Uncharted: Golden Abyss to nemá vôbec ľahké. Je totiž jednou z niekoľkých hier, ktoré sprevádzajú nový handheld PlayStation Vita na trh a aj vďaka slávnemu menu sa k nej upiera pozornosť snáď všetkých prípadných záujemcov o túto novú konzolu od Sony. Je to jedna z tých hier, o ktorej sa hovorí hlavne v zmysle: „Mám si kvôli tomu Vitu kúpiť?“ Priznajme si totiž, kúpili by ste si Vitu len kvôli Fife? Kvôli ďalšiemu WipEoutu? ModNation Racers? Everybody ‚s Golf? Ťažko. Ak by ste do toho išli, tak práve kvôli Uncharted, pretože tak nejako cítite, že je zo súčasnej ponuky to, čo vašu novú hračku najviac zamestná. Teraz sa poďme presvedčiť, či je to pravda.

Na začiatku musím upozorniť, že so sériou Uncharted na PS3 mám iba asi polhodinovú osobnú skúsenosť, ale to by predsa len nemalo zase toľko vadiť. Uncharted: Golden Abyss sa totiž odohráva dokonca pred prvým Uncharted: Drake ‚s Fortune, ale príbeh oboch hier na seba nijak nenadväzuje, takže nejde o prequel v pravom slova zmysle. Točí sa okolo záhadného masakru španielskej expedície hľadajúcej zlaté poklady v strednej Amerike pred štyrmi stovkami rokmi a o tom, že sa v súčasnej dobe to zlato opäť niekto pokúša nájsť. Konkrétne generál Guerra a tiež Nathanov „priateľ“ Dante. Zo starých známych (ktorí sa čisto technicky starými známymi ešte len stanú) stretnete len Nathanovho mentora Jacka Sullivana a aby sme zoznam hlavných postáv ukončili, musíme ešte spomenúť Maris Chase, vnučku archeológa, ktorý mal na odhalení celej zlatej záhady najväčší záujem – ten naivne čisto vedecký.

Príbeh je fajn, ale nič extra zamotaného ani prekvapivého, taký klasický dobrodružný trhák. Nás všetkých rovnako však zaujíma, ako sa to na Vite hrá. A už v prvých minútach zistíte, že naozaj dobre. PSV je také, aké by sme si priali už kedysi PSP. Narážame samozrejme na prítomnosť dvoch analógových páčok, vďaka ktorým sa hry konečne dajú normálne ovládať. Lenže tým pohyb po ruinách v džungli zďaleka nekončí. Uncharted: Golden Abyss priamo ukážkovo využíva všetko, čo Sony vývojárom dalo k dispozícii. Dotykový displej, dotykovú plôšku vzadu aj pohybové senzory vo vnútri.

Klasický pohyb, skákanie a neuveriteľné akrobatické kúsky nemusíte vykonávať len kombináciou páčky a ovládacích tlačidiel, ak Nate potrebuje niekam preručkovať, stačí prejsť vždy farebne ľahko zvýraznené výstupky prstom na dotykovej obrazovke, a on si už s nimi poradí sám. Potrebujete vyšplhať po lane? Vyberte si: okrem páčky to ide ako posúvač po displeji, tak aj posúvač po dotykovej plôške na chrbte PSV. Veslovať? Veslujte si vpredu alebo vzadu, ako je libo. Je potreba preskočiť väčšiu vzdialenosť z výstupku na výstupok? Okrem páčky môžete pre správny odraz tiež nakloniť celé PSV.

