Písal sa rok 2004 , keď sa na trhu objavila na prvý pohľad vcelku nenápadná hra – Rome : Total War . Nebola to žiadna nová značka , séria už mala za sebou dve pokračovania , avšak autorský tím z The Creative Assembly s nimi nemal taký úspech , aký by asi predpokladal . Ten prišiel až s presunom do antického Ríma . Dnes, o deväť rokov neskôr , sú britskí vývojári slávni a ich stratégiu milujú ľudia po celom svete . Najnovší diel Total War sa tak vlastne oblúkom vracia tam , kde to celé začalo . Presnejšie povedané , kde nabralo obrovskú popularitu a vďaka ktorému sa z nej stalo to , čo poznáme teraz .

Cesta za slávou
Kampaň , či už budete hrať sami alebo kooperatívne , prešla pravdepodobne tou najväčšou obmenou . Na výber máte desiatky frakcií , z ktorých každá má svoje vlastné unikátne bonusy . V prípade veľkých štátov , akými sú Rím alebo Kartágo , si dokonca môžete vybrať rodinu , ktorú budete reprezentovať , čo vám opäť poskytne nejaké tie zvýhodnenia ( prípadne znevýhodnenia ) . Za zmienku stoja tiež nové spôsoby ukončenia kampane . Už nemusíte len dobyť určitý počet území , ale je možné dosiahnuť aj vojenského , kultúrneho alebo ekonomického víťazstva . Rozdiely medzi nimi a požadované podmienky sú zrejme jasné na prvý pohľad .

Tým však autori pochopiteľne neskončili a docela výrazným spôsobom prekopali celý systém hrania . V prvom rade zaviedli systém provincií . Provincie sa skladajú z niekoľkých miest ( väčšinou dvoch až štyroch ) a ak ich máte vo svojom držaní všetky , či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom klientských štátov , dostávate určitý bonus navyše . Rozširovanie miest je potom vyvedené vo veľmi minimalistickom štýle , ktorý zo začiatku môže pôsobiť trochu neprirodzene .

Ešte ďaleko väčšiou úpravou prešiel prepracovaný systém armád . Svoje jednotky totiž už nie sú tak povediac kdekoľvek , ale iba na vlastnom území ( s výnimkou žoldnierov , ktorých “ zoženiete “ všade ) a v armáde , do ktorej sa zaradia . Tie sú novo úplne pevnými zložkami , majúce svojich generálov , mená , znaky , tradície ( inak povedané bonusy ) a históriu . Každá časť okrem toho nezávisle levelom – generál , jednotky aj celá armáda . Armády sa mimochodom môžu pohybovať aj po mori , bez toho aby ste im museli stavať transportné lode ( postavia si ich počas jedného kola sami ) .

Pár slov o diplomacii , ktorá je v Rome II prepracovaná podobným spôsobom ako v nedávnom Europa Universalis IV . Okolité štáty reagujú na vaše rokovania , či už sú to vojny , zabíjanie zajatcov ( Rimanom napríklad vadí , keď ich prepúšťam ) , kultúrne rozdiely alebo špionáž . Do vzťahov je započítavaná aj vzdialenosť daného štátu od vás , teda ak hráte trebárs za Spartu , Aténam môže vadiť vaša prebiehajúca vojna so štátom Epirus , zatiaľ čo Egypt to nijako neovplyvní .

Mimochodom , rovnako ako vo skorších Total War si môžete zahrať aj niekoľko historických bitiek . Bohužiaľ , Rome II je v tomto smere menším sklamaním , ponúka totiž iba štyri bitky . A čo viac , rovné tri z nich , konkrétne obliehanie Kartága , bitku na Níle a bitku v Teutoburskom lese , sme už videli v skôr zverejnených videách . Pevne dúfame , že sa ponúkaný zoznam rozšíri čo najskôr .

Pekne zblízka
Podobnými zmenami prešla aj druhá časť hry , teda samotné bitky . Zo všetkého najskôr si všimnete doplneniami HUDa . Už sa o ňom napovedalo mnohé, ja osobne si myslím , že sa na neho dá zvyknúť . Je pravda , že na môj vkus je možno až príliš minimalistický a chýbajú mi v ňom šípky pre posun jednotiek ( ktoré som začal v poslednej dobe veľa využívať ) , ale inak sa to dá . Až teda na nový ukazovateľ “ zdravie “ jednotiek , ktorý nahradil počet zostávajúcich mužov . Ten už vidíte len v prípade , keď nad ňou prejdete myšou . Módarská komunita si však s najväčšou pravdepodobnosťou poradí sama .

Ďaleko dôležitejšie je zavedenie označených pozícií , ktoré prichádza k slovu pri obliehaní mesta či ak majú na bojisko doraziť posily . Pomocou nich môžete dosiahnuť niečo na spôsob strategického víťazstva , inak povedané nemusíte nepriateľskú armádu rozdupať na kúsky , stačí zabrať tieto body a máte vyhrané . Záverom dodáme , že bodov môže byť pokojne aj niekoľko , napríklad ak obliehajú väčšie mesto . Rovnako dôležité , ba možno aj dôležitejšie , je premiérové ​​spojenie námorných a pozemných bitiek . A tým teraz nemyslíme niečo na spôsob bombardovania z vlaňajšieho Fall of the Samurai , ale regulárne námorné a pozemné bitky prebiehajúce na jednom bojisku v rovnakú chvíľu . Obe časti spolu môžu dokonca aj spolupracovať , to keď lode vezú čerstvé jednotky čoby posily .

