Väčšina z vás by si zrejme celkom oprávnene mohla povedať, že zverejňovať dojmy z hrania multiplayerovej betaverzie strieľačky Battlefield 3 tesne pred jej oficiálnym koncom môže byť zbytočné. Väčšina herných webov, svoje dojmy dávno zverejnila a môže sa tak zdať, že sme ľahko (vlastne čo to hovorím ľahko, výrazne!) pozadu. Viete, zastávam úplne opačný názor. Samozrejme som mohol podobne ako ostatní po niekoľkých odohraných hodinách napísať daný článok a mať to tak povediac „z krku“, lenže mi prišlo, že takéto dojmy by neboli zrovna to najlepšie.

A úprimne, keby som mal písať svoj text okamžite po prvej hodine hrania, niesol by sa v dosť pesimistickom duchu. Popravde by z neho mali asi tú najväčšiu radosť priaznivci konkurenčného Modern Warfare 3, pretože by som na Battlefield 3 neustále len kydal hnoj. Nebolo by to síce nič proti hrateľnosti alebo multiplayeru ako takom, ale skôr o kvalitách zverejnenej betaverzie. Áno, aj o tom budú moje dnešné dojmy. O chybách, ktoré betu sprevádzajú, o rozplývaní sa nad skvelou (hoci tou najmenej kvalitnou) grafikou, hrateľnosťou, … skrátka všetkým, čo Battlefield 3 robí Battlefield 3.

Rusi proti Američanom, už zase
Začal by som tak nejako všeobecne. Betaverziu som si mohol ja, spoločne s ďalšími dvanástimi miliónmi hráčov, ktorí si 3,9 GB veľký balík stiahli, vyskúšať predovšetkým mapu Operation Metro v hernom móde Rush. K dispozícii boli aj servery s druhým doteraz odhaleným Caspian Border, ale tie boli až donedávna uzavreté len pre interné testery. Autori ich každopádne od piatkového popoludnia zverejnili pre všetkých a my sme tak konečne dostali príležitosť zahrať si mód, ktorý je už prvého Battlefield 1942 jedným z hlavných poznávacích znakov celej série – mód Conquest, spoločne s vojenskou technikou.

Samotná náplň módov skúsených matadorov zrejme ničím neprekvapí, v Conquest ide hlavne o zaberanie vlajok a navyšovania tímového skóra, v Rush je zase ústredným bodom ničenia / bránenia niekoľkých dvojíc rádiových staníc. Ani mapy nie sú ovplyvnené žiadnym zásadným novátorským počinom. Samozrejme sú úplne nové a (ak nepočítame zverejnené trailery a herné zábery) neopozerané a celkom slušne kombinujú časti v interiéroch a exteriéroch. Pravdupovediac, tento pomer vlastne dodržiava iba parížske Operation Metro, pretože Caspian Border sa odohráva celý vonku. A čo viac, je sakra rozľahlý a to tak, že vám bude trvať poriadne dlhú chvíľu, než sa niekam pešo dopravíte (mnohokrát odskúšané, v základe na mňa nikdy nič nezostalo).

Suma sumárum to sú teda starí známi, žiadne novinky neočakávajte. Podľa môjho názoru je dobre, že autori vsadili na takú tú klasiku, prečo vymýšľať niečo nové, keď to staré funguje viac než dobre. Na Internete som síce zaznamenal názory, podľa ktorých chceli autori z DICE nalákať sprístupnením čisto pechotného hrania predovšetkým hráčov ostrieľaných Call of Duty, čo je podľa môjho názoru nezmysel. Či tak alebo onak, Caspian Border posmievačom určite zavrel ústa.

Čo však musím predovšetkým na mape Operation Metro oceniť, je neuveriteľný zmysel pre detail. Nemyslím tým ani tak Eiffelovu vežu, ktorá v diaľke pozoruje vaše virtuálne snaženie, ale predovšetkým pasáže odohrávajúce sa priamo v metre. Tie sú totiž neuveriteľne detailné a čo je najlepšie, skutočne z veľkej časti zodpovedajú realite. Ľudia, ktorí niekedy cestovali parížskym metrom so mnou budú určite súhlasiť, že značenie použité v hre zodpovedá takmer stopercentne. Áno, ten zoznam ďalej pokračujúcich staníc danej linky, na ktorý sa môžete pozrieť na obrázku nižšie, zodpovedá realite. Presne takto sú totiž v Paríži nasledujúce linky v smere daného metra značené. Nehovoriac o tom, že aj samotný vzhľad zastávky tak nejako zodpovedá vzhľadu skutočného Porte de la Villette, kam je mapa zasadená.

