľný datadisk Fall of the Samurai, v ktorom dostanete príležitosť potvrdiť alebo úplne prevrátiť históriu jedného národa. Zvolíte radšej cestu cti (a. .. ehm, Toma Cruisa), alebo dáte prednosť lákadlami pušiek, diel, guľometov a vplyvu niekoho z trojice Spojené štáty, Francúzsko a Veľká Británia?

Predčasná radosť
Ak si však niekto z vás predstavuje, ako si v singleplayerovej kampani zvolí ktorýkoľvek z troch ponúkaných (a cisára podporujúcich) klanov (teda Choshu, Satsuma alebo Tosa) a okamžite sa rozpútajú smrteľné bitúnky, má smolu. Industrializácia Japonska bola totiž v roku 1864 v úplných plienkach a tak jediná jednotka, ktorá dokáže používať modernejšiu techniku, sú obyčajní sedliaci a dobrovoľníci. Viem, môže to znieť zvláštne, napriek tomu však minimálne zo začiatku bude táto banda vo vlastných šatách, ktorá má mizernú mušku, príšerne dlho prebíjať a pri akomkoľvek bližšom kontrakte s nepriateľom sa okamžite rozpŕchnu, k tým najvyspelejším, čo budete mať k dispozícii. Ďaleko pravdepodobnejšie tak využijete historicky overené píky, meče a luky.

Situácia však nie je až zase tak čierna, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Stačí pár dobre investovaných peňazí do stavby vhodných budov a už dokážete vycvičiť klasickú radovú pechotu, s ktorou už je situácia ďaleko, ďaleko lepšia. Po niekoľkých hodinách poctivého hrania sa potom už prepracujete k v úvode spomínaným delám a guľometom, s ktorými na nejaké meče a píky zabudnete a budete sa môcť kochať pohľadom na nabiehajúcich nepriateľských vojakov, ktorí najprv plnia odhodlania pobežia na vaše pozície, aby sa po niekoľkých desiatkach metrov otočili a dupotom sa snažili zachrániť holé životy.

Aj napriek tomu však platí, že tieto masakre zažijete maximálne proti rebelom alebo klanom, ktoré podporujú vládu šóguna. V kampani (a tým skôr v multiplayeri) budete totiž bojovať aj proti prívržencom cisára, lebo aj toto obdobie sa vyznačovalo bojom medzi klanmi ako takými. Svojou troškou do mlyna k tomu prispeli aj tri svetové veľmoci – Veľká Británia, Francúzsko a Spojené štáty, ktoré s jednotlivými frakciami čulo obchodovali a tiež ich zásobovali svojimi zbraňami, vybavením a niekedy aj celými jednotkami.

Nechýba ani možnosť sa na celú tu modernizáciu už od začiatku vyprdnúť a vydať sa cestou jedného z troch klanov oddaných po stáročia vládnúcemu šogúnovi (Aizu, Nagaoka, Jozami). Iste, pripravíte sa síce o možnosť ohmatať si všetky tie technologické pozlátka Fall of the Samurai, na druhú stranu však môžete skúsiť dokázať, že moderné zbrane nie sú všetko a že samuraji sú skrátka stále lepší ako nejakí kašpari s puškami, delami a guľometmi.

Takmer rovnaká mapa
Základné vlastnosti taktickej časti singleplayerovej kampane ostali takmer bez žiadnych výraznejších zmien. Opäť sa medzi vami rozprestrie mapa súostrovia, ktorá tvorí Japonsko (tentokrát obohatená aj o ostrov Hokkaidó), opäť sa budete starať o svoje dobyté územie, stavať jednotky, presúvať ich alebo sa prostredníctvom rôznych agentov vplížíte do teritória niekoho cudzieho a budete tu ovplyvňovať, presviedčať alebo zabíjať dôležité osoby. Hlavným cieľom je potom ako obvykle v závislosti na zvolenej dĺžke kampane obsadiť dopredu známy počet územia a novo tiež zabezpečiť, aby sa pod správou vášho nadriadeného (cisára či šóguna) ocitla dostatočná časť územia.

