Séria Serious Sam, ktorá tento rok oslavuje desať rokov svojej existencie, bola vždy jednou z mojich obľúbených. Autori z chorvátskeho Croteamu sa totiž rozhodli aj na začiatku 21. storočia hrdo držať zástavu žánru vôbec prvých strieľačiek z prvého pohľadu a snažiť sa aspoň čiastočne nadviazať na herné legendy typu Doom, Quake, Blood či Marathon od Bungie a všetky ďalšie ich herné klony (a že ich teda bolo!). Veď si určite dobre spomínate, ako tieto hry vyzerali – vo vašej ruke zbraň a proti vám veľa roztodivných monštier. Ich inteligencia? Ehm … prečo? Zbytočnosť. Realistickosť? Zbytočnosť … Skrátka bež a vystrielaj to všetko!

Vývoj hier však od tej doby urazil už pekný kus cesty a tak zatiaľ čo vtedy nikoho ani nenapadlo si na niečo sťažovať, trúfam si tvrdiť, že keby sa dnes všetci vývojári opäť k tomuto štýlu hrania vrátili, moc veľký potlesk by za to nezožali. Napriek tomu sa však čas od času nejaká tá nostalgická „efpéeska“ objaví a v drvivej väčšine prípadov môžete počítať s tým, že sa v jej názve objaví „Serious Sam“. Prečo práve Serious Sam? Kto vie, trebárs za úspechom série stojí nadhľad a humor, ktorý autori do svojho produktu vždy nezabudli zakomponovať. Tento rok sa nám do rúk dostáva už tretí diel (hm, že ich tento rok ale bolo, čo?) A otázka je teda jasná – je Sam Stone stále kabrňák? A prekonal Duka Nukema?

Sam Stone: Ako to všetko začalo
Dobre, uznávam, u podobných hier príbeh nikdy nehral žiadnu dôležitú rolu, ale tak aspoň v skratke: príbeh obaľujúci dvanásť misií singleplayerovej kampane sa odohráva ešte pred udalosťami pôvodného Serious Sam: The First Encounter (2001). Kto tento diel hral, ​​bude mu určite jasné, o čo presne v treťom diele ide: konečne sa dopodrobna dozvieme, ako sa hlavný hrdina Sam Stone dostal do starovekého Egypta, kde mal za úlohu poraziť vodcu mimozemskej civilizácie, „Mentála“. Lenže ako sa vôbec dostal do minulosti? Práve na to nám odpovedá kampaň tretieho dielu a ako počas tých niekoľkých hodín hrania zistíte, nebol to zrovna žiadny piknik.

Na začiatku 21. storočia totiž ľudstvo odhalilo pozostatky starodávnej civilizácie, ktorej dostupná technológia bola veľmi vyspelá a vymykala sa úplne čomukoľvek, čo ľudia až do tejto chvíle vyskúmali. Veľmi skoro však prišli na spôsob, ako tento najnovší objav využiť vo svoj prospech a postupne kolonizovať ostatné planéty vo vesmíre. Zdanlivý pokoj však netrvá dlho a čoskoro na ľudské kolonizačné jednotky zaútočia mimozemšťania zvaní „Mentálovia“. V nasledujúcej vojne nemajú ľudia absolútne žiadnu šancu a Mentálovia sa po zabraní všetkých ostatných planét vrhnú aj na matičku Zem. Posledná nádej na záchranu je starý artefakt Time-Lock, pomocou ktorého by sa niekto mohol vrátiť do minulosti a zničiť Mentála už vtedy, v starovekom Egypte.

A práve tu vstupuje do hry hlavný hrdina Sam Stone, ktorý je na začiatku členom jedného z vojenských tímov vyslaných artefakt v bližšie nešpecifikovanom egyptskom múzeu nájsť. Nie všetko však vyjde tak, ako má a po zásahu raketou Sam z vrtuľníka vypadne. Možno je to však jeho šťastie, pretože nikto iný neprežije a Sam je tak jediným človekom, ktorý môže ľudstvo zachrániť. Svoju púť začína na streche jedného z  panelákov, kde prvému útočiacemu nepriateľovi vytrhne oko z hlavy … A to je len začiatok!

