Konzola od Sony už nejakú chvíľu na globálnom trhu súperí o priazeň fanúšikov. K tomu, aby úspešne prerazila ako značka, však potrebuje aj silnú podporu exkluzivít. PS4 s nimi zatiaľ šetrila, ukázala ich poskromne, skoro ako keby ešte ťažila posledné zvyšky slávy The Last of Us pre predchádzajúcu generáciu. Sony teda zmobilizovalo sily a púšťa na trh exkluzivitu, ktorá má všetkých presvedčiť o jedninečnosti a výnimočnosti konzoly, ktorú predsa stvorili čisto „for the players“. Infamous: Second Son sa má stať tým lákadlom, ktoré privábi hráča a nechá ich v blaženej istote, že predsa jedine na Playstation vychádzajú tie najlepšie exkluzivity.

Dôležité je si však uvedomiť, že Infamous v podobnej úlohe nikdy nestálo. Nikdy do neho vydavatelia nevkladali toľko nádejí ako teraz. Hoci síce hralo prvú ligu v exkluzivitách a rozhodne malo svojich fanúšikov, nemuselo sa nikdy ujímať role vlajkonosiča. Teraz je to všetko inak. Tvorcovia zo Sucker Punch musia ukázať, čo v nich je a predviesť, že nové Infamous bude viac ako len kvalitnou hrou. Druhý Syn by po sebe mal zanechať hlbokú stopu a nechuť v očiach konzolistov, ktorí sa vo svojej nevedomosti priklonili ku konkurenčnej značke.

Potenciál na to Infamous rozhodne má. Séria odštartovala v roku 2009 a veľmi ľahko si poradila s odpoveďou Activision menom Prototype. Tá síce ešte vyšla v druhom diele, ale nijako to neohrozilo vzostup sci-fi parkourovej akcie, ktorá si v očiach hráčov získavala na stále väčšej obľube. Nasledoval druhý diel, ktorý poslal všetky udalosti nadobro k ľadu. Tvorcovia teda museli vymyslieť, ako preklenúť priepasť medzi dvojkou a trojkou, keďže hlavný hrdina sa obetoval (teraz už to snáď nevadí) a všetkých Conduitovov (teda osoby „poznačené“ super schopnosťami) vymazal z povrchu zemského. Lenže netušil, že pár ich žilo pod zemou.

Žiadny scenáristický experiment sa nekoná, jednoducho sa posúvame v čase o sedem rokov dopredu do roku 2016 a zoznamujeme sa s novým hlavným hrdinom. Deslin Rowe je typický problémový človek, ktorého vandalizmus nedáva spať jeho staršiemu bratovi / miestnemu šerifovi Reggiemu. Z pokojného sprejovania a občasných priestupkov vyruší Deslina až havária armádneho vozidla, ktoré práve prevážalo partiu väznených „bioteroristov“. Tento pojem sa totiž vžil ako označenie pre ľudí so zvláštnymi schopnosťami, ktorých je však podľa vlády nutné zavrieť a nechať spravovať podivnou organizáciou DUP. Nie náhodou im vládne pani tiež obdarená zvláštnou silou. Táto pani sa tiež, ako asi tušíte, stane hlavnou zápornou postavou celej hry.

Deslin sa samozrejme vydáva do mesta Boeingov za spravodlivou pomstou.

Toľko zhruba k príbehu. Rovno povieme, že rozhodne nepatrí medzi tie, ktorého zvraty a prekvapivé rozuzlenia si budete náhodne vybavovať ešte niekoľko rokov po dohraní. Deslin sa totiž k havárii pripletie a od jedného z väzňov „chytí“ superschopnosť, a nie len takú hocijakú. Dokáže totiž absorbovať schopnosti iných Conduitov. A pretože jeho dedinku v blízkosti Seattlu obráti DUP hore nohami a ešte obyvateľov trochu „nakazia“, Deslin sa samozrejme vydáva do mesta Boeingov za spravodlivou pomstou. Plochosť príbehu potom okrem iného môže symbolizovať postava brata Reggieho, ktorý sa vydáva s ním. Aký ho čaká osud, vydedukujete zhruba po dvadsiatich minútach hrania.

Infamous: Second Son opäť ponúka pestré možnosti vylepšovania postavy a jej správania. Ako sa vám postupne otvára voľný svet plný vedľajších misií, otvára sa vám tiež paleta možností, ako ich riešiť. Máme tu dve hlavné línie, ktoré sa tiahnu celou hrou. Buď sa budete za každú cenu správať ako dobrák a nepriateľovi nezkřížíte ani vlások, alebo rozsejete zlo na každom kroku a užijete si, ako vám klesá popularita a ako sa stávate v očiach ľudí monštrom, pred ktorým sa všetci utekajú schovať preč.

Je celkom škoda, že rozhodnutí nie je viac a že sa hra čo do hĺbky nemôže rovnať trebárs s velikánmi typu Mass Effect, kde každá veta v podstate určovala smer, ktorým ste kráčali k záverečným titulkom. Tu je výsledok jediný: podľa vášho správania sa na samom konci rozhodne, ako naložíte s hlavným záporákom a aké dôsledky z toho pre vás vyplynú.

Nakoľko sa teda hra javí ako pomerne prvoplánová, natoľko je rozľahlá a pulzujúca. Mesto prekypuje životom a nudiť sa v ňom jednoducho nemôžete, aj keby ste sa o to snažili. Stereotyp je slovo, ktorému sa tvorcovia rozhodli vystaviť stopku, a tak trebárs rôznorodosť vedľajších misií rozhodne prekonávajú jednotvárne questy z Assassin Creed. K tomu pripočítajte aj sprejovacie minihry a máte o zábavu postarané. Tieto a iné detaily potom krásne využívajú síl nových konzol. Tvorcovia sa zamerali na dotykové tlačidlo na ovládači, s ktorého pomocou otvárate dvere, skenujete odtlačky prstov alebo práve sprejujete.

Škoda len, že parádnu grafiku nedopĺňa rovnako kvalitný soundtrack. Ten bohužiaľ zostáva veľmi za priemerom a je škoda, že sa nepodarilo skomponovať nejaké epickejšie skladby. Rovnako tak je škoda, že hlavný hrdina a jeho frackovitost rozhodne nefunguje tak, ako by tvorcovia asi očakávali. Mlaďoch sa s ním isto iste zžije veľmi rýchlo, avšak skúsenejší hráč bude mať problém. Aj tak sa ale dá s hrou vydržať dlhé hodiny. Celkovo zhruba desať – ak sa teda zameriate čisto len na príbeh. A to je v dnešnej dobe veľmi pekné číslo. Hocikoho zamrzí určitá plochosť a malý presah, ale ten, kto prahne po akcii, si zrejme užije veľkú porciu zábavy.

Hodnotenie:

81%

Pre majiteľa PS4 je to jasná povinnosť. Ako lákadlo pre nerozhodnutých hra však obstojí len s veľkými šrámami.

zdroj:Czechgamer.com