Call of Juarez. Call of Duty. Call of … čokoľvek, len nech je to volanie niečoho. Lenže nový Call of Juarez: The Cartel – to nie je nič iného než Volanie biedy. Zmena, k akej sa tvorcovia uchýlili, bola nečakaná, obria a vo všetkých smeroch radikálna. Jediné, čo malo zostať, je atmosféra Divokého západu. Kulisy však Techland od základov predstavil. Už žiadne prérie a na nich osamelí kovboji, už žiadne kooperujúce bratské duo, nič také. Naši východní susedia sa skrátka rozhodli – či už ich k tomu dotlačilo čokoľvek, že je čas na zmenu. A to ideálne takú, akú hráč – či skôr fanúšik série – nikdy úplne nestrávi. Zrodila sa myšlienka a z nej potom celý projekt: Call of Juarez v súčasnosti.

Už spočiatku sa zdalo, že tomuto nápadu veria snáď len mocní predstavitelia Techland. Nikto ďalší. Málokto zmenu chválil. Naopak, väčšina hernej obce to pri predstave takto mocnej prestavby nemala k hanlivým slovám vôbec ďaleko. Obava bola právoplatná: Prečo ničiť originálny príbeh mainstreamovou, koridorovou a lineárnou hrateľnosťou dnešného typu? Z akého dôvodu?   Každopádne, nech už to bolo akokoľvek, nech už si od toho Techland sľuboval čokoľvek – nepodarilo sa to. A čo horšie: Kruto sa to pohnojilo.

Namiesto kovbojskej zápletky tvorcovia servírujú nemastný detektívny príbeh, konkurencie schopný možno v porovnaní s epizódou Zákona a poriadku. Tento dej by som bral, keby mu nechýbal náboj, niečo, čo dokáže hráčov prikovať k stoličke a samo ho to prinúti rozpletať nitku po nitke až k úhlavnému zloduchovi – trebárs ako v LA Nori, len bez toho zloducha. Nič také ale The Cartel neponúka.

V protidrogovom úrade niekto nastraží bombu, ktorá vyhodí do luftu celé oddelenie a s ním aj sedem z ôsmich agentov, ktorí pracovali na rozprášení veľkého mexického kartelu. Toto samozrejme nemôže zostať bez odozvy, a pretože vojenský zásah nepripadá do úvahy, Strýček Sam vyšle do tyla nepriateľa trojicu vyšetrovateľov, ktorí sa majú o mexický drogový gang postarať. Trojka vyšetrovateľov je správne skazená, má fúru svojich vlastných problémov a ku všetkému to ešte vyzerá, že majú vo vnútri tímu krysu. A oťaží jedného z nich – ktoréhokoľvek – sa v rámci singleplayeru zhostíte.

Šéfom je tu drsný detektív losangeleského policajného zboru Ben McCall a tušíte správne, pokrvné línie vedú priamo k bratom McCallovým z Bound in Blood. Mimochodom, nech si tvorcovia hovoria, čo chcú: Toto je jediná spojka medzi The Cartel a jeho predchodcom. Vedľa Bena bojujú s mexickými gangmi ešte agent Eddie Guerra a agentka Evansová. Eddie je práve tým jediným vyšetrujúcim agentom, ktorému sa podarilo prežiť a nie je divu, že sa teraz na neho preto obracia mnoho očí, predovšetkým z vnútorného oddelenia. Navyše má ešte problémy s hazardom. Partia sa teda zišla naozaj rozmanitá, nie však charakterovo natoľko silná, aby tromfli surového McCall. 90% všetkých hráčov siahne pri výbere postáv práve po ňom – ​​môj tip.

Do tejto chvíle – rozumej do doby, než to celé poriadne vypukne – sa hra tvári celkom seriózne. Ale potom vám to dôjde. Všetko je tu zle. Keby to nemalo slávne pomenovaného hlavného hrdinu a známy názov na prebale, človek si začne pohrávať so slovkom budgetovka. Ťažko povedať, čo sa našim severným susedom stalo, čo ich prinútilo označiť toto za právoplatné pokračovanie. Pretože toto nepokračuje absolútne v ničom.