Stratovosť na každom kroku
Úprimne povedané, na prvý pohľad vyzerá putovanie za záchranou našej planéty lákavo a treba uznať, že prvé dve kapitoly z celkových dvanástich sú naozaj podarené. Odkazy (a hlavne paródia) na moderné vojnové hry, paródia na vojenské výrazy, zbrane pripomínajúce ich reálne predlohy, dokonca aj padajúca výšková budova parodujúca Battlefield 3. .. A to som sa ešte nezmienil ani o samotnom hraní, kedy nepriateľov drvíme holými rukami alebo získaným kladivom, nehovoriac o pištoli, brokovnici, samopale, … Takto to (samozrejme približne) prebieha prvú zhruba hodinu a pol. Človek to berie, človek sa smeje, človeka to baví, napriek tomu však stále netrpezlivo čaká, kedy to na neho autori vybalia v plnej paráde.

A to je možno to najhoršie. Keď to totiž konečne príde a rozpúta sa tá pravá smršť, celá hra ako keby zrazu zmenila svoju tvár. Vývojári ako keby všetky svoje nápady vyplytvali v prvej šestine hry a od tej chvíle sa obmedzili len na vrhanie vĺn čo najväčšieho počtu nepriateľov proti hráčovej hlavni. To by samo o sebe zase tak nevadilo, keby boli tieto „vlny“ prešpikované množstvom šialených zbraní a nepriateľov. Lenže čo čert nechcel, máme smolu. Teda áno, nepriatelia vyzerajú šialene, lenže drvivú väčšinu z nich sme už niekde videli, teda skúsených hráčov Serious Sama v ničom neprekvapia. A zbrane? Až prehnane sterilné, povedal by som. Dizajnéri ako keby sa snažili zostať čo najviac pri zemi a okrem (taktiež už videného) kanónu neponúkli absolútne žiadny úlet. Zrovna tieto všetky vyššie vymenované problémy zráža v mojich očiach tretí diel najviac.

Mimochodom, ak snáď naivne plánujete hrať singleplayerovú kampaň úplne sami a nedaj bože ešte na najvyššiu úroveň, dôrazne vás varujem. Ja sám som to totiž skúsil a treba uznať, že som toho mal občas doslova „plné okuliare“. Lekárničky totiž liečili strašne málo, nábojov tiež nie je zrovna dostatok a nepriatelia sú riadne drsní a nebezpeční. Čas od času som bol dokonca nútený voliť taktiku „zúfalého behu“, čiže som skrátka niektorými tuhými lokáciami prebiehal a modlil sa, aby som to prežil.

Sam Stone vynásobený šestnástimi
Ďaleko najlepšie je  kampaň prejsť so svojimi kamarátmi. Kooperácia v Serious Sam 3 je dostupná až pre šestnástich hráčov naraz a vybrať si môžete buď ktorúkoľvek dostupnú kapitolu zo singleplayeru alebo niektorú z máp hrateľných v móde Survival. Už samotný názov zrejme najlepšie vystihuje, o čo v tomto móde ide – o prežitie. Konkrétne sa musíte brániť nekonečným vlnám nepriateľov a dúfať, že sa vám podarí prežiť čo najdlhšie časový úsek. Zahrať si ho môžete opäť až v šestnástich ľuďoch alebo úplne samotní, voľba záleží úplne na vás.

V hre nechýba ani klasický multiplayer ponúkajúci (úplne klasické) módy ako Deathmatch alebo Capture the Flag. Rovnako ako všetko ostatné podporuje až šestnásť hráčov na jednom serveri a treba uznať, že ma relatívne bavil. Hovorím relatívne, lebo som sa zatiaľ vzhľadom k naozaj nízkemu počtu hráčov (súčasne som videl hrať maximálne takých dvadsať ľudí) dostal iba k približne pätici zápasov, ale aj tak. Je to rýchle, strhujúce, šialené a než sa nazdáte, je koniec a všetko môže začať nanovo. Naozaj škoda, že je zatiaľ dosť ignorovaný, pozornosť si rozhodne zaslúži, aj keď to nie je „ten najlepší multiplayer, aký sa kedy v histórii počítačových hier objavil“. Skôr je to taká oddychovka, kedy si môžete od všetkého toho masívneho vraždenia oddýchnuť a vrhnúť sa trochu iným smerom.

