Gray Matter – recenzia

02.4.11

vanmesko

Hlavná hrdinka menom Sam Everrett je tak trošku kúzelníčka, tak trošku punkerka a tak trošku vysokoškoláčka, čo nevie, ako vyzerajú skriptá.
Adventúry už roky nemajú čo ponúknuť. To je fakt, ktorý sa opakuje snáď v každom druhom článku o tomto hernom žánri. Tak nejako sa tieto názory nepletú, a napriek tomu sa dá s nadsázkou povedať, že aj tak často stačí remeselne dobre odvedená práca s trochou invencie a kvalitným príbehom a dobré hodnotenie je už zabezpečené. Hra je totiž znamenite dovedená do konca, čo sa príbehovej línie a charakterov týka, technicky je to už ale slabšie. Ostatne bližší pohľad na hru si príbeh napísaný Janou Jensen zaslúži už len preto, ako dlho bola hra vo vývoji.

Ak vám vyššie uvedené meno hore nič nehovorí, nevešajte hneď hlavu na klinec. Nikto vám ju neodtrhne a vedzte, že ani všemocný recenzent článku, nemal ani páru o tejto Pensylvánskej divošce. Avšak podstatné je, že nám do Gray Matter napísala príbeh, ktorý dokáže dosť dobre usadiť naše lenivé zadnice do preprdených stoličiek.

Hlavná hrdinka menom Sam Everrett je tak trošku kúzelníčka, tak trošku punkerka a tak trošku vysokoškoláčka, ktorá nevie, ako vyzerajú skriptá. Ale aby sme uviedli veci na pravú mieru. Táto pôvabná nezávislá dievčina cestujúca po Európe jednej daždivej noci zavíta do rezidencie slávneho neurobiologa Davida Stylesa. Čírou náhodou mala ako asistentka doraziť aj študentka oxfordskej univerzity, tá ale neudržala nervy na uzde a tesne po tom, čo zazvonila na dvere domu, utiekla ako malé dieťa. Sam teda využije situácie a predstiera asistentku. Samin zamestnávateľ nie je práve prívetivý, čo skôr, je to poriadny hundroš, a ani samotná Sam zrovna atmosféru medzi dvoma hlavnými postavami zrovna nepodporuje k lepšiemu. Vzájomné iskrenie potom dáva tušiť veľmi sľubné momenty a skutočne tomu tak je.

Ako Sam začne plniť úlohy pre pána Stylesa, začne v Oxforde objavovať indície, ktoré ju môžu zaviesť do londýnskeho kúzelníckeho klubu. O dôvod viac zostať, no nie? Každopádne príbeh je plný zvratov a zaujímavých charakterov, okamihov alebo iných zábleskov, nad ktorými sa buď to zasmejete či poriadne vyľakáte. Deliace videá potom nie sú ani skôr videami, skôr akýmsi slideshow. To je ale napodiv veľa atmosférické a i keď tento prístup rozprávania smrdí rozpočtovými škrtmi, nemôže nijako ohroziť základy, na ktorých je postavený príbeh.

Sam čoby kúzelníčka disonuje príručnou kúzelníckou knižkou s postupmi a krokmi na vykonanie každého jednoduchšieho kúzla. Akonáhle teda budete musieť nejako získať dôležitý predmet, ktorého ale nejde dosiahnuť „normálnou“ cestou, musí na scénu vystúpiť mágia. Z knižky teda vyberiete vhodné kúzlo, ktorým by ste daný subjekt mohli oklamať a v ďalšej obrazovke samotné kúzlo pokyn po pokyne vykonáte. Tento prvok celkom inovuje hranie v adventurách a aj tak neomrzí ani po častejšom používaní. Ako také náhražky logických hádaniek nijako neruší zážitok z hrania.

V rámci tajomného príbehu budete mať pod svojou hlavičkou aj doktora Stylesa čoby zo začiatku hráčom neobľúbeného „tyrana“. Skutočne si budete užívať odkrývanie čriepkov príbehu i z tej druhej strany a musíme uznať, že hrať za znetvoreného workoholika a blázna dokáže naozaj vážne zmeniť atmosféru v hre. Na prospech veci, samozrejme …

Musíme tiež vyzdvihnúť veľmi dobre prepracovaný spôsob, akým sa riešia v hre zadané úlohy. Veľmi často si proste uvedomíte, že každý krok v hre vami urobený podlieha prísnej logike a nepríliš často dochádza k zásekom a trápnym okamihom, kedy by ste najradšej hru zdemolovali a s ňou aj váš vlastný počítač. Dokonca aj ono kúzlenie nie je dvakrát zložité a s pomocou návodu (čarodejnícka príručka) vám pôjde všetko od ruky jedna radosť. O mnoho väčšia radosť naopak vznikne vo chvíli, keď viete, že ste sledovali všetky indície v hre a práve vďaka vašej svedomitosti ste splnili všetky úlohy korektne. No dobre, zalepenú obálku nerozlepíte parou vychádzajúcou z kanála – to je tak jediná do očí bijúca nelogickosť, vážne.

Teraz ale skočme k tomu horšiemu na Gray Matter. Keby sme to chceli odbiť, jednoducho povieme niečo v štýle, že sa zub času sa na hre podpísal a vzhľadom k vývoju je to pochopiteľné. Lenže 2.5D kombinácia (dnes taký standart) hre pristane a perfektne nakreslené pozadia dokážu kdekoho ohromiť. Pokrivkáva ale animácie postáv, ktoré majú toporné pohyby, ktoré by ste neverili ani bábkam a tento fakt nespraví ani bujné poprsie honosiace sa tetovaním a veľkým výstrihom. Bohužiaľ nie.

Často zamrzí tiež mizerný pathfindingom postáv. Ten akosi v daných momentoch nefunguje dvakrát korektne a tak si len povzdychneme nad okamihmi, v ktorých musíte s postavou ujsť trikrát väčšiu cestu, okolo kufra auta k obrazom visiacim hneď u kapoty. Všadeprítomné načítanie k tomu naozaj kazí náladu. Táto skutočnosť nás otravovala po celú dobu hrania Gray Matter a napríklad v počiatočnej lokácii (dom doktora), kde je niekoľko miestností naozaj štvú okamihy kedy ste v podstate nútení zízať na tú loadovaciu obrazovku.

Gray Matter rozhodne rešpektuje mantinely vymedzené žánrom a rozhodne nejde o zlú hru. Ba naopak. Príbehovo tu máme vydarený titul, ktorý môže po dlhšej dobe zasa zasiahnuť širšie spektrum hráčov. A tak nech to je s touto gameskou ako chce, rozhodne neofrnujte nos. Technická stránka veci uberá trošku na kráse a mohla by leckoho odradiť, akonáhle ale vás ale chytí príbeh, o zábavu máte ihneď postarané. Navyše vy, ktorí nevládnete angličtine, môžete byť radi za preklad, ktorý, okrem pár momentov, nijako neruší v hrateľnosti.