Písal sa rok 2000, keď sa na trhu strategických hier objavila novinka s podivným názvom – Shogun: Total War. Na vtedajšiu dobu išlo o pomerne inovatívny počin, hra kombinovala ťahovú stratégiu s bitkami prebiehajúcimi v reálnom čase, navyše sa všetko odohrávalo v atraktívnom prostredí Japonského súostrovia pätnásteho storočia, ktoré bolo vtedy od ostatného sveta takmer dokonale izolované a to až do roku 1543 príchodom prvých Európanov . Titul si u svetových recenzentov neviedol vôbec zle, priemerné hodnotenie 87% snáď hovorí za všetko. Čo nasledovalo potom zrejme nie je potrebné príliš rozmazávať, séria Total War sa medzi stratégiami vyšvihla do predných pozícií a fanúšikovia po celom svete vždy doslova dychtia po ďalšom pokračovaní.

Teraz sa však celá séria vracia tam, kde začala. Po piatich odbočkách do antického Ríma, stredovekej a novovekej Európy spoločne s kratučkú poctou Napoleonovi Bonapartovi sa všetko opäť vracia na tie pokojné japonskej ostrovčeky, kde česť znamenala takmer všetko a kde sa nespočet klanov utápa v nezmyselných vojnách, len aby mohli pre seba urvat titul šóguna , vládca celého Japonska. Ako teda dopadne Total War: Shogun 2 v porovnaní so svojím o desať rokov starším oteckom? Napovedala už niečo uvoľnená demoverzia?

Nesťahujem náhodou celú hru?
Prvá vec, ktorá vás na samotnom deme zarazí, je jeho samotná veľkosť. Nesmejte sa a radšej zapátrejte v pamäti, kedy naposledy ste sťahovali demo o veľkosti šiestich gigabytov? Veď takhle veľké sú v dnešnej dobe i plné hry! Podobne obrií bol navyše aj opravný patch, ktorý vyšiel niekoľko dní po deme a ktorý „vážil“ na 300 MB. Samozrejme, pri rýchlosti dnešných internetových pripojení to zase až tak nehrá rolu, ale aj tak! Možno si teda aspoň myslíte, že nám autori z britského štúdia The Creative Assembly ponúkli skutočne komplexnú ochutnávku svojho Total War: Shogun 2. Ako sa to vezme, v ponuke dostanete jednu historickú bitku a jeden kompletný tutoriál. To síce nie je na demo málo, ale s prihliadnutím na jeho veľkosti, ani zase tak veľa.

Bojový výcvik v japonskom strihu
Ako prvý by som si dovolil rozobrať tutoriál. Výučbová časť zameraná predovšetkým na nováčikov v sérii skutočne nemôže ničím prekvapiť, ľahko nesympatický a všetko zdĺhavo vysvetľujúci Japonec vás v podrobných lekciách, uvedie do celého sveta Total War a to od úplných základov (toto je vojsko, toto je mesto) až po prepracovanejšie funkcie (diplomacie , obchod, misie, atď). Celkovo nemôžem tutoriálu vôbec nič vytknúť, svoj účel (spoločne s ostatnými, ktorí budú k dispozícii až v plnej verzii) plní určite dobre a ich prítomnosť ocení určite nejeden nováčik, ktorý by inak pri pohľade na prepracovanosť sveta Total War mohol prepadnúť panike a rýchlo utiecť preč.

Vlastne som mal problém iba s jedinou vecou, ​​konkrétne išlo o výučbu bitiek. Hlavne zo začiatku som si u nich pripadal ako úplný blbeček, a to doslova. Hra mi totiž dávala k dispozícii každú jednotku zvlášť a ja musel absolvovať zdĺhavé vysvetľovanie, že „toto sú lučišníci, majú luky, útočia hlavne na diaľku“ a navyše veľmi jednoduché a nudné bitky, ktoré by zvládla snáď aj cvičená opica. Okrem toho mi trošičku vadila pasáž, kedy som mal vycvičiť armádu a dobyť mesto. Okamžite som tak urobil a tešil sa, ako sa dostanem do viac tvorivej slobody. Lenže smola, po načítaní mapy predo mnou stáli úplne iné jednotky a všetko sa opäť zúžilo na obyčajné „toto je jednotka XYZ, výhody sú …, nevýhody …“ a dobytie hradu, ktorého obtiažnosť … škoda hovoriť, popravde som všetko poslal na hradby a vyšlo to.

