Šablonovité hry vznikajú ako na bežiacom páse. A my, rýpaví recenzenti, máme tendenciu všetko porovnávať. Jablká s hruškami obzvlášť. Rovnako tak sa asi Binary Domain nevyhne porovnaniu s Gears of War. Lenže tieto hry spolu majú spoločné len pohľad cez rameno a tímovú spoluprácu. Inak si ide každá svojou cestou. Gears of war je však – čo si budeme nahovárať – stávka na istotu. Binary Domain rozhodne nie; kde sa vzala, tu sa vzala hra, ktorá vznáša do žánru veľa inovatívnych nápadov, s ktorými ale bohužiaľ nevie naložiť tak, ako by asi správna trojáčková gamesa naložiť mala. Tým najhlavnejším – hlasovými príkazmi, sa budeme zaoberať neskôr. Binary Domain môžete považovať za taký zaujímavý koktail. Stojí to na základoch Gears of War (hra, ktorá ale definuje žáner tímovej akčné hry z pohľadu tretej osoby, takže to Binary Domain nemožno vyčítať), príbeh sa zrodil z filmu Ja, Robot a hrateľnosť ako by z oka vypadla druhému Kane & Lynch , len tých kamarátov tam máte viac ako len jedného. Teraz nezostáva než si položiť dôležitú otázku: dá sa z týchto ingrediencií namiešať niečo jedlé?

Výtvor produkovaný Segou dlho unikal záujmu herných médií. A možno preto zažijete pri jeho hraní veľa radostných prekvapení. Dejová línia je jednoznačne tým najsilnejším, čo hra môže ponúknuť. Je spletitá a maximálne hláskujúcí hlavní hrdinovia tomu dávajú úplne iný rozmer a sem tam si dokonca scenáristi uťahujú zo žánrových klišé. Všetko sa to odohráva v roku 2080, kedy už roboti tvoria neoddeliteľnú súčasť života. Všetko je to do seba pomerne zaujímavo zmotané, takže aby som vám zbytočne nevyzradil nejakú dôležitú drobnosť, poviem len, že hlavným problémom sú tzv. Hollow Child.

Roboti s ľudskou kožou, ktorí sami nevedia, že sú roboti, to sú Hollow Child. Sú zneužívaní firmou Amada a jej šéfom. To meno znie dosť Japonsky, a áno, Binary Domain sa tu tiež odohráva. Za USA ste tu vy, drsňák Dan a jeho ešte drsnejší parťák Big Bo, svojich elitných zabijakov vyšle tiež Británia, Francúzsko a Čína. Táto multikultúrna skvadra potom vyráža naprieč tokijskými ulicami a zanecháva za sebou len hromadu plechu a odpadnutých robotických končatín. Ono sa to nezdá, ale títo roboti sú čertovsky húževnatí nepriatelia. Tony nepriateľov sa na vás valia vo vopred očakávaných naskriptovaných vlnách. Občas je to frustrujúce, zvlášť keď neskôr zistíte, že to hra robí len preto, aby umelo zvýšila hraciu dobu. Hlavný robotický boss už mohol byť dávno mŕtvy, lenže vy s ním ešte ďalej do aleluja bojujete, len aby to nevyzeralo, že ste level presvišťali nejako moc rýchlo.