Popravde, práve hrátky z gyroskopom (napríklad keď prechádzate rozkývanú kladu) je skôr to nudnejšie, ale pohyb po hernom prostredí pomocou klasických páčok, dotykového displeja aj zadnej plôšky je veľmi zábavné a občas jednoducho vychytanejšie ako keby ste museli odpáčkovat všetko. Záleží na situácii, keď sa rozhodnete pre ten alebo ten štýl ovládania. Denník a logické hádanky sa potom tiež logicky ovládajú na displeji, rovnako tak trebárs obkresľovanie symbolov, ktoré úplne logicky robíte „čmáráním“ po displeji. To by inak proste nešlo a v dobrodružnej hre to dáva úplný zmysel. Rovnako tak ako zmetávanie hliny a prachu z nájdených predmetov. Vývojári v tomto prípade našťastie majú mozog, takže žiadnu z týchto a ďalších „špeciálnych“ činnosťou nerobíte toľkokrát, aby sa z toho stala neprístojná otrava. Dávkovanie rozmanitého herného obsahu prekladaného animáciami s príbehom funguje spočiatku na jednotku. Bystrí čitatelia práve spozorneli („Prečo sakra teda napísal“ spočiatku „?).

A teraz boj. Čo by to bolo za Uncharted, keby sa v ňom nestrieľalo a nebojovalo, že. Z hľadiska ovládania konečne môžeme vyhlásiť, že ak vám nevadí strieľačka na konzolách, nebudú vám rozhodne vadiť ani strieľačky a podobné hry na PlayStation Vita. Zarytí PCčkári budú nad neexistenciou myši nariekať vždycky, takže si poďme skôr predstaviť, čím PSV naopak klasické kombo dvoch analógových páčok a vrchného tlačítka R obohatilo.

Virtuálnou realitou. Čo prosím? Upresníme. Ľavým L vytiahnete zameriavač, to poznáme. Normálne by ste sa snažili na cieľ zamieriť pravou analógovou páčkou a to tiež tak zhruba urobíte, PSV ale konečne všetkým páčkovým nemehlám (ako mne) ponúka spôsob, akým smerový kríž doupresniť tam, kam ho chcete. Opäť za použitia pohybových senzorov konzoly. Stačí jednoducho celým PSV „pohnúť“ presne tým smerom, kam chcete strieľať. Ako keby ste zameriavali v reálnom živote. Musím sa priznať, že ako veľké páčkové nemehlo som tento štýl ovládania používal naozaj veľa a nebolo výnimkou, že som si proste regulárne stúpol doprostred miestnosti a točil sa pomaly dookola (až neskôr ma napadlo zvýšiť citlivosť senzora, ostatne odporúčam vám to urobiť tak ako tak) – proste skoro taká virtuálna realita.

Lenže ako správne tušíte, tu tiež trochu väzí podraz. Priznávam sa, že som celé Uncharted odohral v pohodlí domova a verejne prehlasujem, že si nedokážem predstaviť, ako by som to dokázal v akomkoľvek dopravnom prostriedku. Vďaka vyššiemu spomínanému ovládaniu by som vyzeral ako úplný idiot, ale hlavne, inak to jednoducho nešlo. Na normálnu obtiažnosť je totiž Uncharted: Golden Abyss svinský ťažká hra. Zhruba niekedy v polke už som proste zbabelo prešiel na automatické zameriavanie (ktoré vás zameria na protivníka po stlačení L, a už ho zameriavač nesleduje, keď sa hýbe, to už si musíte poradiť sami) a i tak som mal čo robiť. Protivníci sú proste ostrostrelci, ktorí vedia, kam majú strieľať, aj keď ste schovaní za kamenným stĺpom (príklad z misie, kde sa musíte dostať zo strany k týpkovi ovládajúcemu oštítovaný guľomet) a ani krytie za prekážkou vás pred ich guľkami občas stopercentne nechráni.

