Úprimne povedané, existujú dva žánre počítačových hier, ku ktorým mám celkom zvláštny vzťah – vojenské simulátory a hardcore stratégie. Aby som to trochu vysvetlil, oba žánre ma nesmierne bavia, ale neviem ich príliš dobre hrať. U tých stratégií je to možno ešte horšie, pretože so zbraňou v ruke sa človek zžije predsa len ďaleko rýchlejšie ako s hordou tabuliek. Teraz samozrejme preháňam, ale presne taký pocit som mal späť v novembri 2002, keď som ako dvanásťročný zapol prvý Hearts of Iron. Od tej doby však už uplynulo veľa rokov, teraz už viem aspoň obstojne hrať a Paradox Interactive vydalo množstvo ďalších titulov. Posledným z nich je March of the Eagles a ja som sa chytil príležitosti. Možnosť uspieť v úlohe vojnového vodcu zo začiatku devätnásteho storočia? Sem s ňou!

Kráľ Európy
March of the Eagles je logicky v mnohých ohľadoch podobný svojim starším bratríčkom. Rovnako ako v nich sa na začiatku hry ocitnete nad mapou vtedajšej (tentokrát iba) Európy a musíte si vybrať ktorýkoľvek z vtedajších štátov, ktorému zaistíte neskonalú slávu (alebo. .. ehm, cestu do prepadliska dejín). Kampaň sa odohráva v rozmedzí rokov 1805 až 1820 a počas nich musíte dosiahnuť takzvanej „pozemnej a námornej dominancie“. Inak povedané kontrolovať, či už priamo alebo nepriamo cez vaše satelity alebo spojencov, vopred dané mestá a prístavy. Ako a kedy sa k tomuto cieľu dostanete už je úplne na vás.

Grande Armée
Hlavná pozornosť je tentokrát venovaná armádam a bojovaniu všeobecne a podľa môjho názoru sa táto časť vývojárom podarila viac než dobre. Armády tu totiž nefungujú len ako náhodný zhluk pechoty, ľahkej pechoty, gardistov, jazdectva alebo delostrelectva, ktoré niekde vycvičíte a pošlete ústrety nepriateľovi, ale dokonca majú aj vnútornú hierarchiu. Teraz sa však nepredstavujte systém známy z Hearts of Iron, ten by v tejto historickej dobe príliš dobre nefungoval, skôr ide o rozradenie vašich mužov do štyroch „kategórií“ – stred, ľavé / pravé krídlo a rezervné regimenty. Každej tejto časti je potom možné priradiť vlastného veliteľa či dokonca preferovanú stratégiu počas bitky. Autori zašli dokonca tak ďaleko, že u každej jednotky evidujú počet standart, ktoré počas bojov ukoristia. Roztomilý detail, skutočne.

Teraz už k samotným konfliktom medzi dvoma národmi. Najdôležitejšiu úlohu v nich hrajú mesta a pevnosti, lebo väčšinou tie vám zabezpečia zvýšenie vojnového skóre (samozrejme ho zvyšujú aj víťazné bitky). To je dôležité predovšetkým pri diktovaní podmienok počas rokovaní o prípadnom mieri. Požadovať môžete veľa vecí – od získania dobytého územia, cez anulovanie záväzkov voči iným národom až po čachre s bábkovými štátmi. Všetky tieto kroky však niečo „stoja“ a ak chcete byť pri rokovaní úspešní, musíte mať dostatočne vysoké vojnové skóre. Vo výnimočných prípadoch si dokonca môžete dovoliť dané územie bez ďalších prieťahov anektovať, to však možno len u štátov, ktoré sú menšie než päťdesiat provincií.

Armáda pochoduje na svojom žalúdku
Tieto slávne Napoleonove slová platia nielen v skutočnom svete, ale aj v March of the Eagles. Otázka zásobovania bola autormi predkladaná ako zásadný prvok hrateľnosti a treba uznať, že mali pravdu. Predsa len, ak sa vykašlete na stavanie zásobovacích konvojov a na budovanie skladísk vo väčších mestách, pripravte sa na brutálne straty pri akomkoľvek ťahaní. Pravdupovediac som nikdy nezašiel až do takého extrému (nenašiel som odvahu), ale dokážem si celkom jasne predstaviť, ako by vaši muži dopadli. Sám si spomínam na svoje ťaženie na Balkán, kedy som mal na pár týždňov zlé zásobovacie trasy a strácal som okolo päťsto mužov denne.

Ako už som sa teda spomenul v predchádzajúcom odseku, zásobovacie konvoje a skladisko sú pre zásobovanie vašich armád kľúčové. Na druhej strane je podľa mňa, či sa v tom neskrýva niečo viac. Zvlášť, keď si uvedomím, ako vedia byť ľudia z Paradoxu puntičkári. Napadá ma trebárs nutnosť plánovať trasy pre zásobovanie, možnosť napadnúť zásobovacie trasy nepriateľa, …

Keď práve nemáš pušku
Okrem toho ma mrzí aj spracovanie ostatných častí, ktoré sú … nechcem povedať vyložene odfláknuté, rozhodne však podľa môjho názoru celkom zjednodušené. Jasne, najdôležitejšie je v March of the Eagles armáda a bojovanie, napriek tomu si myslím, že minimálne výskum či ekonomika vášho štátu mohla byť o niečo rozvedenejšia. V prípade výskumu to ešte celkom ide: máte k dispozícii niekoľko kategórií bonusov a za takzvané „ideové body“ si ich postupne sprístupňujete. Ekonomika sa však bohužiaľ scvrkla do absolútneho minima a hráč ju podľa mojich skúseností nedokáže príliš ovplyvniť. Osobne považujem takéto brutálne rezy za zbytočné. Nie som síce žiadny guru hardcorových stratégií, ale aj mne bolo ľúto, že nemôžem v tomto smere popustiť uzdu svojej fantázii.

Vive la France!
S March of the Eagles sa to má rovnako ako s jedným slávnym nápojom – keď ju miluješ, nie je čo riešiť. Inak povedané: ak máte radi hry od Paradox Interactive a pojem hardcore stratégia vám nie je cudzia, bude vás baviť aj toto. Zvlášť, ak máte radi obdobia Napoleonských vojen. Skúsenejší hráči (a dokonca aj ja) si dosť pravdepodobne budú sťažovať na veľké zjednodušenie niektorých aspektov hry, ako napríklad budovanie ekonomiky či výskum. Popravde ma tento krok autorov mrzí, na druhej strane rešpektujem ich rozhodnutie a tak trochu ich chápem. March of the Eagles tak sprístupnili aj nováčikom, ktorých by mohlo pár ďalších tabuliek ľahko odradiť.

spracovanie armád, prístupné nováčikom

zjednodušenie niektorých prvkov, často sa opakujúca hudba

Verdikt: March of the Eagles je skvelou hardcore stratégiou, ktorá je navyše relatívne milosrdná k nováčikom. Navyše sa odohráva v atraktívnej dobe Napoleonských vojen, čo je jedine plus.

Hodnotenie: 

72%

zdroj:Czechgamer.com