Pôvodne to malo byť obyčajné prepracovanie päť rokov starého projektu PackIn. Pridať angličtinu, vylepšiť grafiku a hru vydať na Steame. Znelo to jednoducho. Lenže vďaka technickým ťažkostiam z celej záležitosti nakoniec zišlo. A viete čo? Možno je to dobre. Vďaka tomu sa aspoň mohli vývojári z FiolaSoft Studios naplno ponoriť do úplne nového projektu, skákačky Blackhole. Však posúďte konieckoncov sami.

Všade samá diera
Píše sa rok 2121 a vesmírna loď Ender je na ceste za svojou poslednou misiou. Posledná čierna diera, ktorá ohrozovala planétu Zem. Kapitán Jetsen stojí na veliteľskom mostíku, diskutuje s umelou inteligenciou Auriel a spoločne s posádkou čakajú na priblíženie. Všetko vyzerá normálne, kapitán si dokonca chce dopriať šálku svoje obľúbenej kávy, ktorú mu miestni poskok (čítaj hlavný hrdina) okamžite prinesie. Teda neprinesie, on ju vlastne vyleje. Prekérna situácia. Rozhodne však nič proti tomu, že sa blíži katastrofa. Niečo sa totiž zásadným spôsobom pokazilo a namiesto toho, aby misia prebehla bez akýchkoľvek problémov, čierna diera loď Ender vcucne.

Mohlo by sa zdať, že je s loďou aj posádkou koniec. Lenže ako veľmi rýchlo zistíte, toto je naopak len začiatok. Prebúdzate sa blízko trosiek havarovanej lodi, okolo vás ani živej duše. Počujete iba nariekanie Auriel z odhodeného PDA. Pochopiteľne ho zoberiete, čím odštartujete svoje putovanie za hľadaním ostatných preživších a tiež opravu lode. K nej potrebujete nielen šesť dôležitých súčiastok, kedy sa každá nachádza v inej časti miestneho sveta Entita, ale predovšetkým takzvané Selfburny, špeciálnu látku obsahujúcu nanobot, ktorá dokáže Ender sprevádzkovať. A ak budete mať dostatočnú trpezlivosť, možno sa na konci aj dozviete, ako to nakoniec celé dopadne.

Preskoč, chyť sa, pomaly zíď, hlavne nezomrite!
Predchádzajúca poznámka o trpezlivosti je úplne na mieste, pretože jednou z hlavných predností Blackhole je obtiažnosť jednotlivých levelov. Koniec koncov, sami autori hru prezentovali čoby „hardcore skákačku“ a treba uznať, že dosiahli svojho sľubu. Zo začiatku vám to síce ani zas tak nepríde, lebo prvých niekoľko úrovní je vyložene zoznamovacích, dosť možno aj uspávacích, aby hráč prestal byť toľko ostražitý. Lenže to musíte, lebo obtiažnosť ide prudko hore a čoskoro budete musieť poriadne zamakať bedňou, aby ste si odomkli ďalšiu úroveň. Pre splnenie každej z nich síce stačí zobrať iba jeden Selfburn, iste však chápete, že tú pravú zábavu zažijete len vo chvíli, keď sa budete snažiť zozbierať všetky.

Pochváliť musíme precíznosť ovládania. Funguje veľmi dobre a tak sa nemusíte báť, že by ste počas hrania bojovali nielen s úrovňou, ale aj s tým, aby hlavný hrdina robil to, čo po ňom chcete. Napriek tomu priznávam, že sa mi niekoľkokrát stalo, že sa neotočila gravitácia (o nej vzápätí). Je však pravda, že to bolo väčšinou vo vypätých chvíľach a v časovom strese. Akonáhle sa vám to takto „podarí“ šesťkrát za sebou, začnete povážlivo rudnúť. Blackhole teda bezpochyby nie je pre nervákov (čítaj pre mňa).

Najdôležitejším prvkom hrateľnosti, ktorý vás bude sprevádzať od svojho začiatku, je otáčanie gravitácia. Ak si niekto pamätá indie skákačku vvvvv, tak presne tuší, o čom hovorím. Medzi oboma tituly sú však dva základné rozdiely. Tým hlavným je fakt, že si gravitáciu nemôžete meniť ako len chcete, ale len na vopred pripravených plošinách. Ten druhý je potom čisto grafického rázu – pretože sa s vami otáča celý svet, aby gravitácia vždy smerovala smerom nadol. Na jednu stranu je to dobre, aspoň svet vidíte stále „rovnako“, na tú druhú je pravda, že citlivejším povahám nemusí robiť to neustále otáčanie dobre na žalúdok (zvlášť niektoré úrovne sú v tomto ohľade dosť drsné).