Aj táto, na prvý pohľad nie zas tak upravovaná časť skrýva veľa nových maličkostí, ktoré je potrebné vypichnúť. Predovšetkým sú to úplne nové talenty vášho klanu prispôsobené potrebám devätnásteho storočia (takto si možno „vyskúšať“ napríklad trhové hospodárstvo, schopnosť skrčenia predného radu pechoty, aby mohli páliť dve línie zároveň, možno nadviazať kontakt so západnými mocnosťami a veľa ďalšieho) ako aj vycvičených agentov. Tí prešli zrejme najväčšími zmenami, z pôvodnej zostavy zostali iba Ninja a Gejša; nováčikovia sú Foreign Veteran, Ishin Shishi a Shinshengumi.

Musím uznať, že najviac som si z celej riadky agentov obľúbil Ishin Shishi. Tento chlapík totiž nielen že dokáže mesto prekonvertovať na tú správnu stranu (predchádzajúci súboj kresťanstva a budhizmu nahradila podpora cisára či šóguna), ale dokonca zvládne manipulovať i s jednotkami ostatnými a agentmi. Jednou z jeho schopností je totiž niekoho prehovoriť, presnejšie povedané podplatiť, aby sa pridal na vašu stranu. Podobne to funguje s cudzími mestami, v ktorých dokáže vyvolať revolúciu proti vládnucemu klanu.

Jednou z mojich najobľúbenejších taktik sa tak stalo zaberanie miest vlastným spojencom, kedy som do oblasti vyslal svojho Ishin Shishi, občanov prehovoril k revolte, rebeli mesto dobyli a ja som potom k nemu so svojou armádou napochodoval a s výrazom „ja nič, ja muzikant“ mesto zabral . Ale ani ostatní nie sú úplne k ničomu, napríklad prostredníctvom zahraničného veterána zvládnete vyzvať generála cudzieho klanu a v neľútostnom súboji jeden na jedného ho prostre zastreliť.

Skoro by som zabudol ešte na jednu zásadnú novinku – železnice. Funguje presne tak, ako by ste od obyčajnej železnice čakali, možno pomocou nej ďaleko rýchlejšie presúvať armády s agentmi. Jej postavenie je však časovo a finančne veľmi náročné, preto nečakajte, že si počas pár kôl prepojíte celej dobyté územie železnicou a budete svoje armády presúvať ako na bežiacom páse.

Bojisko
Ani pozemné bojisko neposkytuje príliš veľa noviniek. Tou najväčšou sú pravdepodobné nové jednotky, z ktorých drvivá väčšina používa zbrane. Pomyselným vrcholom je v tomto smere nesporne Gatling gun, jeden z prvých guľometov vôbec a najničivejšia sila v histórii série (za tú som až do tejto chvíle považoval slony z Rome: Total War). Skvelé je, že si ju môžete vyskúšať na vlastnej koži. A pozor, tým nemyslím len to, že si túto jednotku zaradíte do armády a budete ju používať, jednou z najzaujímavejších funkcií je možnosť prevziať nad ktoroukoľvek z bombardovacích jednotiek (guľomet, delostrelci alebo všetky lode) plnú kontrolu a skutočne sa stať jedným z obyčajných pešiakov a čeliť nepriateľským silám vášho klanu priamo na bojisku.

Ako som už napísal v predchádzajúcom odseku, táto funkcia sa mi skutočne páčila a keď som mal príležitosť, s radosťou som ju využil. Problém je totiž v tom, že akonáhle prevezmete kontrolu nad jednotkou a začnete rozsievať skazu nábojov či delostreleckých gúľ, máte absolútne nulový prehľad o zvyšku bojiska a tak sa veľmi ľahko môže stať, že bitku prehráte. Mimochodom, po výstrele delostreleckej gule ju kamera nasleduje až na miesto dopadu, tešiť sa tak môžete aj na veľmi brutálne zábery, kedy guľa dopadne priamo do stredu nepriateľskej jednotky a tam zmasakrujú čokoľvek, čo sa jej postavilo do cesty.