Teraz to najdôležitejšie – hrateľnosť a evolúcia
Nastáva tá najdôležitejšia časť mojich dnešných dojmov a tými je samozrejme hrateľnosť. Viete, aj ja sám som sa zo začiatku spúšťania hry cez službu Battlelog celkom bál. Predsa len, u ďalší z radu takzvaných „free2play“ hier by ma podobný prístup vôbec neprekvapil, ale u očividne troj-áčkové hry? Zvláštne … Každopádne, keby som mal službu Battlelog v krátkosti zhodnotiť, po počiatočnej skepse som si ju celkom obľúbil. Človek sa môže pripojiť na servery, kde hrajú jeho kamaráti, prezerať si postupný vývoj svojej postavy alebo sa preberať úplne šialene detailnými štatistikami. Aby som uviedol príklad, trebárs ja mám najväčšiu presnosť zásahu s RPG-7V2 (42.86%) a najlepší pomer zabitia za odohrané minúty s danou zbraňou s útočnou puškou M16A4 (1.5 zabitých za minútu).

Keď už sa človek nakoniec dostane do hry (a prežije pre mňa úplne dementné obmedzenie nastavovania iba v prípade, že žije), trúfam si povedať, že musí byť úplne spokojný. Multiplayer Battlefieldu 3 sa totiž hrá skvele, vyzerá skvelo (o tom až neskôr) a má tiež naozaj podarený systém postupného odomykania vášho vybavenia. Aj keď v poslednom uvedenom prípade to nie je vzhľadom k predchádzajúcemu Battlefield: Bad Company 2 až moc veľké prekvapenie (oba systémy sú si totiž veľmi podobné,  ak nie rovnaké).

Zásadnou novinkou je však úplne nové rozloženie jednotlivých povolaní. Z ponuky štyroch kategórií totiž úplne zmizol zdravotník, ktorý bol novo zlúčený s klasickým vojakom. Namiesto neho svoju premiéru oslavuje kategória pomenovaná „Support“ (podpora), ktorá … no, podľa môjho je to v podstate klasický zdravotník, len má miesto defibrilátora a lekárničky doplňovanie nábojov. Vlastne, keď o tom tak premýšľam, veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že autori len u vojaka a zdravotníka vymenili podporné predmety a lekára navyše pomenovali inak. No, je to vo svojej podstate pravda.

A keby som mal nejako zhodnotiť samotnú hrateľnosť … Prvých niekoľko hier môže byť pre niektorých hráčov, najmä ak ste zvyknutí na trochu akčnejší Call of Duty, problém. Battlefield 3 ide totiž na celé to strieľanie ďaleko inak a podľa môjho tiež lepším spôsobom. Tu totiž nejde len o to, ako viete strieľať a behať po danej mape, musíte taktizovať, spolupracovať s tímom a keď na to príde, pokojne sa aj obetovať. Priznávam, na úplne náhodne vybranom serveru to môže byť ľahko problém, zvlášť ak hráte s neskúsenými nováčikmi, ale keď sa do hry pripojí partia kamarátov (najlepšie vybavená komunikačným programom), je hranie ešte o niekoľko desiatok percent zábavnejšie.

Grafická orgie
Možno vám to už príde trápne, lenže ja si skrátka nemôžem pomôcť – vychváliť do nebies musím tiež grafiku. Ako sme už spomenuli niekoľkokrát, o technickú stránku sa stará nová verzia Frostbite engine. A treba uznať, že aj cez tie „najškaredšie“ textúry a „najmenej detailné“ efekty, ktorými bola betaverzia vyzbrojená (nastavenie ultra vám príliš nepomôže), hra vyzerá úplne úžasne. Veď už len tie animácie postáv, prepožičané od konkurenčného (a žánrovo úplne odlíšeného) futbalového simulátoru FIFA! Niečo neuveriteľného a zároveň efektného! A tými to len začína, o detailných kameňoch, domoch alebo vode nemá cenu ani spomínať. Nehovoriac o taktických svietidlách alebo laserových zameriavačoch, ktoré vás skutočne oslnia (doslova).

Jediné, čo ma zatiaľ ľahko sklamalo, je deštrukcia. Mapa Operation Metro totiž zrovna neposkytuje príliš príležitostí k rozpútaniu deštrukčného pekla, čo je škoda. Preto musím, hoci nechtiac,  že ničenie herného prostredia zatiaľ nič moc. Moje pocity príliš nezlepšil ani druhý kúsok, Caspian Border, ale ten som popravde zatiaľ hral približne štyridsať minút, takže nedokážem dôveryhodnejšie hodnotiť. Pevne však dúfam, že sa všetko v dobré obráti.

