Tento vyhopsaný Blonďáčik má za sebou históriu, akú by mu mohla závidieť nejedna akčná trojáčkovka. A to je  pritom „len“ v 2D, povedali by ste si možno. Rayman – to je postava, na ktorej kedysi Ubisoft celkom staval, na prelome tisícročia to dokonca vyzeralo, že má zamiesené na slušnú a dlhotrvajúcu sériu. Jednotka sa ešte cez MS-DOS prezentovala ako hravá skákačka pre decká, ktorá ale môže a má čím zaujať aj dospelých. Dvojka to skúšala podobne, a keď v roku 2003 nie príliš vyzretá trojka nepotvrdila vysoké ambície, išlo to s Raymanom pekne z kopca.

Že stále žije, nám Ubisoft dokázal tým, že po ňom pomenoval Wiičkovú sériu Raving Rabids, kde však Rayman na znovudobytie sveta nemal príliš priestoru ani šancí. A navyše, nebolo to ono. Len na Wii Rayman nepatrí, čo tí, ktorí stále tajne dúfali v jeho zmŕtvychvstania, veľmi dobre vedeli. Dlho sa však v Ubisoftu na túto tému mlčalo a všetko držalo prísne pod pokrievkou. Až nakoniec predsa. Najprv vyšla na povrch zvesť, ktorá z nového – plnohodnotného! – Raymana urobí záležitosť na Xbox Live a PS Home, každá misia vyjde samostatne a hráči si ich budú dokupovať. To sa však čoskoro ukázalo, vzhľadom k dĺžke hry, ako nápad finančne veľmi výhodný pre vývojárov, no už nie pre hráčsku obec. A tak od toho zišlo.

Rayman Origins sa vracia totálne na začiatok. Hrateľnosťou, výzorom, muzikou – proste všetkým. Je prečo, tak napríklad práve hudba mu v roku 1995 vyniesla cenu časopisu Electronic Gaming pre najlepší soundtrack. V rovnakej súťaži potom ešte dominoval v kategórii najlepšia animácia. Dosť dôvodov, prečo sa vrátiť. Origins je typický remake, ktorý má ešte tú drzosť – v najlepšom slova zmysle – si toto slovo dať aj do názvu. A ak pred šestnástimi rokmi Rayman cielil hlavne na deti, dnes cieli na dospelých, ktorí u neho ako deti trávili dlhé hodiny. Dnešné deti by radšej rezali hlavy Locustom, než by hopsali v pestrofarebnom raymanovskom svete, napriek tomu aj im je Origins určený tiež.

Nadhľad, humor toľko špecifické pre toto univerzum a úžasné – nie rozprávkové, ale napriek tomu akosi detské – prostredie. To sú hlavné a rozhodujúce prvky nielen prvého Raymana, ale aj toho posledného. O príbeh zase toľko nejde, jeho hlavná úloha spočíva v tom, že nám tematicky servíruje jednu mapu za druhou. Rayman a jeho parťák Globox plus niekoľko ďalších postavičiek spokojne pochrapkáva, bez toho, aby niekto z nich tušil, že v podzemí toho má akási ježiba tak akurát. Na spáča a vôbec celý pokojný svet Glade of Dreams zoslala zlé potvory, a na Raymanovi je, aby zase všetko vrátil do starých koľají.

Toto všetko sa deje v rámci úžasného sveta vymodelovaného v revolučnom a open-source enginu zvanom UbiArt Framework. Ten dodáva Raymanovi úplne jedinečnú a – prečo si to nepriznať – aj na pohľad úžasnú atmosféru. Tú potom ešte umocňuje úžasná hudba. Nie snáď že by prekonala soundtrack z jedničky, aj tak ale stojí za povšimnutie, pretože svoju prácu odvádza spoločne s vizuálom veľmi dobre.

Hrateľnosť funguje úplne rovnako ako v jednotke. A to je jedine dobre, pretože z toho jasne vyplýva, že tento žáner nestarne. Čo fungovalo pred šestnástimi rokmi, môže so zmenami na správnych miestach fungovať aj dnes. Mapu preskáčete väčšinou v neuveriteľnom tempe, častokrát sotva stíhate sledovať vlastnú postavu, nieto potom ešte prostredie, v ktorom práve lieta. Cestu vám skríži veľa dobre známych postáv vrátane Víly alebo komára Moskita. Aj tentoraz pôjde hlavne o to dostať sa až ku klietke s Electoony a oslobodiť ich. Za zber bodov potom môžete získať ďalšiu klietku. Rovnako tak aj za dokončenie mapy v určitom čase. Keď v danom úseku nazbierate určitý počet oslobodených klietok, otvorí sa vám ešte bonusový level.

Treba však povedať, že raymanovským svetom vôbec nemusíte prechádzať sami. Mapou s vami môže hopsať ešte trojica kamarátov, ktorí sa prevtelia práve do vyššie uvedeného Globoxa a iných. Postupom času sa týmto postavičkám ešte odomyká rad bonusových skinov. Je možno trochu škoda, že Raymanovi chýba online kooperácia alebo že v hre nie je možnosť porovnávať svoje výsledky cez internet s ostatnými hráčmi.

Nech sa zaseknete na akokoľvek dlho, vedzte, že táto hra nevie nudiť. Nevie, pretože nepozná žiadny z neduhov, ktorý väčšinou videoherný počiny sprevádza. Stereotyp? Variabilita a rôznorodosť prostredia nič také nedovolia. Nuda? Ako už tu padlo – ani náhodou! Linearita? Aj tu sa väčšinou ponúkajú dve možnosti, ako hrať: Buď na rýchlosť, kedy sa zbieraniu „Lemmus“ nevenujete vôbec alebo práve tá, kedy sa snažíte v každom leveli urvat čo najviac bodov navyše.

Rayman Origins bol stvorený ako nenáročná oddychová hra – a tento svoj účel plní do bodky presne. Nemá cenu od neho očakávať niečo viac. Ak žiadate od hier rozptýlenie a trebárs aj istú dávku humoru – hoci nevšedného -, Rayman je stávka na istotu. Podarilo sa stvoriť remake, aký vzdáva holt nielen úvodnému dielu, ale aj celému žánru plošinoviek. To je úspech s veľkým Ú, pretože sa nestáva často, aby práve 2D skákačka takto zabodovala v porovnaní so všetkými možnými strieľačkami, čo dnes a denne zaplavujú herný svet.

Grafika, retro hratelnost, odkazy a postavy z minulých dielov, hudba

Chýba online kooperácia

Verdikt: Na tie screenshoty by sa dalo pozerať stále … Ak sa ďalšie raymanovské počiny ponesú v tomto duchu, tak si nie je vôbec na čo sťažovať.

Hodnotenie: 

93%

zdroj:Czechgamer.com