Ale keby som mal nejako zhodnotiť ťahovú pasáž, všetko čo poznáme z predchádzajúcich dielov zostalo. Prečo tiež meniť niečo, čo funguje, že? Preto sa opäť môžete tešiť na taktickú mapu rozdelenú do rôznych okresov a pokrytá mestečkami a vojskami. Na nepriateľské územia možno posielať nindžov a sabotovať tak armády, mesta alebo rovno zabíjať dôležité osoby, diplomatov predstavujú zvodné gejše … Skrátka všetko čo dobre poznáte, tu v nejakej podobe existuje. Na základe japonského umenia vojny tú máte k dispozícii dva stromy (povedzme) talentov, ktoré nejakým spôsobom dokáže vylepšovať vaše jednotky. Získanie jednej takejto výhody však okrem veľké sumy peňazí zaberie tiež dosť kôl, čím ste ďalej, tým viac. Mimochodom, jedno kolo v Total War: Shogun 2 predstavuje jedno ročné obdobie, čo je doplnené nádhernou premenou mapy.
Rekapitulácia slávnych bitiek Japonskej histórie
Ďaleko zaujímavejšia a podľa môjho názoru aj najlákavejšia pasáž celého dema je skrytá v ponúkanej historickej bitke. Konkrétne ide o bitku pri mestečku Sekigahare, ktorá sa udiala v roku 1600. Rád by som preto túto pasáž začal takým menším historickým okienkom. Nechcem sa ani tak podrobnejšie zavŕtava do histórie Japonska, ktorú bohužiaľ moc nepoznám, preto sa pokúsim situáciu opísať veľmi stručne. Všetko začalo krátko po japonskej invázii do Korei, ktorá nedopadla ideálne. Pozícia silného klanu Tojotomi a jeho spojencov bola tým pádom oslabená, navyše sa zostrili konflikty medzi armádnymi generálmi a byrokratmi. Po náhlej smrti regenta Tošiie Maeda tieto spory prerástli v takmer otvorenú vojnu medzi stúpencami Tojotomy a Iejasu Iejasua, ktorá vyvrcholila bitkou práve pri mestečku Sekigahara.

Situácia pred bitkou hovorila jasne pre Tojotomiho, zvlášť vďaka výhodnému rozostavenie svojich a spojeneckých jednotiek, Tokugawu by uzavreli do klieští. Lenže Togugawovi sa podarilo podplatiť niekoľko nepriateľských klanov a tí sa potom buď vôbec nezapojili do bitky, alebo sa dokonca pridali na Togugawovu stranu. Najväčší podiel na konečnej porážke Tojotomiho mal Hideaki Kobajakawa, ktorý najprv bitku podobne ako niektorí ďalší iba sledoval a vyčkával, čo sa ďalej stane. Nakoniec sa však na popud streľby Togugawových jednotiek rozhodol zaútočiť, čím strhol ďalších váhajúcich generálov a zvrátil priebeh bitky, kde doteraz mali prevahu Tojotomiove vojská. Výsledok bitky prakticky predurčil ďalší vývoj v Japonsku, o tri roky neskôr sa totiž Iejasu Tokugawa stal Šógunom.

Prepracovanie bitky v Total War: Shogun 2 je logicky oveľa jednoduchšie. Všetky zložité vzťahy a klany boli prakticky obmedzené na súboj štyroch frakcií, len vzhľad bojisko zodpovedá realite. Hráč sa ujíma velenia vojská Micunari Isidy (De facto vodca Tojotomiho strany) a spoločne sa spojencom Tojohisa Šimazuem musí čeliť útoku Iejasua a neskoršie zrade podplateného Kobajakawy. Aby som bol úprimný, ponúkaný scenár nie je ani na najmenšiu obtiažnosť (no vážne, na tú najťažšiu navyše ani nefunguje pauza) vôbec nič ľahkého a väčšina hráčov ho na rôznych internetových fórach podrobila tvrdej kritike. Popravde, ani ja som nepriateľa nerozdrvil na prvý pokus (vlastne sa mi to podarilo až na šiesty alebo siedmy), ale som za takú vysokú obtiažnosť rád. Nie je totiž nič lepšie, ako keď svojho soka po dlhom a vyrovnanom boji konečne zničíte a dostaví sa ten sladký pocit víťazstva. A tiež zvrátenie histórie.