Kapitolou samou pre seba je potom ozvučenie, ktoré by som sa nebál označiť až za geniálne. Ide totiž o ten vôbec najlepší a najdokonalejší zvukový sprievod, aký som kedy u strieľačky alebo vôbec u počítačové hry videl (počul). Napríklad už len tie zvuky zbraní alebo výbuchy granátov! Ak mi neveríte, počkajte, až vám tesne okolo hlavy preletí raketa z RPG, neubránite sa tomu, aby ste sa za ňou automaticky neotočili.

Rovnako nadšený som i z dabingu jednotlivých vojakov. Samozrejme, rovnako ako väčšinu ostatných hráčov ma mrzí, že Rusi nehovoria rusky, ale inak? Inak si skutočne nemožno na nič sťažovať. Náhodné výkriky reagujúce na danú situáciu, diskusie v rádiu („Práve som vybombardoval tri sakra veľké diery do zeme, možno by ste sa nimi mohli dostať do miestneho metra.“, „Uh … dobre, rozumiem .“),… Skrátka, čo ma v Bad Company 2 a hlavne vo stiahnuteľnom balíčku Vietnam nadchlo šlo ešte o niečo ďalej. Nemám slov!

Ehm … chyby
Dobre, aby ste si o mne nemysleli, že som úplne stratil súdnosť (aj keď uznávam, že to tak môže vyzerať, zvlášť po predchádzajúcej časti). Veď už som v úvode svojho článku spomínal, že samozrejme aj ja som sa zo začiatku potýkal s množstvom chýb. Áno, boli tam, stopercentne ešte sú a úprimne, keď sa mi hra prvú hodinu hrania neustále zasekávala, skoro to odniesla moja klávesnica. Ale keď sa mi hodine usilovného nastavovania (a zúrenia, že si nič nenastavíte, ak ste mŕtvy) podarilo betaverziu rozchodiť plynule. A napodiv sa po prvom patchi moje hranie zaobišlo bez výraznejších chýb, zásekov a problémov.

Lenže to je jeden prípad z mnohých, diskusné fóra sú plné sťažujúcich sa ľudí, ktorým betaverzia často padá, alebo pre istotu nejde vôbec. Aby toho nebolo málo, v Bete nájdete veľa chýb a nedorobkov, ktoré vám síce môžu vaše názory o kvalitách betaverzie celkom narušiť, spoľahlivo vás však rozosmejú a pobavia. Veď spomeňte si na zábavné videá od hráčov, niektoré tie kúsky sú vážne na roztrhanie. A určite nebudú jediné. Autori síce poukazujú na fakt, že ide stále len hlavne o plnohodnotný test hry a záťaže herných serverov. Majú čiastočne pravdu, ale úprimne – hra vychádza už na konci toho mesiaca, takže už by mala byť takmer hotová. Ak teda nebola zverejnená nejaká staršia verzia, všetko je možné.

Každopádne túto časť musím uzavrieť tvrdením, že bez chýb by bolo verejné testovanie ešte lepšie. Ak však vám váš herný život nijako príliš neobmedzujú, dá sa na ne aj celkom zvyknúť (alebo ich dokonca vyhľadávať).

Prestávam byť objektívny …
Nemá to cenu nijako ďalej preťahovať, multiplayerová betaverzia Battlefieldu 3 ma úplne dostala a uzemnila. Veď ste si toho predsa len museli všimnúť sami. Keď uvážime, že som si zatiaľ zahral len dve mapy a to ešte jedna bola len v móde Rush, bojím sa domyslieť, čo sa stane 28. októbra. Na druhú stranu úplne chápem náreky niektorých hráčov kvôli rôznym nedorobkom a chybám. Ja osobne môžem zrejme ďakovať len vyššej moci, že sa mi až na začiatok hrania celkom vyhýbali.

Pochopiteľne netvrdím, že po prvej skôr pretrápenej hodine som už na žiadny bug nikdy nenarazil, to by som bol idiot. Na chybičky narážam neustále (chybná kill-kamera, oživené mŕtvoly a podobné šialenosti), ale tak čo, tieto „maličkosti“ som celkom ochotný tolerovať, veď je to stále len betaverzia. Kým sa mi do rúk nedostane verzia, čo si vyzdvihnem v obchode, nemá cenu sa v celej záležitosti nejako podrobnejšie pitvať.

zdroj:Czechgamer.com