Počas svojho putovania preskúmate niekoľko rôznych herných prostredí. Námatkovo menujme skaliská plné lávy, džungle s nebezpečnými kríkmi alebo futuristickú knižnicu s viacúčelovými lasermi. V každom svete vás čaká dvanástka základných úrovní, záchrana člena posádky a tiež nájdenie jednej dôležitej časti lode. Kým základné úrovne sú skutočne len o zbieraní Selfburnov, tie druhé sa od seba dosť líšia. Napríklad budete utekať pred vriacou lávou (presne v štýle Raymena), inokedy musíte pomocou kladiek oslobodiť uväzneného kolegu a inokedy zase zhodiť ťažký kameň na hlavu obrej rastliny, ktorá zožrala potrebnú súčiastku. Vlastne je tak trochu škoda, že druhého typu úrovní nie je o trochu viac.

Hrateľnosť sa pochopiteľne netočí len okolo otáčania herného sveta, nájdete tu pochopiteľne tiež veľa klasických evergreenov. Tešte sa na pohyblivé plošiny, klzké ľadové plošiny, smrteľnú lávu, smrteľné pichľavé kríky (občas vyskakujúce), trampolíny, vodu (od ktorej sa mimochodom môžete odraziť), kladky, smrtiace lasery, … Na čokoľvek si len spomeniete.

Blackhole mimochodom nie je len o riešení jednotlivých úrovní, rovnako tak sa dá preskákať k rôznym skrytým predmetom. Za tie najvydarenejšie považujem skryté záznamníky, ktoré poodhaľujú niečo málo o príbehu skrývajúcim sa za celou akciou s uzatváraním čiernych dier, teda tak povediac „čo tomu predchádzalo“. Nesmiem tiež zabudnúť vypichnúť niekoľko skrytých odkazov na populárne počítačové hry, či už Maria (prvé stretnutie s červenou kvetinou v džungli), Pokémonov (HM01) a ďalšie. Moc podarené, tlieskam!

Pre úplnosť dodám, že autori plánujú s vývojom ešte pokračovať a do budúcna pridať tiež výzvy na čas, globálne rebríčky a to najzaujímavejšie – multiplayer. Či už to bude kooperácia alebo klasická hra viac hráčov, rozhodne to zatiaľ znie zaujímavo. V apríli by sme sa vraj mali dočkať aj rozšírenia príbehovej kampane.

Maľovaná Entita
Ako naznačujú okolo prezentované obrázky, grafický kabátik je štylizovaný do podoby kresleného seriálu. Vyzerá dobre, k podobnej skákačce sa podľa môjho názoru hodí, vlastne mu ani nemám príliš čo vytknúť. Napadá ma snáď len nekoordinovaný pohyb pier voči tomu, čo postavy hovoria, ale to už je vyložené hľadanie hníd.

Pre splnenie každej z nich síce stačí zobrať iba jeden Selfburn, iste však chápete, že tú pravú zábavu zažijete len vo chvíli, keď sa budete snažiť zozbierať všetky.

Tým sa krásne dostávame k dabingu. Ten obstarali nielen niektorí vývojári, ale aj niekoľko slovenských, respektíve českých hviezd YouTube scény (náhodne poviem NejFake, ATI alebo Selassie). Zaujímavosťou je, že neprepožičali hlas žiadnym fiktívnym postavám, ale priamo sami sebe, lebo práve nimi je tvorená posádka lode Ender. Kvalita dabingu mi taktiež prišla v pohode, nemyslím si, že by niekto vyložene tak povediac prehrával. Zároveň s tým stojí za to spomenúť, že anglický dabing zaistili iní herci.

Napriek tomu by som rád spomenul jednu vec, ktorá mi pri ozvučení trochu vadila. Neviem prečo, ale prišlo mi, že sa autori minimálne zo začiatku snažili o humor vyložene za každú cenu. Valná väčšina vtipov mi skrátka neprišla smiešna, zasmial som sa všetkého všudy dvakrát alebo trikrát. Na druhú stranu je dosť dobre možné, že problém bude na mojej strane, napríklad len preferujem trochu iný štýl humoru.

Rovnako tak počítajte s tým, že ak sa na niektorej úrovni zaseknete, môže vás za chvíľu začať opakujúci sa hudobný sprievod poriadne vytáčať. Ale to je podobné ako u všetkých logických hier tohto typu. Inak nemám hudbe, rovnako ako dabingu, čo vytknúť.

Palec hore
Nič to však nezmení na tom, že sa Blackhole podarilo. Ide o výbornú a ťažkú skákačku, ktorej najväčšou chybou je snáď len fakt, že do žánru neprináša nič nové. Akonáhle ju teda dohráte a pozbierate všetky Selfburny, akosi zatiaľ nemáte dôvod ju rozohrávať znova. To do budúcna zmení až príchod výziev, respektíve multiplayeru. Celkovo vzaté ide však o remeselne dobre odvedenú prácu, ktorá si bezpochyby zaslúžila pozornosť všetkých fanúšikov tohto žánru.

Hodnotenie:

83%

Blackhole je podľa môjho názoru veľmi podarenou skákačkou, ktorá síce neprináša nič nové, svoje kvality však bezpochyby má.

zdroj:Czechgamer.com