Hnedá a sivá
V predposlednej časti dnešnej recenzie by som sa rád ešte na moment zastavil u grafického kabátiku tretieho dielu. Podobne ako všetky tituly zo série ho poháňa Serious Engine vo svojej vylepšenej verzii 3.5 a musím povedať, že som z konečného výsledku ľahko v rozpakoch. Samozrejme, modely zbraní a nepriateľov (aj cez všetky tie výhrady, ktoré som uvádzal o niečo vyššie) vyzerajú dobre, koniec koncov, aj tá všemožne striekajúca krv a lietajúce kúsky mäsa nevyzerajú zle, hoci to znie akokoľvek šialene. A to dokonca neviete, že si môžete podobne ako v predchádzajúcich dieloch nastavovať farbu krvi! Tentokrát je na výber štandardne červená, nemecká zelená alebo si možno krv úplne nahradiť za hippiesácké kvetinky alebo detské sladkosti. A alebo ju vypnúť úplne.

Hlavná výčitka tak smeruje predovšetkým k mapám. Teda ako ku ktorým, tie v prvej polovici a hlavne v mestských pasážach sú podarené a rovnako ako zbrane mi pripomínali vojnové hry odohrávajúce sa na blízkom východe (napríklad Call of Duty 4). Lenže čo je to platné, keď sa presuniete do púšte medzi staroveké pamiatky, kde lokácia pôsobí stále rovnako, prázdno a stereotypne. Nehľadiac na to, že je všetko neustále ladené do hnedých a sivých farieb, čo vie byť už po prvej kapitole poriadne stereotypné. Nabudúce viac farieb, páni!

A čo rozhodne musím spomenúť sú pasáže, ktoré ma osobne … nechcem povedať vyložene zdvihli zo stoličky, ale dozaista nepríjemne prekvapili. Konkrétne sa mi v dvoch prípadoch stalo, že sa až do tej chvíle úplne normálna mapa premenila v koridor. A to nielen tak nejaký obyčajný koridor, ale taký ten približne desať až pätnásť metrov široký koridor obohnaný štvormetrovými múrmi. Skrátka koridor, čo dokážete s pomocou editoru máp vytvoriť počas zhruba piatich minút. Čo k tomu dodať? Zrejme nič …

Záverečné otázniky
Úprimne povedané, na tretí diel Serious Sama som sa celkom tešil. Od dvojky už totiž predsa len ubehlo nejakých šesť rokov a musím s poľutovaním konštatovať, že tohtoročné pokračovanie ho neprekonalo. Áno, využíva síce pokročilejší engine, je krvavejší a brutálnejší, ale chýbajú prvky, ktoré v mojich očiach „definovali“ značku Serious Sam – veľa humoru, zábava, šialené zbrane, šialení nepriatelia a trebárs aj ten pestrofarebný svet. Serious Sam 3 mi z veľkej časti prišiel až moc vážny. Žiadne šialenosti, žiadny lietajúci papagáj s bombou alebo dokonca ani žiadna Serious Bomb! Pevne tak dúfam, že štvorka nebude pokračovať v smere určenom tohtoročným dielom a vývojári z Croteamu nám v budúcnosti opäť predložia niečo, čo bude hrdo zastupovať prápor značky Serious Sam.

Mimochodom, u nás hra v krabicovej verzii vyjde až na jar budúceho roka, ale už teraz si ju môžete kúpiť na Steame.

začiatok, zakončovacie chvaty, multiplayer

málo humoru, druhá polovica hry, málo šialenosti

Verdikt: Ak sa však so sériou stretávate prvýkrát, zrejme vás to bude baviť. My ostatní si povieme, že toto všetko sme už niekde videli. A v zábavnejšej forme.

Hodnotenie: 

53%

SERIOUS SAM 3: BFE – VIDEO NÁVOD

zdroj:Czechgamer.com