Umelá inteligencia sa o niečo polepšila . Samozrejme , stále nedosahuje kvalít skutočného človeka a nevyhýbajú sa jej chybičky v štýle “ vezmem všetky jednotky a pošlem ich jedným smerom “ , avšak posun je očividný . Dokonca zvláda kryť viac prístupových ciest do mesta a snaží sa vás obkľúčiť . Bohužiaľ , v kampani si stále vedie veľmi zle . Až veľmi často sa totiž stáva , že opustí ohrozené mesto a absolútne ignoruje fakt , že máte blízko armádu .

Viac generálov
Hru viacerých hráčov sme si príliš veľa vyskúšať nemohli , preto sa o nej zmienime skôr skratkovito . Rovnako ako v Shogun 2 môže jednu hru hrať až osem hráčov , rozdelených do dvoch tímov ( FFA teda chýba , čo je veľké sklamanie ) . Každý si potom vyberá svoj ​​národ a pochopiteľne aj armádu . Drobrou novinkou je možnosť vybrať si typ svojho generála . Na výber sú tri špecializácie ( bojovník , stratég a veliteľ ) a každá z nich ponúka trochu iné výhody a schopnosti . Bojovník udeľuje väčšie zranenia , veliteľ zase vie zvýšiť morálku mužov vo svojom okolí . Keď už som načal FFA , v módoch nájdete všetko možné – klasickú bitku , obliehanie mesta či prístavu , kombináciu námorných a pozemných bitiek , čisto námorný stret , prípadne prepadnutia .

Oživená história
Grafický posun oproti minuloročnému Shogun 2 je očividný . Chváliť budeme predovšetkým animácie , ktoré sa posunuli o poriadny kus dopredu a vojaci už skutočne pripomínajú tvory z mäsa a kostí . Jednotliví bojovníci reagujúci na dianie okolo seba , neustále niečo pokrikujú ( a dokonca sa im aj hýbu ústa ) , majú trochu odlíšené vybavenie ( najnázornejšie je to vidieť u barbarských národov ) , každý z nich je skrátka úplne samostatnou postavičkou . Krásne je to vidieť napríklad po boji , kedy sa niektorí tešia, iní len tak postávajú a ďalší dorážajú zranených nepriateľov . Rovnako živé je aj bojisko , kde už nepoletujú iba vtáky , ale stretnete napríklad aj srnky .

Napriek tomu sa musíme zmieniť o menších problémoch , ktoré naše recenzovanie sprevádzali . Nevieme prečo , ale na mape kampane sme sa potýkali s vcelku brutálnymi poklesmi snímok za sekundu . A bolo vcelku jedno , aké grafické nastavenie sme zvolili , až nepríjemne často hra padala na hranicu desiatich FPS . Zaujímavosťou je , že počas bitiek bolo všetko v poriadku . Pevne dúfame , že ide iba o špecifikum recenzentskej verzie alebo že bude tento problém vyriešený patchom v deň vydania . Ten už bol oficiálne potvrdený a prinesie aj novú hrateľnú frakciu – Seleukovská ríša ( anglicky Seleucid ) .

Chlieb a hry
Total War : Rome II je ďalším skvelým pokračovaním výbornej série , ktoré navyše skvele nadväzuje na deväť rokov starú “ jedničku “ . Autori sa odhodlali pre niekoľko zásadnejších noviniek a nech už sa z nášho pohľadu podarili alebo nie , celok hodnotíme veľmi pozitívne . A to sme ešte ani nemali možnosť si zahrať multiplayer , jeden z hlavných bodov celej hry ! Zostáva teda nájsť odpoveď na vcelku zásadný problém : čo to bude nabudúce ? Empire alebo Napoleon ? Či už tak alebo tak , pokiaľ pôjde o rovnako kvalitný produkt , ako je tento , nemáme strach . Snáď len z toho , koľko hodín u neho presedíme .

Total War: Rome 2

Výrobca: The Creative Assembly
Distribútor: Sega
Minimum: CPU DC 2.6 GHz, RAM 2 GB, HDD 30 GB, GPU 512 MB ​​RAM
Optimum: CPU QC 2.6 GHz, RAM 4 GB, HDD 30 GB, GPU 1024 MB RAM
Web: http://www.totalwar.com/en_US/rome2
Žáner: stratégia
animácie, počet frakcií, kombinácia námorných a pozemných bitiek
malý počet historických bitiek, chybičky AI v kampani
Verdikt: Séria Total War šliape naďalej a návrat do anitckého Ríma je skvelým pokračovaním deväť rokov starej klasiky.
Hodnotenie:

90%

zdroj:Czechgamer.com