Čím viac postupujete príbehom, tým viac protivníkov vám hra do cesty stavia a veľké finále už je dovedené ad absurdum. Niekto by nazval častú smrť pod guľkami nepriateľov z najrôznejších strán a uhlov ako „výzvu“, ale ja sa nebojím ju označiť ako frustrujúcu. Často totiž umriete práve preto, že sa zrovna nechce Nathan pritiahnuť k vyhliadnutému krytu, nech stláčate koliesko, ako zbesilo chcete. Alebo vám umrie spoločníčka Chase, pretože jednoducho nestihnete behom pár sekúnd zlikvidovať päticu nepriateľských snajperov (mimochodom vo väčšine pasáží sú zase spoločníci pre zmenu nesmrteľní a ani pár granátov ich nerozhádže). Bez pušky, ktorá zabíja väčšinu protivníkov na jednu ranu, a automatického zameriavania by som si asi naozaj trhal vlasy ešte častejšie. Nehľadiac na pasáže, keď unikáte pred rútiacimi sa troskami a každé zlé nasmerovanie pohybovej páčky alebo stlačení Xka pre skok vás stojí život. K plošinovkám to patrí, ale keby ste hru hrali sami, pochopíte. Inak skvelé ovládanie vás totiž práve najčastejšie vo vypätých chvíľach zradí.

Keď už sme u tých frustrujúcich momentov, vážne by sa mali pästné súboje s „bossmi“ skladať z toho, že v správnu chvíľu prejdete po displeji v smere šípky? Odpoveď znie: nie, toto už prosím v živote nie. Opakovať totiž jeden záverečný súboj asi desaťkrát len ​​kvôli tomu, že si Vita môj prejazd prstom vyložila ako zlý, ma naozaj nebaví.

Audiovizuálna stránka je taká, akú by ste od handheldu novej generácie čakali. Neposadí vás na zadok, ale snáď nikto si už nebude môcť sťažovať, že sú tie prenosné hry hnusné. Naopak, Uncharted je veľmi graficky vydarený a úspešne stiera rozdiel s hraním „na veľkom“ a „na malom“. Napríklad tečúca voda v rieke je na pohľad úplne úžasná, element z opačného spektra – oheň – potom ale zase napríklad neuveriteľne hnusný a kockovaný. Hudobný doprovod a dabing postáv je potom klasicky na vysokej úrovni a dokazujú, že aj na PSV je Uncharted hrou s troma ačkami.

A tak sa dostávame späť na začiatok. „Mám si kvôli tomuto Vítu kúpiť?“ Povieme vám to asi takto, ak nad kúpou Vity uvažujete, tak je to pravdepodobne preto, že jednoducho hráte naozaj radi a máte potrebu hrať aj na cestách. A nevykladajte si našu recenziu prosím zle, Uncharted sa na PSV naozaj podarilo to, čo od neho spoločnosť očakávala: ponúka skvelý dobrodružný zážitok šitý novej konzole mieru.

Na druhú stranu ale musíme podotknúť, že príbeh je síce fajn, dlhý (Golden: Abyss vydrží s prehľadom na 10-15 hodín hrania), ale zas toľko „úžasný“ nie. A pamäť si ešte živo pamätá na všetky skôr frustrujúce ako zábavné momenty zo záveru hry. A práve veľké finále nám skôr brnkalo na nervy ako na mozgové stimulanty šťastia. Osobne by som si Vitu teda kvôli Uncharted: Golden Abyss nekúpil (ale aj kvôli rade iných dôvodov, ktoré budú rozvedené v našej celkovej recenziu samotnej konzoly). Ak by som už však Vitu mal, bolo by to inak – to by Uncharted: Golden Abyss určite nechýbal v mojej poličke, pretože je to zrejme naozaj to najlepšie, čo sa pre ňu momentálne predáva.

Výborné využitie potenciálu celej konzoly (hlavne teda ovládania), audiovizuálna stránka

Frustrujúce momenty, vysoká obtiažnosť miesto normálnej

Verdikt: Uncharted: Golden Abyss je síce výborná hra a naprosto solídny zástupca trojáčkového titulu pre PlayStation Vita, ale to neznamená, že je dokonalá a mali by sme kvôli nej pre PSV do obchodov nabehnúť.

Hodnotenie: 

75%

zdroj:Czechgamer.com