Minulú kapitolu som podrobnejšie popísal ťahovú časť, teraz dám priestor bojisku. Popravde, najväčšiu zmenu prekonalo herné menu. To sa totiž od štýlu „uprostred“ známe treba z Empire: Total War alebo Napoleon: Total War vrátilo späť ku koreňom a všetko sa opäť pekne zarovnáva od ľavého rohu doprava. Zo začiatku vás síce môže ľahko zmiasť určité prekladanie (hlavne špeciálne schopnosti jednotiek sú trošičku problém), ale nakoniec všetko prejde pekne do krvi a po niekoľkých desiatkach minút si ani neuvedomíte, že ste boli zvyknutí na niečo iné. Samotný boj zrejme nemá cenu príliš rozoberať, jednotky môžete združovať do skupín, upravovať ich rozostavenie, používať špeciálne schopnosti, niektoré typy majú výhody proti ostatným, atď.

Japonsko šestnáste storočie

Aspoň krátka zmienka o grafickej a zvukovej stránke, ktorá v ponúkanej demoverzii zatiaľ neumožňuje nastaviť maximálne nastavenia, rovnako tak chýbajú aj napríklad obligátne vyhladzovanie hrán. Ale aj cez tieto menšie nedostatky vyzerá bojisko skutočne úžasné, hlavne keď sa necháte uniesť liatym bojom a pekne si bojujúce postavičky priblížite. V tú chvíľu zabudnete na všetko ostatné a len tak sledujete, ako jednotliví panáčikovia bojujú, zabíjajú a sú zabíjaní. Iba neviem, koľko majú vojaci k dispozícii rôznych tvárí, pretože mi všetci pripadli tak nejako rovnakí … Čo sa týka taktickej mapy, tá je tiež krásne vydarená do 3D, striedanie ročných období vyzerá úchvatne a rovnako tak skvele vyzerá aj postupné odhaľovanie hernej mapy, tento efekt sa mi veľmi páči.

Pýtate sa čo zvuk? Tiež mu nie je čo vytknúť, všetky jednotky na vaše rozkazy reagujú v japončine a pokiaľ ide o niečo dôležitejšie, v slúchadlách sa vám ozve taká tá nádherná japonská angličtina, až nejedno srdce zaplesá. Neviem prečo, ale mám pre túto angličtinu s japonským prízvukom určitú slabosť. Len možno malinkú výhradu smerom k učiteľovi v tutoriáloch, jeho pomalá artikulácia a taký ten „múdry a nadradený“ prejav (snáď viete, čo tým chcem povedať) mi trošičku liezol na nervy. Okrem rinčanií zbraní a rev bojujúcich jednotiek si užijete tiež japonskú hudbu, proti ktorej ja osobne nemôžem povedať ani jediné krivé slovko. Moc pekný doplnok, vhodný taktiež k relaxácií.
Máš silu stať sa Šógunom?
Mám, určite, na pokračovanie tejto skvelej kombinácie ťahovej stratégie s jej sestričkou prebiehajúcou v reálnom čase sa nesmierne teším. Popravde sa už nemôžem dočkať, až si 15. marca pôjdem do obchodu pre svoju kópiu a demoverzia moje očakávania ešte posilnila. Záverom by som tak už len dodal, že som rád, že sa séria vracia ku svojim koreňom a len tak šeptom dodávam, že by nemusel byť zlý ani návrat do antického Ríma. Ale to už je asi iný príbeh, ten odohrávajúci sa v Japonsku šestnásteho storočia zatiaľ vyzerá veľmi lákavo.

A tak by som asi celé tie svoje dnešné dojmy ukončil snáď len takým krátkym odporúčaním. Ak stále nad predobjenávkou (alebo neskoršou kúpou) premýšľate a nemôžete sa rozhodnúť, rozhodne vyskúšajte ponúkané demo, ak ste tak náhodou už dávno neurobili. Ak  vás bude baviť, je všetko jasné, finálna verzia bude ešte tak o stupienok lepšia. Fakt.

zdroj:Czechgamer.com