Z pozemných bitiek by som veľmi rád vypichol ešte jednu vec, ktorá ma prekvapila až v Fall of the Samurai. Až tu som si totiž uvedomil, aké ťažké je dobyť nepriateľské mesto. Veľmi často sa mi totiž stávalo, že som kľudne aj s niekoľkými jednotkami dokázal čeliť veľkej nepriateľskej presile a svoje pozície (aj za cenu vyšších strát) ubránil, hoci bol nepriateľ napríklad aj v takmer dvojnásobnej presile. Podobne to platí aj opačne: dobrovoľne priznávam, že som radšej mesto obliehal a čakal na nepriateľský útok než aby som sám riskoval a vydal sa v ústrety hradbám a strážnym vežiam (v najhoršom prípade s guľometmi). Iste, ak máte vo svojej armáde delá, nie je moc čo riešiť, avšak čo robiť, kým sa k nim dopracujete?

Pár vylepšení sa dočkali aj námorné bitky a námorníctvo ako také. Predovšetkým je tu úplne nový typ bitiek „obliehania prístavov“ (bohužiaľ len v kampani), v ktorých je útočníkovov úlohou dobyť nepriateľský prístav, obrancovia mu v tom pochopiteľne musia zamedziť. Z pohľadu útoku všetko prebieha podobne ako v tej klasickej(až na to, že musíte zabrať daný bod), v prípade obrancov ide v podstate o akúsi obdobu klasických strieľačiek alebo ešte presnejšie populárneho Tower Defence, kedy zo statických bodov ostreľujú útočiace lode (pochopiteľne pokiaľ nemáte v danom prístave zakotvenú aj nejakú tú flotilu). Samozrejmosťou je veľa nových lodí vrátane tých s torpédami.

Ďaleko najviac som však námorníctvo využíval k bombardovaniu jednotlivých cieľov na taktickej mape. Jednou z noviniek britských vývojárov je totiž aj možnosť využiť vlastné lode na bombardovanie nepriateľských miest, armád a železníc. Funguje to presne tak, ako by ste čakali – ak priplávate k pevnine a v dostrele diel sa nachádza vhodný cieľ, možno na neho zaútočiť ako s obyčajnou armádou. Udelené poškodenia sú úplne v réžii náhody, v závislosti od počtu lodí uštedríte nepriateľovi straty v rôznych jednotkách alebo na rôznych budovách.

Dokonca je možné bombardovanie využiť aj priamo počas pozemných bitiek, teda samozrejme ak ho máte v dostatočnej blízkosti. V tých prípadoch vám hra umožní až dvakrát zaútočiť na ktorékoľvek miesto na mape a to buď sústredene alebo lokálnou paľbou. Skvelá funkcia, avšak dolet bômb chvíľu trvá, preto je nutné si všetko dobre načasovať, inak rozosejete skazu vo vlastných radoch.

Multiplayer 2.0
Niekoľkými premenami prešla aj multiplayerová časť hry. Samotní autori hru viacerých hráčov označujú za „druhú verziu“, avšak nedajte sa týmto označením zmiasť. Dvojka v názve totiž de facto znamená len to, že si možno založiť tiež až dva samostatné Fall of the Samurai avatary a bojovať s nimi v úplne rovnakom štýle ako v predchádzajúcej hre. Opäť sa tak môžete tešiť na kooperatívnu kampaň alebo dobývanie jednotlivých krajov Japonska a postupné odomykanie lepších jednotiek. Nechýba ani veteránsky skúsenostný systém alebo úplne nový talentový strom pre avatara, ktorý je pochopiteľne zameraný predovšetkým na nový obsah (tj. zbrane).