A čo horšie – udáva to nový smer. The Cartel vyrazil vlastnou cestou. Cestou, ktorá je vopred nalajnovaná a kde sa na každom väčšom pľaci zjaví niekoľko maximálne tupých nepriateľov, že je až prekvapujúce, ako sú hlúpi. Lineárna hrateľnosť vám nedovolí vybočiť. Idete od jednej bodky k druhej, mapa v ľavom rohu je len na okrasu, pretože chráň Boh, aby ste sa náhodou vzdialili s prebiehajúcej prestrelky! V takom prípade je hra schopná vás – ak neposlúchnete príkaz na návrat – zabiť a vrátiť na posledný checkpoint.

Sem tam sa tiež prejdete v aute, a to buď v pozícii vodiča, alebo strelca. Do auta nasadnete v prípade, že si hra zmyslí, že nastal čas na nejakú maximálnu adrenalínovú naháňačku. Jazdný model snáď ani nemá cenu komentovať. Nič také totiž v hre neexistuje. Trochu to pripomína Quantum of Solace. Pre porovnanie: Cartel nesiaha jazdnému modelu v najnovšej bondovke ani po členky. A nie, to nemá byť kompliment.

Aspoň trochu zaujímavé je zbieranie tajných predmetov a plnenie tajných úloh. Rezultujú z toho potom body, vďaka ktorým sa vám odomkne prístup k lepším zbraniam. Hráč unesie tri plus granát, z toho dve sú pištole či revolvery (ktoré možno uchopiť pekne po starom do každej ruky jednu) a jeden samopal, brokovnicu alebo inú „veľkú“ zbraň.

Keď dôjde na súboj s nepriateľmi, jedno jediné sa neoplatí – vyčkávať. Proste vybehnite a strieľajte okolo seba hlava nehlava. Guľka nepriateľa väčšinou záhadne rozpohybuje, teda nie je problém ho trafiť. A keby nič, tak tu z dvojky zotrval režim sústredenia, čiže akéhosi bullet-timu, počas ktorého sa spomalí čas, a vy máte jedinečnú možnosť prestreliť pár hrudných košov. Rovnako nechýba ani klasické rozkopnutie dverí a slow-motion prestrelka s prekvapenými protivníkmi.

Je jasné, že grafika nikdy nehrá úplný prím, ale keď má tvorca tú odvahu urobiť hru, ktorej vizuál nielenže vyzerá hrozne, ale ešte je plný bugov, poviete si, že je niečo zle. Opäť. A ani tentokrát nie ste ďaleko od pravdy. Grafika je totiž vyslovene hnusná. Neodporúčam nejako zvlášť sa venovať detailom postáv – žiadne totiž nie sú. Osoby sa pohybujú celkom krkolomne a nezvládnutá animácia spôsobuje, že sa pri prednášaní zlomových replík tvárou úplne rovnako, ako by práve mlčali.

A tak jediná vec, ktorú možno s kľudným srdcom vložiť medzi plusy, je hudba. Skomponoval ju Pawel Blaszczak a treba povedať, že si viedol skutočne výborne. Ak tu má byť nejaký skutočný most medzi divokým západom – smutnou pravdou je, že ním má byť celá hra – a dnešnými reáliami, potom je to práve soundtrack. A to nielen scén, kedy sa strieľa, ale aj tých, ktoré len podkresľujú cut-scény.

Lenže hudba hru nerobí. A bohužiaľ, to, čo hru robí, zlyhalo na plnej čiare. Toto nie je ďalšie Call of Juarez. Toto je béčko, ktoré si omylom oblieklo slávny dres. Inak si snáď ani katastrofou menom The Cartel nemožno vysvetliť. Hra zabaví jedine tých, ktorí netúžia po ničom inom, než sa prestrieľať zo štartu k cieľu. Niečo také dnes ale ponúka väčšina hier. Kvalitnejších.

Hudba

Bugy, grafika, linearita, stereotyp, béčkovost
Verdikt: Nemastné, neslané, len a len ťaží zo slávy minulých dielov. A táto stratégia sa hre kruto nevyplatila.
Hodnotenie:

40%

zdroj:Czechgamer.com