Rovnako ako sa hokejoví a futbaloví fanúšikovia tešia na začiatok septembra alebo napríklad basketbaloví na október, čas priaznivcov herného spracovania wrestlingu nastáva na prelome októbra a novembra. Kadoročně totiž vychádza simulátor WWE z dielne japonských Yukes, ktorý zastrešuje spoločnosť 2K Games, ktorá prevzala štafetový kolík od dnes už neexistujúceho THQ (budiž ti zem ľahká). Tohtoročný ročník, druhý pod vlajočkou 2K, je však opäť niečím špeciálnym, pretože sa séria vôbec prvýkrát vydáva tiež na pole nových konzol – PlayStation 4 a Xbox One. Je to úspech?

Cesta začína…
Jedným z najväčších lákadiel tohtoročného ročníka bola premiéra plnohodnotného módu kariéry, ktorý tak skvele funguje v basketbalovej či baseballovej sérii v úvode spomínaného vydavateľstva. Podobne tiež tu si vytvoríte svojho wrestlera, aby ste sa zúčastnili náboru nováčikov do NXT usporiadanom na americkej Floride. Váš výkon úplne nečakane zaujme a tak dostanete šancu, čím začína spletitá cesta od prvých zápasov v NXT, cez Superstars, Main Event, Smackdown až po Raw a to najdôležitejšie – hlavný zápas na Wrestlemania.

Uznávam, na prvý pohľad vyzerá všetko skvele. Tréningová pasáž je spracovaná veľmi pekne (až na nezastaviteľnú otravnú pusu vášho trénera) a potom to príde, prvý zápas v NXT a zisk miestneho titulu. Ujme sa vás William Regal, ktorému neskôr zaistíte rozlúčku s kariérou (ale to naozaj predbieham), dostanete prvé skúsenostné body a „peniaze“ (teda iný typ skúsenostných), ktoré možno investovať do zlepšenia schopností vášho wrestlera či odomykania ďalších chvatov (rôzne OMG momenty , odstránenie penové ochrany rohu ringu, atď.). A rovnako tak prídete na to, že nie ste hodnotený ani tak za svoje víťazstvo, ako skôr za to, ako veľmi sa divákom váš zápas páčil.

Lenže ako budete postupovať ďalej a ďalej, uvedomíte si, že tu niečo nehrá. O čom totiž skutočný wrestling je? O príbehoch dokresľujúcich kontext toho, čo a prečo sa v ringu deje. Počas kariéry v WWE 2K15 to však moc často nezažijete. Napríklad ja som v tomto móde za deväť odohraných hodín zažil všehovšudy dva plnohodnotné príbehy s cutscén (po príchode do SmackDown si ma podali The Shield a pred Night of Champions si Ric Flair nachystal niekoľko historických výziev). Sami uznáte, že je to príšerne málo. Na začiatku každého roka si totiž vyberáte tri PPV, ktorých sa chcete zúčastniť a zvyšok máte „voľno“.

Presnejšie povedané vám Vickie Guerrero sucho oznámi „hm, teraz pre teba nič nemáme“ a nasadí vás do úplne náhodných zápasov bez akéhokoľvek kontextu. Navyše, z nejakého neznámeho dôvodu nemožno meniť ich obtiažnosť, teda ste zaseknutý na tej normálnej. Túto voľbu nechápem a vraj nie som sám, ako naznačujú rôzne internetové fóra. Pevne dúfam, že vývojári tento nedostatok čoskoro napravia. Normálna obtiažnosť je totiž pre Wrestlingových aspoň trochu skúsených hráčov po niekoľkých zápasoch až nedôstojná, pretože to nie je výzva a vlastne ani zábava. Koho by tiež bavilo v ringu neustále dominovať.

Tejto dominancii napomáha aj už skôr spomínaný systém získavania schopností za zarobené skúsenosti a peniaze. Pretože zatiaľ čo na začiatku musíte starostlivo škudlit každý bodík, po príchode do Main Event už dostávate takéto sumy, že ich vlastne ani nemáte za čo utrácať. Ja sám som sa nakoniec rozhodol nič ďalej nezlepšovat a aspoň takto si trochu zvýšiť obtiažnosť. Inu, moc to nepomohlo. Vlastne som mal čo robiť, aby som kariéru nevypol alebo svojho wrestlera neexportoval a nezačal radšej hrať „konkurenčný“ WWE Universe. Lenže ouha, to je možné až po príchode do Raw a na to už som nemal silu.

Dojmy z kariéry sú tak viac ako rozporuplné. Na jednu stranu vie byť zábavná a príbehy vyberá náhodne na základe vášho statusu (face či heel; podľa môjho super nápad), na tú druhú je to úplne beznápaditá séria náhodných zápasov, z ktorých sa veľmi rýchlo stane nudná rutina. Príliš tomu nepomáha aj čisto textová komunikácia skrz sociálne siete, kde do vás Triple H, Vickie Guerrero a ostatní chrlia tie neustále rovnaké hlášky.