Svojich spolubojovníkov budete koordinovať hlasom. Zadávate im jednoduché úlohy (Kry ma, Strieľaj, Prepáč, že som ti omylom prestrelil zadok, keď si mi vbehol do rany) a tiež s nimi v zriedkavých chvíľach pokoja čulo debatujeme. Tvorcom sa podarila zaujímavá vec: dokázali všetkým zúčastneným postavám vdýchnuť život. Ak sa vrátime ku Gears of War, tak si dokonca trúfam povedať, že tunajší tím okolo seržanta Dana vyžaruje ďaleko väčšiu charizmu než ten Markusov. Zaujímavý fakt, všakže? Verte mi, že neustále špičkovanie medzi hlavnými protagonistami bude tým hlavným motorom, ktorý vás poženie k záverečným titulkom. Hlasové povely sú určite skvelá vec. Nie však v súčasnom štádiu vývoja. Bez mikrofónu hrať ani neskúšajte. Keď váš tím bude chcieť, aby ste hovoril, a vy budete mlčať, negatívne sa to odrazí na celej morálke a to sa potom tiež pokojne môže stať, že zakričím „Cover me“ a kamaráti vás nechajú v štichu. Než sa ale so slúchadlami vrhnete do bitky, rozhodne si s hlasovým nastavením trochu hrajte v nastavení. Starostlivo si prejdite niektoré slová a zistite si, či ich hra od vás dokáže prijať. Zlá správa: aj keď dosiahnete v testoch maximálneho stupňa rozoznateľnosti slov, v hre rovnako budete dokolečka kričať rovnaký príkaz a dúfať, „že sa to chytí.“ Z veľkého plusu sa tak razom stáva obrovské mínus, to keď vaši spolubojovníci dokolečka prosia, aby ste svoj príkaz zopakovali, a vy pritom len spokojne a mlčky funíte.

Hrateľnosť totiž aj cez veľkú snahu nie je vôbec dobrá. Možno, že to spôsobuje otrasná konverzia konzolistickej verzie, ale túto častú výhovorku s Binary Domain sa spájať príliš nedá. Krycí systém funguje tak napoly, kryť sa môžete len tam, kde chcú tvorcovia, a navyše nejde preskakovať z jedného krytu do druhého, čím sa vždy aspoň na chvíľu vystavíte smrtiacej paľbe. Škoda tiež dokolečka sa opakujúcich bossov. Len raz sa stretnete s originálnym riešením pri ich likvidácii, inak to znamená len krúžiť okolo, chvíľu strieľať, ako parťák objaví jeho slabinu a na tú sa potom zamerať a dúfať. Uskakovanie alá Gears of War tiež funguje len napoly.

Schopnosti svojich zbraní a zbraní svojich druhov môžete vylepšovať u zariadení, ktoré akoby z oka vypadli automatom z Dead Space (aká to náhodička!). Za kredity tú nakupujete lekárničky, náboje alebo ich míňate zlepšovaním určitých zručností. Tie musíte múdro rozdeľovať medzi seba aj členov tímu, ktorých máte práve k dispozícii. Je dôležité povedať si, že hra vás nechá niekoľkokrát si vybrať, s kým na akciu pôjdete.

Grafika ladená do ľahko komiksového hávu hre pristane. Z diaľky vyzerá moc pekne, z blízka už je to o niečo horšie – vidieť je to hlavne v cutscénách. Ruka v ruke s enginom ide aj umelá inteligencia, ktorá rozhodne mohla byť lepšia a rozhodne sa mohla a mala vyvarovať toľkých bugov. Klasickí nepriatelia sa ešte ako-tak držia, hlavný bossovia sa ale správajú ako prťata pri hre na slepú babu. Mlátia okolo seba, nerobí im problém poprieť hneď niekoľko fyzikálnych zákonov naraz a vy s tým nič nenarobíte. Toto všetko vedie k úplne zbytočnej frustrácii. Celkovo ale rovnako nemožno mať z hry zlý pocit. Všetky tie chyby, ktoré tvorcovia nasekali, sa dali očakávať. Čo vás však totálne odbúra, je príbeh, ktorý v sebe dokáže snúbiť ľahkosť rozprávania, hláskujúce a premyslené charaktery so zodpovedajúcou hracou dobou a celé to podať bez najmenšej známky amaterizmu. Tlieskame. Bohužiaľ to ale na pomyselnej miske váh nikdy nepreváži zápory. Niekde medzi plusom a mínusom potom balansuje hlasové ovládanie, ktoré by rozhodne pri troche snahy mohlo byť lepšie. Aj tak to ale Binary Domain dotiahol na lepšiu sedmičku. A zvestiam o dvojke by sme sa vôbec nezdráhali veriť.

zdroj:Czechgamer.com