Crysis 2 – recenzia singleplayeru

Pri spomienke na rok 2007 zaplesá nejeden herný nadšenec. Dostalo sa k nám totiž Crysis – po grafickej stránke revolučného objavu, po stránke hrateľnosti noblesnej akčnej pecky. Vykúpenie nastalo v prípade  sakra veľkých systémových požiadavkov, ktoré len máloktorý počítač zvládal kompletne plniť. Preto mimochodom doteraz panuje presvedčenie, že keby Crysis vyšiel neskôr, bol by jeho úspech ešte väčší. Renomé nemeckého Cryteku aj tak zapisovalo rapídny rast a návrat plechatého super vojaka v ikonickom nanoobleku sa zdal byť neodvratný.

Jednu spiatočnú na JFK, ak ešte stojí

Presun z preslnenej džungle do monotónnych farebných kombinácií apokalyptickej newyorskej aglomerácie ale asi nečakal nikto. Popravde, zmenu to chcelo. Veď Crytek už z pralesov cestou Far Cry a jedničky Crysis vyťažil snáď všetko drevo a ono, medzi nami, zavďačiť sa ľudnatému zaoceánskému plebsu a predpripraviť si tak pozíciu na silnejúcom americkom hernom trhu, to vôbec nie je na škodu veci. Scenárista príbehu Richard Morgan už skôr prišiel s dokonca ešte americkejším vysvetlením, prečo bolo pokračovanie Crysis situované práve do kontúr severovýchodnej metropoly USA. Ak vraj niekto zaútočí na NY, akoby napadol celý svet. A príbeh v Crysis 2 má emotívne priamo dopadať na každého z nás.

Svet postihla séria klimatických katastrof a samotné mrakodrapové veľkomesto bolo svedkom masívnej mimozemskej invázie. V súvislosti s tým napadol obyvateľov takzvaný „manhattanský vírus“, ktorý po infiltráciu do ľudského tela začne rýchlo prerastať do tkanív, až dôjde ku kompletnému bunkovému rozkladu. No a preto ste tu vy, chlapík nazvaný Alcatraz. V pätách vám sú členovia organizácie Crynet, túžiacich po vašom nanoobleku,  New York a celý svet čaká, až ho spasíte od  všetko ničiacich emzákov. Filmový trhák hodný Hollywoodu, povedal by som.

A koncepcii Crysis 2 to sedí. Príbeh korešponduje s prostredím, vtiahne a určuje tempo akcie. Nie však na úkor akcie, ide o produktívnu kooperáciiu. Postupne sa rozvíja, a i keď má typickú katastrofickú a (bude sa opakovať, ale …) silne americkú štruktúru, vytvára perfektnú atmosféru. S ohľadom na žáner hry je navyše milo prekvapujúce, že Crysis 2 nesfúknete za večer. Ide o minimálne desaťhodinovú zábavu so všetkým všade. Nutné taktiež uznať, že jeden by žasol, ako je prostredie vyľudneného New Yorku uveriteľné. Zásluhu na tom má nielen vyspelý CryEngine 3, ale aj dostatočná miera fantázie a kreativity autorov, ako by asi paradox, že najľudnatejšie mesto v Spojených štátoch je teraz prakticky bez obyvateľov, mohol vyzerať.

Klapka, strih, akcia!

Nejeden z pravidelných hráčov strieľačiek pri prvých zmienkach o Crysis 2 hýril skepsou, že nepôjde o nič iné, než o ďalší diel s modernou dobou obľúbených tunelov. Nemôžem síce vyvrátiť, že veľa priestoru na realizáciu vlastných, povedzme, fakultatívnych výletov v hre naozaj nedostanete, na druhú stranu bol pohyb po mape vďaka vhodne zvolenému prostredia rozšírený do vertikálnosti. Nie o veľa, ale aj tak vám vďaka aspoň dojmovo rozšírenému pólu možnej pôsobnosti príde, že ste síce hnaný a smerovaný vpred, ale nie nijako urputne. Jednotlivé úrovne sú navyše tak zdarilo konštruované, že je len na vás, akým štýlom ich zdoláte. To už priamo súvisí s vaším nanooblekom, ktorý je schopný vás pred každou sofistikovanejšou situáciou upozorniť na dostupné taktické míľniky. Oblek zmapuje dianie pred vami a vyhodnotí, ako najlepšie by šlo danú lokácií prejsť.