Tým najlepším na celom multiplayeri je potom možnosť proti sebe postaviť armády z pôvodnej hry a z nového datadisku, čo je podľa môjho názoru skvelý nápad. Je pravdou, že majitelia Fall of the Samurai majú očividnú technologickú prevahu, na druhú stranu to však môže byť pre hráčov tá správna výzva na obnovenie svojej zašlej slávy, aby ukázali tým neveriacim, kdo je tu pánom!

Grafika
Z technického hľadiska vyzerá Fall of the Samurai rovnako dobre, ako jeho o rok starší otecko. Možno, že vyzerá aj o trochu lepšie, vzhľadom k novým modelom jednotiek a efektom, ktoré sprevádza streľba zo zbraní. Rovnako tak musím pochváliť aj mráčiky, ktoré sa po každom výstrele objavia a ktoré potom chvíľu plynú krajinou. Je síce pravda, že nevyzerajú tak skvele a realisticky ako tie od módarskej komunity okolo Napoleon: Total War, napriek tomu ich prítomnosť kvitujem s vďakou. Ozvučeniu dominuje opäť skvelý hudobný doprovod.

Všetko dobré je bohužiaľ potrebné vykúpiť niečím nepríjemným. Tým sú podobne ako v minulom Total War: Shogun 2 neuveriteľne zdĺhavé loadingy, ktoré obťažujú tým viac, čím dlhšie hráte. Áno, vývojári síce sľubovali, že najnovší patch o veľkosti piatich gigabytov tento nedostatok definitívne vyrieši, lenže čo sa nestalo, v mojom prípade žiadna zmena nenastala. Uznávam, keby som musel dlhé načítanie prežiť iba pri štarte hry a načítanie uloženého súboru, dajme tomu. Lenže keď spustíte hru, načítate kampaň, zaútočíte, načítate bitku, niečo pokazíte, ukončíte teda hru a načítate uloženú pozíciu znova, pokojne môže ubehnúť takých dvadsať minút, z ktorých ste v skutočnosti hrali len desať. Nehľadiac na to, že keď je pred vami skôr podradná bitka (chcete napríklad doraziť zvyšky cudzej armády), oveľa častejšie siahnete po automatickom vyhodnotení než aby ste pretrpeli ďalšie načítania.

Posledný samuraj Tom Cruise
Keby som mal zhrnúť všetko, čo som až do tejto chvíle v dnešnej recenzii napísal, musím konštatovať, že samostatný datadisk Fall of the Samurai pre minuloročné Total War: Shogun 2 sa podaril. Poprave povedané som nečakal, že by som sa dokázal aj druhý rok po sebe počas jedného marcového víkendu úplne zaseknúť a celú tú dobu (teda od piatku až do nedele) nerobiť nič iné, než len hrať, hrať a zase len hrať. A to je možno pre najnovšie dielko z produkcie The Creative Assembly vôbec tá najlepšia vizitka (samozrejme to myslím tak, že ma hranie tak vtiahlo a už nepustilo).

Ak sa teda radíte medzi hráčov, ktorí nikdy žiadny diel zo série Total War nevyskúšali, Fall of the Samurai by mohol byť vaším prvým. Áno, podobne ako Shogun 2 sa odohráva počas (pre Európanov) nie príliš atraktívneho obdobia, však stret modernej technológie druhej polovice devätnásteho storočia s tradíciou vytváranou po stáročia je bezpochyby veľmi, veľmi atraktívny. Skúsenejším potom záverom odkazujem, že ide vo svojej podstate o skvelé prepojenie Shogun 2 s Napoleon: Total War, ktoré prináša zrejme to „najmladšie“ obdobie ľudskej histórie, ktoré ide týmto spôsobom zrekonštruovať.

súboj, tradície a technológie, funkcie bombardovania, návykové

stále dlhé načítania, málo hrateľných klanov v kampani

Verdikt: Fall of the Samurai je vynikajúcim stand-alone datadiskom, ktorý skvelo dopĺňa svojho otecka a hráčom ponúka množstvo bonusových hodín navyše.

Hodnotenie:

93%

zdroj:Czechgamer.com

829