Men of War: Vietnam – recenzia

15.9.11

vanmesko

Aby som bol úprimný, o sérii Men of War som až do tohto roku tak nejako nemal tušenie. Áno, hral som síce demoverziu Soldiers: Heroes of World War II, ktorá je v dnešnej dobe a zo strany vývojárov považovaná za takýto prvý diel tejto vojnovej stratégie, ale inak bol náš pomyselný vzťah na bode mrazu. Až tento rok, presnejšie povedané s príchodom samostatne hrateľného datadisku Assault Squad boli ľady prelomené. Dostal som totiž príležitosť zrecenzovat najnovší diel série (tentokrát) od nemeckých vývojárov Digitalmindsoft a úplne neznalý tohto titulu som na ponuku kývol.

A úplne úprimne musím i s odstupom niekoľkých mesiacov uznať, že táto stratégia z druhej svetovej vojny má rozhodne niečo do seba. Prepracovaná deštrukcia hernej mapy, relatívne vysoký dôraz na realizmus, možnosť priamo ovládať ktorúkoľvek jednotku v hre alebo vysoká obtiažnosť a viac než schopná umelá inteligencia, s ktorou som priemerne bojoval takých šesť hodín … Preto zrejme nikoho neprekvapí, že keď som sa dozvedel o ďalšom takomto datadisku, ktorý sa tentoraz volá „Vietnam“, neváhal som snáď ani minútu. Dopadlo moje druhé stretnutie s Men of War rovnako pozitívne, ako to prvé?

Štvorica zdatných mužov v hlbokej džungli
Vopred je potrebné povedať, že tá najpodstatnejšia novinka oproti predchádzajúcim dielom série je obdobie, ktoré počas hrania navštívite. Vývojári (tentokrát priamo z vydavateľstva 1C Company, pretože ostatné štúdiá pracujú na iných projektoch) sa totiž rozhodli opustiť už značne zneužité roky 1939 až 1945 a pred hráčov a koniec koncov aj sami pred seba položili výzvu v podobe vojny vo Vietname. Osobne podobnému nápadu tlieskam, pretože vietnamská vojna si na poli vojnových stratégií s ničím nezadá s niečo staršiou kórejskou vojnou – obe sú rovnako ignorované.

Hlavnú porciu datadisku na rozdiel od februárového Assault Squad zaberá tentokrát singleplayerová kampaň. Zahrať si možno za obe bojujúce strany, teda za špeciálne jednotky Americkej armády alebo za Národnú vietnamskú armádu. Aj keď, v prípade Vietnamcov to nie je tak úplná pravda, pretože dobrú polovicu vášho štvorčlenného tímu budú predstavovať ruskí (vlastne sovietski) vojenskí poradcovia. Nech už si však vyberiete ktorúkoľvek z dvoch dostupných kampaní, bude na vás čakať pätica hrateľných misií dlhých kľudne aj niekoľko hodín.

Mimochodom, možno ste si všimli, že som v predchádzajúcom odseku napísal „štvorčlenní tím“. Nie, to nie je žiadna chyba, pri kampaniach skutočne nebudete disponovať nevyčerpateľnou mužskú silou, budete si musieť vystačiť so štyrmi. Singleplayer datadisku Vietnam totiž nie je hlavne o veľkých bitkách a stoviek mŕtvych na oboch stranách, ale skôr o partizánskom spôsobe boja, tichom zakrádaní sa vysokou trávou alebo zdĺhavým čakaní na správny okamih. Samozrejme, občas autori na tento spôsob hrania zabudnú a vašich nebohých vojakov vrhnú do skutočnej vojnovej vravy. Ale to naozaj len párkrát.

My proti zvyšku sveta
Musím vás však upozorniť, že ak si vy musíte počas všetkých misií vystačiť maximálne so štyrmi vojakmi, pre nepriateľov to v žiadnom prípade neplatí. Úprimne povedané, nepriateľské jednotky presadzujú úplne opačnú taktiku a čím viac ich na mape je (samozrejme najlepšie ešte s ďalším vybavením, ako napríklad s vrtuľníkmi), tým lepšie. Hranie kampane vo Vietnam si tak nepredstavujte ako taký hladký prechod džungľou, keď každý váš vojak je niečo ako Rambo na druhú, ktorý kosí protivníkov ako na bežiacom páse, ale skôr zúfalý boj niekoľkých statočných, ktorí si musia každý svoj krok niekoľkokrát rozmyslieť. A rovnako potom nevyjde všetko tak, ako by chceli a oni musia improvizovať.

