Ridge Racer – či už sa vám to zdá akokoľvek čudné – je značka, ktorej prekvapivo napočítate o jeden rok viac než napríklad Need for Speed. Napriek tomu sa ale tieto arkádové (nutné povedať hneď na začiatku – arkádové) závody dlho tak nejako malátne potácali v tieni úspešnejších súperov, až jedného dňa šéfovia Namco Bandai buchli do stola a povedali, že takto teda nie. Povolali teda do akcie vývojárov, na ktorých bedrách spočinula popravde neľahká úloha: Dostať Ridge Racer medzi závodnú smotánku. A pretože toto bremeno pripadlo kráľom šialených arkád, rozvírila sa v hernej brandži logicky debata nad tým, či to teda chlapci z Bugbear zvládnu alebo nie. Pretože len kombinácia prvkov z iných titulov asi nebude to pravé orechové.

Prvý Ridge Racer vyšiel v roku 1993. Posledný, Ridge Racer 7, potom v roku 2006. Séria však prežívala vo forme PSP / Vita a mobilných portov. Otázkou ale je, či herný trh nie je tak trošku arkádovými pretekmi presýtený. Má sa vôbec nový Unbounded kam vtesnať? V žánri je totiž dosť tesno. Split / Second, Trackmania, Driver, Need for Speed​​, DiRT a ďalšie udávajú (alebo udávali) tempo a smer. A teraz sa im tam chce z ničoho nič vtesnať nejaký béčkar. Pretože – povedzme si to na rovinu, o Ridge Racer doteraz vedeli len konzolisti. A to ešte len tí, ktorých nejako oslovil závodný žáner. Takže vyvstáva ďalšia otázka – pýtajú sa samozrejme hlavne PCčkári: Čo to vlastne je zač? Alebo ešte inak: Čím sa líši?

Nutné povedať hneď na začiatku, že Ridge Racer Unbounded sa nelíši ničím. Do žánru nevnáša nič nového, čo už by niekto chytro nepoužil. Vlastne dokonca Bugbear často siahol i do interného šuplíku, aby vybral a zrecykloval aj svoje vlastné nápady. To samo o sebe ešte ale neznamená nič – hra môže byť vo výsledku kľudne viac než dobrá. Ponúkne vám mesto rozdelené na deväť okresov, v ktorých v každom musíte nazbierať určité množstvo bodov, aby ste sa vôbec mohli kvalifikovať do ďalšieho závodu. Tento systém je celkom vydarený, pretože vás hodnotia na základe nazbieraných bodov (za zničené prekážky a podobne), a nie podľa umiestnenia na stupni víťazov. Napriek tomu sa ale hodí sem tam vyhrať, pretože … no … inak sa proste ďalej rovnako nedostanete.

A zo začiatku sa bude vôbec pretlačiť do prvej päťky setsakramentsky náročná vec. Súperi na trati si vôbec neberú servítky, a to v žiadnom z niekoľkých rôznych druhov závodov. Buď je tu klasický šprint, alebo Demolition race, kde musíte okrem toho dôjsť v čo najlepšom čase tiež ešte pokiaľ možno vybaviť čo najviac protivníkov, alebo je tu časovka, alebo driftovanie (oveľa jednoduchšie než napríklad v DiRT), alebo napríklad ničenie policajných áut kamiónom na body. Akonáhle sa vám podarí trebárs trhnúť svoju maximálku alebo inú vec, dostanete akési zázračné vnútro, ktoré vás po jeho aktivovaní oprávni k likvidácii protivníkov alebo vopred určených múrov, čo vedie k objaveniu nových skokankov a pod.

Podľa toho, koľko bodov v jednotlivých pretekoch nazbierate, si potom vylepšujete svoje vlastné konto. Klasické levelovanie má za následok odomknutie nových tratí a nových vozidiel. Keď hovorím nových tratí, mám tým na mysli nové „puzzle“ kúsky do editora. Áno – Ridge Racer má editor tratí, takže si každý z vás môže vytvoriť svoju obľúbenú. Rozhodne to však nie je natoľko zásadný prvok ako trebárs v Trackmanii, ktorá na výstavbe okruhov lipne ďaleko viac. Tak ako tak, je to vítané spestrenie. Výstavba samotná – aspoň na X60 verzii – by ale rozhodne mohla prebiehať intuitívnejšie.

Jazdné vlastnosti tej hŕstky nelicencovaných a prapodivno vymodelovaných vozidiel sú jedným slovom hrôza. Porovnaní s predchádzajúcim dielom Bugbear, FlatOut? Radšej nie! Rozdiel v správaní áut je absolútne minimálny (aspoň na nižších leveloch) a než pochopíte, ako správne vyberať zákruty, aby ste sa znenazdania neprepadli počas jedného zakrútenia páčkou z prvého na predposledné miesto, zaberie to pomerne dosť času. Hra vás totiž stavbou závodov nabáda k prejdeniu pokiaľ možno s plynom na podlahe. Skoro ako by to potom všetko stálo na jednej deväťdesiat stupňovej zákrute, ktorá rozhodne. Kto sa nenaučí vyberať ju šmykom, a to ešte tak, aby pokiaľ možno nestratil žiadnu rýchlosť, má vyhraté. V opačnom prípade sa pripravte na poriadnu strkanicu o šieste siedme miesto.

Tvorcovia sa bohužiaľ ani moc neroztrhli s grafikou, ktorá – hlavne „precíznym modelingom“ áut – pripomína o niekoľko rokov starší Most Wanted na najvyšších detailoch. Možno je to len konzolou a na počítačoch to bude iné, každopádne celé prostredie rozhodne išlo spracovať detailnejšie. Rovnako tak sa to má so zvukom. Či už EA a jej tituly sprevádza akokoľvek pochybná povesť, soundtrack vždy zvládli na jednotku. Namco s tým má viditeľne a počuteľne väčší problém – tuctový metal / rock tu prítomný ako by potrhoval celkový dojem, ktorý z hry budete mať.

Tuctový. Ridge Racer Unbounded vyzerá ako projekt, ktorý splnil, čo od neho zadávateľ očakával a na čokoľvek iné už sa nezmohol. Sterilné preteky sa snažia napumpovať do vás adrenalín všetkými možnými trasami, ktoré sú ale starostlivo zabarikádované hrozivými jazdnými vlastnosťami alebo absolútne nevýrazným audiovizuálom. Takto by asi zmŕtvychvstanie vyzerať nemalo. Ridge Racer Unbounded sa mohol z fleku zaradiť medzi velikánov žánru, lenže stávka na mix vlastností podľa hesla „keď to funguje inde, u nás ešte lepšie“ jednoducho nevyšla. Vďaka tomu sa z tohto nádejného pokračovateľa stáva len tuctová záležitosť pre nikoho, ktorá vami prejde ešte rýchlejšie ako konzerva fazule.

Editor tratí, „FlatOutové“ prvky

Jazdné vlastnosti, audiovizuál, tuctovosť

Verdikt: Toto je priemer s veľkým P. Žánrovo jednohubka, ktorá ani v najmenšom nezasýti. Radšej zíďte ešte raz všetky FlatOut, vyjde vás to lacnejšie.

Hodnotenie: 

55%

Zdroj:Czechgamer.com