DiRT 3 – recenzia

Séria DiRT to skúša bez mena tragicky zosnulého pretekára Colina McRae na obale. Opäť balansuje – aspon teda podľa oficiálnych informácií – na úzkej hranici medzi simulátorom a arkádou, takže volant nevolant, hrať by to mal vedieť každý. A o tom to je. Vydupané rally cesty brázdia Codemasters už niekoľký rok úplne sami. Nie je nikto, kto by sa im chcel postaviť do cesty, pritom táto séria by nejakého konkurenta určite privítala.

Ako inak si totiž vysvetliť fakt, že tretia „Dirty“ nie je ničím viac než len výfukovými plynmi úspešnej dvojky alebo jednotky. Colin McRae už z obalu definitívne zmizol a stopy po jeho mene nenájdete ani v útrobách hry. To však nič nemení na tom, že najnovšie Dirt opäť stavilo na rovnaké zbrane ako jeho predchodcovia. Koniec koncov prečo nie – veď si všetci viedli nadmieru slušne. Najčerstvejší prírastok sa potom snaží, zakomponovať do svojich útrob čo najviac „sociálna“, inými slovami prepojiť sa okamžite s internetom a zdieľať s ľuďmi všetko, čo ide. Či už to sú screenshoty z jazdy alebo video vašej najrýchlejšej časovky.

Games for Windows, na ktorého platforme hra pre PC beží, je – a to mi asi potvrdia mnohí z vás – nočná mora pre každého hráča. A dvojitá … čo dvojitá, trojitá pre tých z vás, ktorí trebárs nemajú založený účet. Podstúpiť martýrium plného registrovania, potvrdzovania a ďalších stupidít – a potom ešte čakať, či hra vôbec prijme váš CD key – to chce veľa trpezlivosti.

Ale keď toto prežijete, už vás hra ničím – minimálne technickým – nepotrápi. Lenže nejaké pretekárske orgie, na aké sme možno boli zvyknutí z minulosti, sa tentokrát nekonajú. Minimálne nie v tej miere, v akej by sme to asi od hry tohoto kalibru očakávali.  Ak dvojka ponúkla prepracovanú kariéru, kde možno nebolo toľko závodných módov, ale ktorá ponúkala veľmi slušný herný zážitok, potom jej nástupca v tomto smere citeľne pokrivkáva.

Z ničoho nič sa vám odkiaľsi začne prihovárať ženský hlas, ktorý sa vás snaží uviesť do deja. Vraj ste nejaký nováčik, čo sa musí presadiť, zabojovať o lepšie zmluvy, preraziť do lepších stajní … skrátka zišlo tu z pretekárskeho klišé, a to ešte v dosť vysokej koncentrácii. Potom ženský hlas vystrieda mužský – predstaví sa vám ako váš šéfmechanik a začne vás uvádzať do jednotlivých módov a tratí. Celé je to bez náboja, bez napätia, bez všetkých fyzikálnych veličín potrebných k poriadnemu pretekaniu. Codies, čakal by som od vás viac.

Či už ste kojení radiacou pákou a vyrástli ste na Gran Turismo alebo si naopak netrúfnete ani na prevádzku v San Andreasském Los Santos, jedného sa vždy stránte: Úrovni casual v DiRT 3. Hoci obal hlási 12 +, túto obtiažnosť by hravo zmáklo aj dvojročné batoľa. Akonáhle skočí na štarte zelená, stlačte šípku nahor, strážte si ideálnu stopu (nič ťažké) a sem tam zatáčajte. Takto ľahko nevyhráte preteky ani v Hot Pursuit. A ešte z toho bude traťový, ak nie svetový rekord.

Najnovšie Dirt sa sústredí čisto a len na pretekanie. Nič okolo. Animácie takmer žiadne, a keď už, tak len aby sa nepovedalo. To znamená, že vám nezostáva prakticky nič iné, než sa venovať čisto len pretekaniu. Ak hráte na casual, tak sa u toho ešte môžete vŕtať v nose.

V treťom Dirt sa stretla päťdesiatka rôzne rozvrstvených vozidiel. Tie sa nachádzajú v rôznych triedach podľa toho, v akej dobe alebo za akým účelom práve zišli z výrobných liniek. Na najnižších úrovniach je to ale fuk, pretože sa správajú prakticky rovnako, len s odlišnou maximálkou. Zlatý klinec všetkého je potom Ford Fiesta prispôsobený pre potreby nového módu Gymkhana. Čo sa určite podarilo, je okolie tratí a ich stvárnenie celkovo. Inak sa jazdí na asfalte a inak na štrku, svoj vplyv na výkon auta má aj dynamicky sa meniace počasie. Na dážď sa pripravte v továrenských priestoroch amerického Michiganu, na spaľujúcu žiaru zase v Keni. Snehová búrka vás zase môže zastihnúť v Nórsku. Inými slovami – trate si rozhodne zaslúžia plus.

Hlavný dôraz – rally pretekanie! sľubovali tvorcovia dávno pred vydaním hry. Komunita sa totiž tvárila dosť skepticky hlavne na fakt, že druhý Dirt od neho tak trochu upustil. Nie že by to bolo na škodu. Či už tak alebo onak, trojka ponúka len jedno nové a hlavne ne-rally lákadlo: Mód Gymkhana. Na betónovom ihrisku sa môžete s autom dosytnosti vyblbnúť, a to aj keď hráte kariéru. Hra kombinuje množstvo ďalších typov závodov, a to je veľmi dobrá správa, pretože tým aspoň čiastočne kompenzuje iné svoje nedostatky.

Grafika – jednoznačne palec hore. Už o nej tak trochu padla reč vyššie v spojitosti s krásnymi traťami, takže nezostáva než dodať: Podarila sa. Čo je ešte lepšie, že Dirt 3 rozbehnete aj na menej výkonných dvojjádrákoch. Na grafické prostredie nadväzuje aj hudobný sprievod, ktorý si tiež zaslúži stopercentnú pochvalu. Tvorcovia namixovali pesničky zo špice hitparád s tými menej známymi, a to natoľko kvalitne, že z toho vzišiel parádny soundtrack s takmer päťdesiatimi songami.

Dirt 3 sa snaží osloviť masy. Snaží sa byť prístupný ako menej skúseným hráčom, tak i tým, ktorí sa bez volantu nezaobídu. Celkom sa mu to darí, lenže ho zráža k zemi vyslovene odflaknutá kariéra, v ktorej prakticky len entrujete nové závody a vyberáte vhodné vozidlá. Takto to dopadne, keď hra nemá konkurenta.

Gymkhana, audiovizuálne spracovanie, variabilita závodov

Kariéra, minimálny posun vpred

Verdikt:Nie sú to zlé preteky, naopak sú stále veľmi kvalitné.
Lenže namiesto aby posunuli latku rally pretekania ešte o niečo vyššie, tak skôr len balansujú na mieste.

Hodnotenie:

70%

 

zdroj:Czechgamer.com





You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

Pridať komentár