Ešte pred nedávnom – v čase, keď sme o Ryse vedeli snáď len to, že pôjde o revolučný „Kinect only “ titul, som mu veštil pomerne žiarivú budúcnosť. Očakávalo sa totiž , že pôjde v mnohom ( graficky , technicky , príbehovo ) o revolučný titul, ktorý posadí dejovú líniu do miest, kam nás ešte mnoho vývojárskych štúdií nevzalo . Totiž do antického Ríma , kde sa ujmete úlohy legionára a okrem bitiek si užijete tiež pobehovania po starovekom meste. Dlho sa o hre hovorilo len v teoretických rovinách a Crytek vytrvalo zahmlieval zakaždým, keď padla reč na vývoj práve v toto utajované games .

Prečo mohol byť Ryse pokladaný za totálne prelomový ? Mohlo ísť o prvý “ dospelý “ titul , ktorý odohráte s Kinectom a nie s ovládačom. Tretí CryEngine mohol z hry urobiť grafickú nádheru podobnú tej v sérii Crysis , ktorá mimochodom vzišla od rovnakých tvorcov . A v neposlednom rade sa v hre skrýval potenciál na príbeh , ktorý svojou veľkoleposťou a epickosťou mohol ohroziť aj súčasného giganta príbehových adventúr : Assassin Creed . Nič z toho sa ale nestalo . Microsoft zatlačil na Crytek , aby sebou pohol , pretože vydavateľ potreboval nutne niekoľko exkluzívnych hotovek , ktoré by mohol ponúknuť v rámci jesenného menu k novej konzole Xbox One . Ryse : Son of Rome tak okrem legionárskeho príbehu rozpráva tež smutnú rozprávku o tom , ako sa potenciálom nabitý projekt ocitol v zajatí svojho chlebodarcu .

To ale nijako nebránilo tomu , aby sa v stánku hry na Gamescome naštosovala viac než stovka ľudí . Fronta utekala pomaly . Veľmi . Pomaly . Niektorí novinári nezvládli postávanie na mieste a radšej to vzdali . Z nejakého dôvodu tiež si túto hru chcelo vyskúšať veľké percento žien . Až som sa čudoval , koľko zástupkýň ženského pohlavia by rado usekávalo gladiátorove ruky , nohy a prepichávalo hrude . Pretože presne to zo smelej myšlienky Cryteku zostalo . Bezduchá hack & slash akcia , ktorá síce graficky nevyzerá zle , ale z príbehu zostalo asi tak percento všetkého , čo tvorcovia zamýšľali . Síce sa ujmete úlohy legionára a čaká na vás niekoľko parádnych naskriptovaných akcií , ale jedinou náplňou hry bude štvrtiť barbarských nepriateľov .

Okrem toho si tvorcovia pripravili tiež kooperačný a multiplayerový gladiátorský mód . Tam sa s niekoľkými spriaznenými bojovníkmi ( ovládanými kamarátmi či ľuďmi z internetu ) pokúsite prejsť niekoľkými arénami a plniť u toho krátke a intuitívne úlohy . Tento mód tiež tvorcovia priviezli do Kolína nad Rýnom , kde sa dvojica novinárov v kooperačných módoch pokúsila prejsť si dva gladiátorské levely . Neviem prečo , ale kolega , ktorého mi pridelili , sa viac než nabiehajúcim nepriateľov pokúšal zabíjať mňa . Márne sa mu malinká usmievavá blondína v triku s logom hry snažila vysvetliť , že ma mlátiť nemá . Po chvíľke to ale vzdala a radšej mi začala vysvetľovať , čím je Ryse výnimočné .

Gladiátorsky mód však viditeľne stihlo veľa bugov . Najhoršie je na tom – bohužiaľ – práve súbojový systém a to vo chvíli, keď sa snažíte usmrtiť protivníka a do toho sa vám začne pliesť váš kolega , ktorý si zmyslel , že dorazí toho istého , čo vy . Meč teda podozrivo prechádza telom vášho kamaráta a nespôsobuje mu žiadnu ujmu , zatiaľ čo do nepriateľa sa zasekáva so smrtiacou presnosťou . Ak má kamera zabrať detailne kombo týkajúce sa finálnych úderov , nevedie si moc presvedčivo a nezvláda príval ostatných nepriateľov , ktorí sa na vás nahrnú , ale nemôžu vás udrieť , pretože ešte stále dorážate ich kolegu . “ Jednotlivých komb máme pripravených stovky , bude ich naozaj veľa , “ presviedča ma prezentátorka potom, čo sa mi v priebehu dvoch minút hrania začali finálne scény opakovať .

Veril by som jej slovám , keby hra ovšem nemala vyjsť už na jeseň čoby exkluzívny launch titul pre Xbox One . Takto sa hra má javiť ako dorobená , a pritom v nej evidentne ešte veľa vecí žiada zlepšenie .

Takže celý gladiátorský mód vyzerá asi tak , že sa musíte prehrýzť jednotlivými levelmi , kde na vás nabiehajú z podzemných krytov nepriatelia . Súbojový systém velí okrem meča používať ako zbraň i štít , ktorým odrážate protivníkov . Intuitívny boj zvládne každý , kto kedy zavadil o akúkoľvek bojovku . V každej mape sa musíte prebiť až ku kotlu s vriacou lávou ( zrejme , alebo niečím horľavým ) a zhodiť ho do jamy , kde sa medzitým respawnujú nepriatelia . Tých je s pribúdajúcou obtiažnosťou čím ďalej viac , a keď máte neschopného parťáka , tak sa vám môže stať , že s nimi budete mať problém . Akonáhle sa nad nepriateľom zjaví lebka , môžeme ho doraziť jedným z finálnych komb.

Dva levely nakoniec prejdeme pomerne ľahko a rýchlo . Aj môj pridelený brat v zbrani sa nakoniec zorientoval a pochopil , čo sú ciele každej mapy . Mimo medzi ne patrí tiež naplniť krvilačné chúťky prihliadajúceho obecenstva v Koloseu , ktoré musí zostať patrične rozjarené vašimi výkonmi , aby sa vám na konci pripočítalo niekoľko dôležitých XP bodov k dobru .

Stánok opúšťam s pocitom zle investovaných peňazí . A je to zvláštne , pretože po mne nikto žiadne nechcel . Avšak ešte hru nevhadzujte do jamy , kam kráľ Leonidas s obľubou skopává svojich nepriateľov ( videli ste snáď všetci film 300 : Bitka pri Termopylách , nie ? ) . Trebárs ešte tvorcovia do novembra stihnú vychytať väčšinu múch ( v tomto prípade skôr mäsiarok ) a presvedčiť všetkých príbehovou kampaňou , že táto hra stojí za skúšku .

zdroj:Czechgamer.com