O zaujímavom titule Rain z rúk japonských výrobcov sme dostali pár informácií už na minuloročnom Gamescome. A už vtedy nás hra zaujala. Chceli sme ju hrať, chceli sme o nej písať, niektorí z nás dokonca nechceli ani opustiť predvádzaciu miestnosť. Ale vtedy sme okrem pracovného názvu (ktorý potom zostal ako názov hry ako taký) a krátkeho gameplay videa nedostali ani kvapku, a tak sa nedalo robiť nič iné ako čakať. A že to bolo dlhé čakanie.

Koniec mu bol až o rok neskôr na rovnakom mieste. Pri bezcieľnom túlaní po výstavných halách sme si všimli nijak veľkého stánku štúdia SCE Japan, kde titul Rain bol dostupný k zahraniu aj pre radových hráčov. Vôbec ma ale neprekvapilo, že aj u tak malého štúdia je celkom nával. Hra totiž svojou originalitou vyčnievala nad všetky ostatné – v dobe bezduchých kópií skôr vydaných hier sa to vidí veľmi zriedka.

Kto by čakal nejakú ľahšiu verziu hry Heavy Rain, bol by ďalej od pravdy, ako keby hru prirovnával k Deťom z Bullerbynu. Hlavnou postavou je totiž obyčajný malý chlapec. Jeho životný príbeh naberie pozoruhodných obrátok vďaka obyčajnej horúčke. Kvôli nej nemohol ísť s rodičmi do cirkusu, ale musel zostať doma a znudene sa z postele pozerať z okna na vytrvalý dážď. Potom si ale všimne siluety malého dievčatka, ktorá si v daždi hrá. Ale je na nej niečo zvláštne. Akoby bola viac vidieť, keď je dážď silnejší … Chalanovi to nedá, vylezie z postele a vydá sa za ňou …

Ale dvere z domu vedú do sveta, ktorý hraničí s detskou fantáziou. Chapec sa stáva prízrakom, siluetou, ktorá je vidieť len za dažďa – keď si stúpne pod strechu, zmizne. Zostanú po ňom len mokré stopy na zemi, jediný dôkaz toho, že v tomto svete ešte existuje. A tiež jediná možnosť, ako sa schovať pred dažďovými príšerami, ktoré v noci obchádzajú okolo. Kým na chlapca nedopadá dážď je neviditeľný ako pre hráčov, tak pre monštrá, ktoré ho chcú zabiť, rovnako ako chcú zabiť dievčinu, ktorú tak zúfalo hľadá.

Tvorcovia veľa vsádzajú na atmosféru, pretože hru doplnili melancholickou hudbou, sprevádzanou nekonečným bubnovaním dažďa, až z tej kombinácie behá mráz po chrbte. Otázka je, či to po chvíli hrania nezačne človeka desne štvať? Na to bolo veľtržné demo bohužiaľ moc krátke, ale vôbec by nám nevadil hneď na mieste dohrať celú hru, aby sme to zistili.

Zvukovú stránku hry nekazí ani žiadny ukecaný hlas, ktorý by mal sprevádzať hráčov po celú dobu príbehu. Namiesto toho sú rozprávačom múry a ulice, kde sa objavuje pár príbehovo-doplňujúcich slov zakaždým, keď je potreba, čo hre dodáva nemalé čaro tichej entity, ale s mohutne znejúcim hlasom, ktorý chytí a nepustí.

Napriek tomu najväčšou silou celej hry beztak zostáva originálny nápad a spracovanie, za ktoré si titul rozhodne zaslúži hráčsku pozornosť. Bohužiaľ, rovnako ako podobne zaujímavý titul Murasaki Baby je len pre PS Vita, aj Rain ostáva exkluzívne pre Playstation Network. A preto silne zvažujem, že by som si domov obstaral nového maznáčika vo forme PS3. Rain totiž rozhodne stojí za to.

zdroj:Czechgamer.com