Best in the world
Prísno hodnotiacej mierky tak znesie iba mód 2K Showcase, teda singleplayerová kampaň inšpirovaná reálnym wrestlingom. Tentokrát sa autori zamerali na dve slávne rivality tohto tisícročia, konkrétne nedávny dlhotrvajúci spor CM Punk s Johnom Cenou a tiež Triple H versus HBK po jeho návrate v roku 2002. Ich spracovanie je dosť podobné minulým rokom. Kombinácia reálnych záberov, generovaných cutscén a samotných zápasov funguje stále dobre. Jediná výčitka tak smeruje snáď len k faktu, že podobných sporov nie je v hre viac. Námatkovo ma napadá trebárs Hulk Hogan versus Randy Savage, HBK versus Y2J, Edge versus Mick Foley, … Viem, že netrvali tak dlho ako prvé dva, ale určite by prispeli k oveľa väčšej variabilite.

Drobné úpravy boja
Ku zmenám došlo aj v samotnom ringu. Ako prvé vás asi napadne grafika a áno, skutočne vyzerá báječne. Hoci musím priznať, že niektorí Wrestleri vyzerajú nejako divne. Ale nezostalo len u grafického kabátiku, zmenami prešla aj hrateľnosť. Tou najväčšou je zavedenie systému životov a stamina. Predovšetkým stamina úplne zásadným spôsobom zmenila spôsob, akým zápas prebieha, lebo si skrátka už nemôžete dovoliť tie šialené nekonečné sekvencie chvatov čo predtým. Skôr alebo neskôr si skrátka musíte oddýchnuť, inak vám tak povediac dôjde šťava. A asi nemusím dlho rozpisovať, ako vyzerá vyčerpaný wrestler, to koniec koncov ľahko uvidíte pri zápasoch v televízii.

Menšou zmenou je úprava systému pri vzájomnom zaklapnutí. Ešte vlani by ste v podobných situáciách opiplali X (respektíve A) ako psychopati, tento rok vás to čaká maximálne pri Submission (našťastie už stačí stláčať len jedno tlačidlo). Autori systém nahradili jednoduchou minihrou, pri ktorej obe strany vyberú preferovaný úchop a na základe pravidla „kameň-nožnice-papier“ sa vyberie víťaz. Potom sa rozbehne druhá minihra, pri ktorej hľadáte správny uhol natočenia pravého sticku. Kto to zvládne rýchlejšie, získa v zaklapnutí výhodu. Wrestler s výhodou má tiež možnosť až trikrát minihru prerušiť s pomocou úderu alebo páky a všetko začne zase od začiatku.

Uznávam, popis v predchádzajúcom odseku môže pôsobiť strašne zložito, ale v skutočnosti je to až primitívne (iba ja to neviem ľahšie vysvetliť). Zavedenie niečoho podobného určite vítam, na druhú stranu však víťaz prvej fázy zaklapnutia dokáže súperovi bez problému ubrať polovicu jedného pruhu života, bez toho, aby mal šancu reagovať. Tiež som niektorých hráčov videl sťažovať si na systém protichvatov, vraj je zatiaľ nefunkčný. Nemyslím si. Aj ja som s ním mal zo začiatku problém, ale dá sa na neho veľmi ľahko zvyknúť. Skrátka už nemôžete tak povediac bezmyšlienkovite spamovať, lebo to hra bezpodmienečne trestá. Trpezlivosť sa naopak vypláca a ten správny moment nastáva tesne pred úderom.

Orezaná tvorba
Asi sa zdá, že negatívam v prípade WWE 2K15 odzvonilo, ale bohužiaľ to tak nie je. Podobne ako v prípade tohtoročného NHL tiež tu veľa zavedených vecí chýba, predovšetkým tých pre kreatívne ladeného jedinca. Nejde vytvoriť vlastné príbehy, vlastné chvaty, vlastnú divu, vlastné arény, vlastné tituly, dokonca nejde ani vložiť vlastnú hudbu do intra. A keď už hovoríme o intro, ponuka použiteľných animácií je tiež o dosť chudobnejšie, obmedzuje sa hlavne na skutočné Wrestler. Vlastne ani samotná tvorba wrestlerov neponúka toľko možností, čo vlani. Z tohto pohľadu to tento rok teda skutočne žiadne terno, skôr návrat o niekoľko rokov dozadu.

A to sa vlastne dá povedať o celej hre. Na jednej strane perfektná hrateľnosť, grafika či 2K Showcase, na tej druhej potom vykukujú výrazne obmedzené možnosti tvorby alebo nedorobená kariéra. To porovnaní s NHL 15 vlastne dokonale sedia. Prvý ročník oboch titulov sa na nových konzolách podaril, ale len z časti. Ten druhý potom potrebuje dorobiť, čoho sa s veľkou pravdepodobnosťou dočkáme budúci rok. Teda trpezlivosť!

Hodnotenie:

52%

WWE 2K15 je typický prechodový ročník. Z časti huj, z časti fuj. Skoro ako keby išlo o návrat o niekoľko rokov dozadu.

zzdroj:Czechgamer.com