Tým skôr, že sa s vami nemazná ani samotná hra. Teraz už s láskou spomínam na jednu z misií za ruské poradcu, keď pred vás vývojári postavia na prvý pohľad relatívne jednoduchú úlohu – dobyť most, aby ste mohli pokračovať smerom k hraniciam. Problém je v tom, že je obsadený Američanmi a tí sa s jeho obranou príliš nepárali – veľa vojakov, veľa guľometov a keby to náhodou niekomu nestačilo, tak v zálohe čakajú ešte mínomety. O ostreľovačoch, ktorí sú schovaní v okolitej džungli sa zrejme nemá cenu ani spomínať. Iste si tak dokážete predstaviť, že priamy útok by znamenal niečo ako asistovanú samovraždu.

Predsa len vám občas pomôže samotné nebo, či presnejšie povedané umelá inteligencia nepriateľských vojakov. Tá je totiž podľa môjho názoru o niečo slabšia ako v Assault Squad a docela často budete ďakovať bohu za jej (pre normálneho človeka) nepochopiteľné rozhodnutia. Najlepšie je spoznať tieto kiksy v situáciách, kedy so svojím ostreľovačom (o ktorého sa počas prvých minút naučíte starať ako o oko v hlave) ostreľujete blízku dedinu. Hliadka po prvom výstrele padne a vy logicky čakáte, že ostatní nejako zareagujú. Áno, ak ste dostatočne blízko, tak vás sú schopní začať hľadať, ale ak nie, chvíľu sa budú mať na pozore a potom zase začnú robiť, že „sa predsa (skoro) nič nestalo“.

Ich obľúbené, napriek tomu podivné rozhodnutie „musím ísť zastúpiť kamaráta držiaceho guľomet, ktorého pred sekundou niekto zastrelil“ už snáď ani nemá cenu príliš komentovať. Je to skrátka škoda. Nehovorím, že by sa umelá inteligencia mala správať úplne reálne, to by snáď väčšina misií nešla ani dohrať, ale prítomnosť podobných chybičiek naozaj zamrzí.

Kooperatívne strategické orgie
Pár slov aj k multiplayeru, ktorý je pre mňa osobne asi najväčším sklamaním. Autori sa totiž v základnej verzii s touto časťou príliš nepárali a hráčom predložili púhy kooperatívny priechod všetkých misií známych z kampane. Áno, dajú sa síce hrať v dvoch až štyroch ľuďoch a to ako po lokálnej sieti, tak aj cez internet, napriek tomu však spolu s vami cítim, že sme si všetci priali trochu viac. Tým „viac“ samozrejme myslím klasické zaberanie dôležitých pozícií a nakupovanie jednotiek za získané body, tak ako sme u série Men of War zvyknutí. Bohužiaľ, tento luxus si doprajú len majitelia špeciálnej verzie, ktorá okrem ostatných bonusov obsahuje aj takéto tri multiplayerové mapy.

Bál si sa vo Vietname, FORRES?
Keby som mal stand-alone datadisk Vietnam zhodnotiť tak nejako súhrnne, bol som pri jeho hraní relatívne spokojný. Pravda, častokrát som sa pri hraní misií neskutočne rozčuľoval, neustále načítal a zase ukladal uloženú pozíciu, pretože sa mi stále nepodarilo zlikvidovať tú hliadku tak, ako som chcel a zvyšok dediny sa proti mne rozbehol a aj niektoré bugy ma dokázali vytočiť až k nepríčetnosti, ale inak si nemôžem na nič sťažovať. Samozrejme, absencia plnohodnotného multiplayeru v základnej verzii viac než zamrzí, lenže … Čo s tým momentálne narobíte? Buď si kúpite špeciálnu verziu alebo si budete musieť vystačiť s kooperáciou.

Každopádne kúpu Vietnamu neoľutujete. Zvlášť, ak ste šialenci do vojnových stratégií a chcete si vyskúšať aspoň virtuálne vietnamskú džungľu plnú smrti, horiaceho napalmu a nastražených pascí.

obtiažnosť, prostredie, kampaň