Nanooblek druhej generácie toho ale vie oveľa viac. Keď ešte rozviniem myšlienku predošlého odseku, aktiváciou takzvaného „hľadania“, funkcia nanooblek, získate kompletnú a podrobnú nápovedu krok za krokom. Hľadí na zvýraznenie nepriateľov, debny s muníciou aj vzdialenosť ku sledovanej prekážke. Využiť môžete aj termovíziu a veľmi zaujímavé sú tiež rôzne vylepšenia obleku, ktoré si volíte za získané nanokatalyzátory z mŕtvych emzákov. Ovládanie nanoobleku sa obmedzilo len na tlačidlá W a E pre brnenie a neviditeľnosť. Taktiež je teraz oveľa intuitívnejšie a akcie vďaka tomu svižnejšie. Beh aj veľký skok urobíte prirodzene, a to bez predchádzajúceho vybratia nastavenia obleku. Spotreba energie potrebná pre jeho funkčnosť je idealizovaná a tempu hry precízne sekunduje. Dobre funguje aj signalizácia nebezpečenstva a samotná Minimapa.

Personalizácia ponúka aj arzenál. U zbraní môžete upravovať hlavne, pod hlavňou aj zameriavacú časť v závislosti na odomknutých prostriedkov. Aby som nezabudol, v hre si osedláte aj také „zbrane“ ako pozemné obrnené vozidlá s guľometmi a tak podobne. Z radu nevybočujú, o príjemné spestrenie sa ale určite jedná. Pričom som sa pomaly dostal k prvému veľkému nešváru hry. Aj napriek tomu, ako moc sa Crytek dychtil, že sa Crysis 2 bude pýšiť premýšľajúcou a múdrou umelou inteligenciou, je to bieda, ktorá bije do očí. Samozrejme zažijete aj svetlé okamihy, ale celkovo z vojakov Crynetu aj z mimozemských chobotníc, a dokonca aj z vašich parťákov poväčšinou debilita priamo srší. A to je strašná škoda.

I ♥ NY

Crysis sa stal nepísaným synonymom pre technicky dokonalé grafické spracovanie. Nie náhodou. Detailné vykreslenie mestskej džungle nájdete aj v druhom diele, dôležité je si ale uvedomiť, že vývojári chceli hru priniesť čo najväčšiemu spektru hráčov, takže hardvérové ​​nároky už nie sú tak extrémne a ani grafická stránka už nie je taký boom v porovnaní s konkurenciou ako v prípade prvého Crysis . Fajn je, že aj vďaka tomu je stvárnenie hry veľmi realistické a predovšetkým na silnejších strojoch s maximálnymi detailami a ešte lepšie s 3D okuliarmi na hlave a využitím stereoskopického premietania ide o dychberúcu vizuálnu orgiu. Efekt strieda efekt a pôsobivejší skript ešte úžasnejšiu filmovú sekvenciu. Toto Nemci vedia nielen vytvoriť, ale hlavne predať.

Je síce pravda, že tu a tam uletí textúra alebo sa chybne vykreslí, zriedka kedy sa ale jedná o závažnejšie chyby. Úplne bezchybné je oproti tomu audio. Nespomínam si, kedy naposledy bol soundtrack tak skvele ladiaci k náboju hry. Ono, čudujte sa, keď podkresové skladby komponoval preslávený Hans Zimmer, hudobný skladateľ stojaci za melódiami k Pearl Harboru či Gladiátoru. V minulosti sa Zimmer dotkol aj hier, spolupracoval totiž na ozvučení Modern Warfare 2. Dynamická hudba dopĺňa už tak dosť hustú atmosféru a celý soundtrack je po všetkých stránkach naladený na maximálnu kvalitatívnu úroveň. Nastavený timing, štylizácia i samotný výber tvoria výnimočný hnací motor väčšiny akcií. Do toho si pridajte rámcovo podarené hlášky a muknutia robotického vokálu nanoobleku. Uchu lahodiaca modernistická harmónia.

Čo dodať – Crysis 2 sa nadmieru podarilo. Drobné chybičky by tu boli a jedná väčšia machuľa tiež. To sa ale stáva bežne a nemajte to s ohľadom na inak dokonalé prevedenie zvyšných herných prvkov autorom za zlé. Hlavne gradujúcí a premyslený príbeh, dynamická akcia s množstvom doplnkov, skvostné audiovizuálne spracovanie. Nebyť perfekcionista, Crysis 2 smeruje k absolútnej dokonalosti. Verdikt sa spolu so všetkými plusovými bodmi však šikovne schová pod to najpodstatnejšie – Crysis 2 je ozaj radosť hrať. A o to v hrách ide.

premyslený a dlhý príbeh, dynamická akcia, skvostný audiovizuál

umelá inteligencia, občasné chyby textúr

Hodnotenie:

92%

 

zdroj:Czechgamer.com





You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridať komentár